Rastliny pestujeme a obdivujeme ich tvary a farby už od nepamäti. Najvýraznejším symbolom ich krásy zostávajú kvety. Pozrieme sa na tie nevšednejšie, ktoré vynikajú aj v tomto smere.
Málokto by spochybnil pestrosť a jedinečnosť orchideí. Tieto fascinujúce rastliny sa vyskytujú po celom svete, pričom sa adaptovali na rôznorodé podmienky. Z evolučného hľadiska patria medzi najvyspelejšie a ich špecializácia na dané prostredie je často úchvatná.
V našom výbere sa ocitnú hneď tri z tejto veľkej čeľade, ale ani zvyšok nezaostáva a poteší vaše záhradkárske oko. Nie je to však ani zďaleka všetko, čo v rozmanitej ríši rastlín nájdeme.
Hmyzovník, výborný imitátor múch či včiel
Nevšedný hmyzovník muchovitý (Ophrys insectifera) je náš domáci druh. Ako je zrejmé z jeho názvu, tvarom kvetov napodobňuje telo hmyzu, respektíve samičiek múch, ktoré opeľujú samce. Pri snahe o párenie prenášajú peľ tejto rastliny.
Rastú u nás aj príbuzné druhy hmyzovníka:
- hmyzovník včelovitý (Ophrys apifera),
- hmyzovník čmeľovitý (Ophrys holosericea),
- hmyzovník pavúkovitý (Ophrys sphegodes).
Ako napovedajú ich názvy, majú tiež svojich špecifických opeľovačov. Okrem kvetov, ktoré ich lákajú tvarmi a farbami, vylučujú aj prírodné látky napodobňujúce feromóny hmyzu.
Hmyzovník Holubyho opeľujú samotárske včely rodu stepnica (Eucera), ktorých samce sa liahnu skôr ako generácia samíc. Preto pôsobia pre ne kvety hmyzovníkov veľmi atraktívne. Táto orchidea je v našej prírode vzácna a jej výskyt často kolíše podľa podmienok v danom roku. Pred zimou tvorí listové ružice, ktoré prezimujú, ale ak príde k holomrazom, môžu vymrznúť a v nasledujúcej sezóne nekvitne ani celá populácia. Hmyzovník Holubyho je ohrozený a chránený aj medzinárodnou zmluvou CITES.
Vzlietajúca kačica, orchidea pre piliarky
Ďalším druhom orchidey so zaujímavými kvetmi je Caleana major, ktorej kvety veľmi výrazne evokujú vzlietajúce kačice. Rastie v južnej a východnej Austrálii.
Podobne ako predošlé orchidey sa snaží nalákať hmyz – piliarky –, aby pri snahe páriť sa došlo k opeľovaniu kvetov. Vyskytuje sa v eukalyptových lesoch, bažinatých krovinách a vresoviskách a v kultúre sa obvykle nedarí ju udržať dlhšie.
Biela volavka, vtáčia orchidea z močiarov
Orchideou so zaujímavými kvetmi je aj Pecteilis radiata, inak nazývaná „orchidea Biela volavka“. Jej asi 4 cm veľké kvety pripomínajú letiaceho vtáka a dlhší cíp vyzerá ako dlhý zobák volavky.
Vyskytuje sa v Japonsku, Kórei, Číne a Rusku v trávnatých močiaroch a mokradiach. Je výrazne ohrozená ničením jej prostredia, ale aj nadmerným zberom pre komerčný predaj. V kultúre sa teda vyskytuje, ale je vhodná do klimatického prostredia blízkeho jej domovským oblastiam.
Opičie orchidey z rodu Dracula
Poslednou zo zástupcov orchideí je druh, ktorý zaujme nielen tvarom kvetov, ale aj názvom rodu – Dracula. Tento rod je pomerne bohatý a pozostáva z približne 130 druhov. Vyskytujú sa v Mexiku, Strednej Amerike, Kolumbii, Ekvádore a Peru. Ide o malé až stredne veľké epifyty, teda rastú v korunách stromov.
Kvety tejto orchidey sú postavené jednotlivo, poznáme však aj druhy, ktoré majú po 5-6 kvetov v súkvetí. Aj ľudia s menšou fantáziou v nich spoznajú podobu s tváričkami opíc. V kultúre sú pomerne hojné, samozrejme skôr u špecialistov, ktorí im dokážu vytvoriť vhodné podmienky. Tie by mali by napodobňovať vlhké a chladnejšie pomery v domovských pralesoch. Opičie orchidey obvykle nemajú rady stúpanie teplôt nad 15 °C, pri vysokej vzdušnej vlhkosti.
Medzi najpestovanejšie druhy patria D. roezlii, D. chimaera, D. gorgona, D. gigas, D. robledorum, D. wallisii a D. vampira. Tiež sú v kultúre ich hybridy.
Jednotlivé kvety v správnych podmienkach vydržia na rastlinách týždeň a viac. Pestujú sa v závesných košíčkoch alebo rašeliníkoch upevnené na kôre. Aj u nás si ich môžeme zakúpiť, ale je otázne, či im dokážeme zabezpečiť vyhovujúce podmienky. V prípade, že sa to podarí, môže sa takýto pestovateľ pýšiť skutočne atraktívnymi rastlinami.
Raflézia, parazitická rastlina s najväčším kvetom na svete
V bujných porastoch Bornea sa vyskytujú parazitické rastliny s najväčším kvetom na svete – raflézie (Rafflesia sp.). Druh Rafflesia arnoldii má priemer kvetu až 1 meter, čo je skutočne impozantné. Patrí k rastlinám, ktoré lákajú druhy opeľovačov špecializujúcich sa na zdochliny. Okrem ťažkého a intenzívneho zápachu hnijúceho mäsa ho evokujú aj štruktúry a farby kvetov.
Medzi druhy opeľovačov, ktoré navštevujú raflézie, sú muchy rodov bzučiviek Lucillio a Chrysomya. Pomocou špecifických tvarov kvetov naberajú na svoje chrbty peľ samčích rastlín, ktorý potom na samičích rastlinách odovzdajú príslušným orgánom. Rastlina je dvojdomá, čo sťažuje pravdepodobnosť opelenia, pretože v rovnakom čase musia neďaleko od seba kvitnúť kvety oboch typov.
Druhy raflézií parazitujú na druhoch liany Tetrastigma (jeden druh sa pestuje aj ako izbovka). Kvety vyrastajú zdanlivo priamo z bazálnych častí týchto lián.
Lampášik, obľúbený sukulent s padákom
Ďalšou zvláštnosťou je lampášik (Ceropegia), rastlinka obľúbená aj u domácich pestovateľov. Pôvodne sa vyskytoval najmä u zberateľov sukulentov, pre jeho atraktívnosť sa však stal obľúbenou izbovkou aj medzi hobby nadšencami nezvyčajnejších rastlín.
Najbežnejší je druh lampášik Woodov (Ceropegia woodii, presnejšie Ceropegia linearis ssp. Woodii). Pochádza z Afriky a Ázie. Je obľúbený aj pre svoje mramorované lístočky na dlhých a tenkých stonkách, ktoré prevísajú niekedy aj 1 meter. Pestovatelia ich nechávajú voľne visieť z políc alebo ich namotávajú na konštrukcie, často v tvare kruhu nad kvetináčom. Lampášik má niekedy aj dosť rozmerné hľuzy, v ktorých si uchováva vodu a zásobné látky. Fotografiu lampášika ako izbovky nájdete v galérii.
Ako sukulent vyžaduje len miernu zálievku, skôr znesie sucho ako premokrenie. Mnohí pestovatelia radšej zalievajú podmokom, nie zvrchu. Vhodné je znovu zaliať ho až po preschnutí substrátu, ktorý by mal byť typu pre kaktusy a sukulenty. Ako sukulent má rád výdatnejšie, avšak rozptýlené svetlo.
No a prečo sa nazýva „lampášik“? Jeho nevšedné kvety pripomínajú lampášiky alebo aj parašutistické padáky. Ak sa tieto nevšedné kvietky v dobrých podmienkach vytvoria, bývajú právom zdrojom obdivu.
Hadia tekvica s jedlými a liečivými plodmi
Svojimi pôsobivými kvetmi vyniká aj rastlina s menom Trichosanthes cucumerina, inak nazývaná aj „hadia tekvica“. Pestuje sa najmä pre jej jedlé plody. V Ázii sa konzumuje vo fáze nezrelých plodov ako obdoba cukiny či tekvíc, a tiež v zrelej fáze, kedy má dužinu oranžovú až červenú ako náhrada rajčín.
Je to tropická a subtropická liana s plodmi, ktoré dorastajú až do veľkosti 150 – 180 cm. Jej výrazné kvety sa otvárajú až po zotmení a silno voňajú, aby pri zníženej viditeľnosti prilákali opeľovače.
Ako zelenina má mnoho zdokumentovaných, už v dávnych textoch známych priaznivých zdravotných účinkov. Lieči napríklad žalúdok, pečeň či rôzne choroby kože, žltačku a cukrovku. Tiež detoxikuje obličky, tlmí depresiu a úzkosti, rieši aj reflux. Šťava z nej sa využíva aj pri starostlivosti o vlasy. Fotografiu plodu hadej tekvice nájdete v galérii.
Exotická taka, známa aj ako netopierí kvet či Batman
Rovnako exoticky zvláštnou je taka veľkokvetá (Tacca chantrieri). Pochádza z juhovýchodnej Ázie, z vlhkých lesov Srí Lanky, Bangladéša, Barmy, Thajska, Indočíny, južnej Čína a Malajzie.
Jej súkvetia pripomínajú netopiere, preto sa laicky označuje ako „netopierí kvet“ alebo „Batman“. Svojou extravagantnosťou zmámia mnohých, ale len málokto jej dokáže vytvoriť podmienky, v akých by trvalo prosperovala. V prírode rastie na vlhkých brehoch riek, vo výškach od 200 do 1300 m.n.m, kde je kombinácia vysokej vzdušnej vlhkosti a relatívneho chladu. A to nie je jednoduché v bežných podmienkach napodobniť. Chlad znesie do približne 5 °C.
V rámci tohto rodu je známych aktuálne 17 druhov, z ktorých sú pestované len dva:
- T. chantrieri s typickými tmavými až hnedočiernymi kvetmi,
- T. intergrifolia, ktorá má biele okvetné listene. Fotografiu si môžete pozrieť v galérii.
Ďalšou zaujímavosťou na tejto rastline je, že jej podlhovasté výhonky patrili k potravinám domorodých obyvateľov. Museli sa však upravovať, aby sa dôkladne vyplavili jedovaté látky. Významné sú aj liečivé hľuzy, ktoré sa pomelú a slúžia ako obklady na rany a popáleniny.
Papučka, vysokohorská rastlina pripomínajúca domácu obuv
Na prvý pohľad zaujme vysokohorská trvácna rastlinka s odborným názvom Calceolaria uniflora, po slovensky papučka. Rastie v drsných podmienkach hôr Chile, Patagónie, Argentíny až po Ohňovú Zem, kde sa vyskytuje na lesných lúčkach a v pampe.
Papučka kvitne od novembra do januára, obvykle jedným kvetom na stonke, len zriedkavo dvoma. Kvety pútajú pozornosť nevšednými farbami a tvarom, ktorý pripomína papuče. V tomto rode je viac druhov, túto sme však vybrali pre jeho unikátnosť.
U nás nájdeme iný druh papučky – papučku celolistú (Calceolaria andina). Pestuje sa ako okrasná jednoročka, krátkoveká izbovka alebo v sezóne aj vonkajšia rastlina. Zvyčajne sa kupuje zakvitnutá, nevydrží však veľmi dlho.
Jadeitová liana, vzácna popínavka z Filipín
Na koniec sme si nechali popínavú raritku s okúzľujúcimi farbami – Strongylodon macrobotrus., inak známu ako jadeitová liana. Druh pochádza z Filipín, ale pre svoju nevšednú krásu je s obľubou pestovaná v trópoch na mnohých miestach sveta. V prírode rastie na okrajoch lesov a na lesných čistinkách, kde sa popína po vegetácii, v polotieni.
Ako statná liana dorastá až do 20 metrov. Súkvetia modrozelených kvetov neraz dosahujú aj dĺžku ohromujúcich 3 metrov. V strapci býva až do 75 veľkých kvetov. Pomerne ťažko sa množí, čo môže byť prekážkou pri jej šírení. Kvôli ničeniu jej prirodzeného prostredia je čoraz vzácnejšou a je možné, že je viac exemplárov v kultúre ako vo voľnej prírode.
Galéria k článku
Text: Martin Kohútek
Foto: isifa/Shutterstock, iStock
Dobrý deň, chcela by som sa spýtať, mám kvet yuku asi tri týždne. Z toho "vačk…