@salamandrazuza my uz treti rok fungujeme v nasej zahrade aj domacnosti s em technologiou... vysledky su z roka na rok vyraznejsie..mame za sebou uz jesenu pripravu pôdy
@salamandrazuza nie nedezinfikujeme pokial to nie je nevyhnutne. Tohto roku som po rokoch siahla k dusikatemu vapnu na zahonoch po paradajkach, v nadeji (mozno prehnanej) ze zlikviduje larvy psoty paradajkovej, ktore sa stihli zavrtat. Inac nechavam vsetko na prirodu a klasicku agrorechniku (motyka, ryl...).
@alica82 ani matne netusim co je EM technologia, (a to o zahradkarceni viem celkom dost, aj ked urcite nie vsetko) ani googel nic v spojeni so zahradou nenasiel. Prezrad viac. Ked nie tu, tak v teme co si zalozila, nech si rozsirim obzory
konečne som o tom niečo našiel:
s maximálnym nasadením síl a prostriedkov minimálna úroda 😉
inak povedané kecy kecy kecy
https://frutos.info/208t8ih-poleznye-...
@foox okrem toho, ze je to mizerny preklad cez Google translator som sa dozvedala, ze niekto objavil teplu vodu a teraz na nej bude zarabat. Teda nie na tej vode ale na hlupych co mu na to naletia... Precitala som to zo tri razy, domyslela som si kde sa niekto stratil v preklade a vyslo mi jedno. Ak budem pouzivat kompost a zelene hnojenie, nemusim kupovat "zazracnu medicinu" pre moju zahradu... No a kompost a zelene hnojenie pouzovam asi tak 20 rokov, hned ako sa minul posladny sacok cereritu co mal otec odlozeny v kolni. Ked si spomeniem na tie kubiky kompostu a kila viky a horcice co sme pouzili ak myslim, ze nasa zahrada je zdrava na pohladanie. 🙂
Si dobry, mne googel s EM metodou vyhadzoval same matematicko-logicko orientovane kraviny
Starí gazdovia odporúčajú dať na oračinu vápno...z dôvodu kyslej pôdy...ja som dal...Ovocníctvo a dejiny jeho sú práve tak stareho pôvodu , ako rolnictvo samo...Potomstvo Adamovo bolo nutené osadzovať sa v stálejších osadách, robili rolnictvo, lebo viedlo život pastierský, pri tom uznavali užitočnosž mnohych plodov zo stromu i krika i listy, a slúžili mu za potravu. Rastliny tie, ak boli vzacnejšie, pestoval človek v blizkosti svojho pribytku a aby ich chranil pred škodcami, zahradoval ich - ZAKLADAL ZÁHRADY: Zahradníctvo je tak ušlachtilé odvetvie rolníctva, záhrada je chválou hospodárenia, jeho ozdobou, ona je básnictvom v polnohospodárstve....
@salamandrazuza davam v zahrade na oráčinu každoročne hnoj-na jeseň ho zaoriem Teraz som dal aj po hnojení VAPNO - čo sa bežne dava do murarskej malty...hasené vapno.....vapno je nehasené a hasené, ktoré sa použiva v stavebnictve...Vapno kupene bežne v stavebninach- ale preto som ho dal, lebo mám kyslú pôdu, nie ako hnojivo alebo kôli tomu aby travu a burinu spalilo...Oranim otočím zem aj s hnojom aj s vapnom t.z.v. hore nohama- ako ženskú....aby sa do jari uvolnili v zemi dusičňany ktoré hnoj obsahuje...na jar nedavam- lebo tie dusičňany na jar by potom spôsobili . chrastavosť a hnilobu v zemiakoch....napr.
@zita19 súhlasim - je to presne tak....škoda to bolo aj čítať....ja som to ani nečital....spôsobov by sa našlo na 1000 ale len niektore sú pravne a osvedčené....starí gazdovia to vedeli...už za dávnych čias sa všetko vyhadzovalo na dedinach do záhrad na jednu kopu...prehnilo to, bol kompost, ten sa vratil naspať na oračinu a v každom dome na dedinach sa chovali zvieratá, bolo hnoja v zahrade a len tým sa hnojilo...Po 1. svetovej vojne sa začala vo velkej miere predavať chemia- židia obchodnici a vyrobcovia - a doteraz sa chemia dava ako hnojivo....starí gazdovia sa dožili po 90 rokov, pili, fajčili a zdravo jedli...lebo hnojili maštalným hnojom a kompostom....na toto sa davno v mestach zabudlo...ale u nas sa to praktizuje dodnes- maštalny hnoj a kompost- na jesen zaorať
@peterpe Nie nedaval som spolu. Pred 2 týždňami som zaoral hnoj. Teraz pred daždom som za kýbel porozsypal po povrchu oračiny vapno hasené. asi na plochu 10x 40m.
@bohuzial lebo si pisal : "Oranim otočím zem aj s hnojom aj s vapnom" , tak som myslel ze si to dal naraz naraz. Aj ked ja si myslim ze rozostup 2 tyzdnov nic neznamena, to ako keby si dal naraz 🙂. Co mam ja zauzivane tak jeden rok sa hnoji a vapni az na dalsi, resp. ak uz tak na jesen hnoj a jar vapno. ak si dobre pametam tak je to kvoli nejakym chemickym reakciam hnoja a vapna, ze nejako sa nemaju radi a nema to ucinok.
@alica82 Prosím, konkrétnejšie- ako napr. prebiehala vaša jesenná príprava pôdy? Dosť ma to zaujíma.Tie trojročné skúsenosti môžu byť užitočné aj ostatným. Díky.
@salamandrazuza Vonku nedezinfikujem a dusíkaté vápno sa ani na jeseň vôbec nepoužíva, ja ho používam len skoro na jar v skleníku-3-4 týždne pred výsadbou(podľa návodu aj nadokryté fóliou) , kde pestujem už 20rokov rajčiny a zeminu nemením, iba dopĺňam kompost a živiny.
@salamandrazuza Nemá sa aplikovať do piesočnatej pôdy a nesmie sa, podobne ako aj iné dusíkaté hnojivá aplikovať na jeseň a v zime (nitrátová smernica EÚ). Taktiež sa nemá aplikovať na jar a v jeseni pod rýchlenú zeleninu (reďkovka, šalát, kaleráb, reďkev atď.), lebo sa v nej kumulujú nitráty.
Pozitívny účinok dusíkatého vápna je v hlinitých a ílovitých kyslých pôdach, v ktorých neutralizuje kyslú reakciu a ničí háďatká, hlísty a slimáky. Môže sa teda aplikovať na jar 3 až 4 týždne pred sejbou a vysádzaním priesad rajčín, uhoriek, neskorej kapusty, kelu, kalerábu, karfiolu, cukety, tekvice, rajčín cibule a cesnaku.V obmedzenej miere sa môžu hnojiť dusíkatým vápnom aj niektoré úžitkové a okrasné kry a stromy.
Ja to robím tak,že 3-4 týždne pred výsadbu spracujem v skleníku pôdu, rozhodím dusíkaté vápno,zapracujem hlbšie motykou a hrabľami, polejem a na 3 týždne nadokryjem igelitovou fóliou, aby sa príliš rýchlo neuvoľnoval dusík a vlhkosť rozloží DV na kyanidovú a vápennú zložku, tak fólia zabráni odvetrániu kyanidu a predĺží jeho čo najdlhšie dezinfekčné pôsobenie v pôde.
Po najmenej 3 týžňoch po odstránení fólie skleník ešte vysírim a okná strieknem slabším roztokom hypermangánu( môže byť aplikované ešte pred odstránením fólie) a pôdu ešte prekyprím. Pri sadení pridávam do jamiek granulované prírodné hnojivá.
@purpleball v skleniku som vapno nedaval , ani nebudem...Skusenosť s vapnom v skleniku nemam....Na jar , zo sklenika vyberiem všetku zeminu. Vonku vedla sklenika som si urobil velké kompostovisko- bez lístia a orezaných halúz. Preosievam to cez sito , ktorí má očká 1cm x 1cm velké...je to sito na preosievanie priesku, čo používajú murári....celý skleník zarhniem čerstvým preosiatym kompostom....čo sa týka kompostoviska - do neho nedávam ani orezané konare zo stromov ani padané lístie zo stromov-z dôvodu, že choré listy zo stomov ako aj konareby sa mali zničiť- a to pálením, aby sa choroba z listov neprenášala na iný druh stromu ako aj rastlín...vietor list zaveje kdekolvek...Pokosenú trávu dávam len z časti do kompostoviska, časť ide ako krm sliepkam a kačkám,,,,DO KOMPOSTOVISKA dávam podsielku od zajacov, t.j. zbytky sena a pilín z makkeho dreva a zajačí trus, slepačí trus , aj kačací všetko spolu a burinu z oráčiny aj so zeminov na koreni...vždy kompostovisko prebrlavam a rozhadzujem a prekladam zeminou a raz za čas vypolivam ho, Listie a konáre nedavam- to pálim aj napriek zakazu palenia listia v zahrade....Oxid uhličitý nie je jedovatý ani inak škodlivý- práve naopak. Je potrebný pre rastlinstvo , ktoré vdychuje do seba listami oxid uhličitý a vydychuje kyslik- potrebný pre nás....Globalne oteplenie je spôsobené vyrubovaním lesov vo velkom, a spalovaním fosílnych palív ( benzín do auta, nafta a podobne)...................Naši predkovia pálili na zahrade listie a konare - vedeli prečo....a dnes sa zakazuje a vyrubujú sa pokuty....Nie všetko patrí do KOMPOSTOVISKA - ako sa nám snažia zakonodarci natlačiť do hlav.... V mestach sú teplarne-pália, v mestách sú spalovne- spalujú, v mestách sú krematoriá, aj tie dymia, v mestách a mimo miest sú fabriky-čo dymia , autá dymia, motorky, kosačky benzínové, traktory na naftu....a budú len do záhradkárov rýpať kôli paleniu lístia...na jar a jesen....2 dni v roku....
EM technológia, tzv efektívne mikroorganizmy, sú tekuté odpady potravinárskeho priemyslu, ktoré obsahujú aerobné a anaerobné mikroorganizmy, ktoré sa miešajú s kuchynským zeleninovým
odpadom, zjednodušene povedané, vylejete kapustovú vodu z kyslej kapusty, ktorá obsahuje baktérie mliečneho kvasenia do kompostu z rastlinným odpadom. Využívajú to v tiež v Nemecku a v podstate robia z big biznis z odpadu 😉
Jedna fľaša tekutiny stojí od 15 do 50Eur 🤔
Ďalšia metóda, ktorá pochádza z Japonska je Bokashi metóda, takzvané vykvasenie kuchynského odpadu bez prístupu vzduchu, pri ktorom dochádza k mliečnemu kvaseniu, podobne ako kvasenie kyslej kapusty, ďalší big biznis.
Pravdepodobne to bolo zo začiatku efektívne využívanie odpadu v krajinách, kde je veľmi veľká hustota obyvateľstva. V takých výškových budovách, kde sa spúšťa odpad cez potrubie do suterénu, je to účinný spôsob, pričom sa vo veľkej miere zmenší objem odpadu a zároveň využije pri pestovaní rastlín.
Na Slovensku ale fakt žiadne Bokashi vedrá nepotrebujeme, stačí jednoducho kompostovať 😉