Moderný svet je plný chemických exhalátov a elektromagnetického smogu. Niektoré toxíny nás sprevádzajú až do našich príbytkov. Ako sa ich zbaviť? Sčasti sa to dá urobiť technicky, ale my použijeme biologickejší spôsob – pomocou rastlín.
Biočističe
Z nábytku, podlahy, zo stien sa uvoľňujú rôzne prchavé chemické rozpúšťadlá, zmäkčovadlá, exhaláty z kúrenia, rovnako aj z rôznych čistiacich a osviežujúcich prostriedkov. Tie atakujú naše zdravie. Pôsobia na nás aj v spánku. Medzi najbežnejšie bytové toxíny patrí formaldehyd , benzén, amoniak, trichlóretylén, xylén, ale aj oxid uhoľnatý, oxid uhličitý a, samozrejme, elektrosmog z obrazoviek, elektrických prístrojov a elektrického vedenia.
Pri biologickom čistení nášho životného aj pracovného prostredia využijeme princíp kolobehu prvkov, ktorý je v prírode bežný. To, čo je na jednej strane odpad, môže byť pre niektoré organizmy živinou. Vedci testovali množstvo bytových rastlín, aby zistili, či ony samotné, alebo ich korene a mikroorganizmy v koreňovom substráte sú schopné absorbovať nepriaznivé látky. Niektoré z testovaných rastlín sa ukázali ako veľmi účinné.
1. Chryzantéma (Chrysanthemum morifolium)
Absorbuje formaldehyd, benzén a amoniak. Kvitne mnohofarebnými kvetmi. Neznáša mráz, v noci má radšej teplotu medzi 5 až 10 °C a cez deň plné svetlo a teplotu asi 16 °C. Pri vyššej teplote rýchlejšie odkvitá. Koreňový bal by nemal nikdy preschnúť. Vyžaduje dobrú zálievku občasným ponorením črepníka do vody. Po odkvitnutí na jar presadíme rastlinu do záhrady.
2. Fikus malolistý (Ficus benjamina)
Vyhovuje mu dobré svetlo, ale bez priameho slnka. Chránime ho pred prievanom a len mierne zavlažujeme. Je to pekný stromček, ale je mierne jedovatý, preto pozor v domácnosti s malými deťmi.
3. Potos (Scindapsus aureus)
Tam, kde sa používa plynový varič, sa uplatní nenáročný ťahavý potos, ktorý však mierne dráždi citlivú pokožku. Táto rastlina nie je náročná ani na svetlo, ani na zálievku. Veľmi dobre sa rozmnožuje pomocou odrezkov.
4. Svokrin jazyk (Sansevieria trifasciata)
Absorbuje trichlóretylén, benzén, xylén aj formaldehyd. Táto rastlina je nenáročná na svetlo aj starostlivosť. V lete ju treba prihnojovať, v zime so zálievkou opatrne. Znáša teploty 12 až 30 °C.
5. Antúria (Anthurium andreanum)
Pohlcuje amoniak, xylén aj formaldehyd. Má rada vyššiu vlhkosť vzduchu, dobrú závlahu a nepriame svetlo. Svoje uplatnenie nájde v kuchyni aj obývacej izbe.
6. Zelenec (Chlorophytum comosum ’Vittatum‘)
Nejedovatý a nenáročný zelenec dokáže každú miestnosť vyčistiť od toluénu, xylénu, formaldehydu, benzénu aj oxidu uhoľnatého. Hoci pochádza z južnej Afriky nemá rád vysokú teplotu, ideálna je preň teplota 18 °C, v zime znesie aj 8 °C. Obľubuje silné, no nepriame slnko. Je zvyknutý na striedanie obdobia sucha a vlhka – jeho zhrubnuté korene si udržujú potrebnú zásobu vody. V zime znížime závlahu a teplotu, na jar ho presadíme do čerstvého substrátu. Rastlina sa ľahko rozmnožuje odrezkami.
7. Gerbera (Gerbera jamesonii)
V domácnostiach, kde sa fajčí vnútri, sa uplatní krásne kvitnúca gerbera. Potrebuje plné slnko, dobrú zálievku a občasné prihnojenie.
8. Kaktus (Cereus peruvianus)
V elektrifikovanej domácnosti sa dobre uplatní aj stĺpovitý kaktus, ktorý je dobrý pohlcovač elektrosmogu. Pekne kvitne, má rád plné slnko, ale len skromnú závlahu.
9. Cisus kosoštvorcový (Cissus rhombifolia)
Táto rastlina je dobrým pohlcovačom formaldehydu podobne ako svokrin jazyk. Hodí sa aj do zafajčených miestností. Cisus pochádza z trópov, preto sa dobre cíti pri teplote 15 až 25 °C a na nepriamom slnečnom svetle. Môžeme ho priväzovať na oporu alebo z neho urobiť zelený záves. Substrát nesmie preschnúť ani nesmie byť premočený. Každých 14 dní pridáme do zálievky hnojivo. Rastlinu podľa potreby zaštipujeme, aby si udržala kompaktný tvar.
10. Dracéna (Dracena marginata)
Táto rastlina je ako stvorená do spálne pre svoju vysokú schopnosť absorbovať formaldehyd, oxid uhoľnatý, benzén aj splodiny fajčenia. Nie je pestovateľsky náročná ani na vodu, ani na svetlo, dobre rastie aj v polotieni niekoľko metrov od obloka alebo za záclonou. Vyžaduje si teplotu od15 do 25 °C. V lete ju zalejeme, až keď substrát preschne do hĺbky 2 cm, v zime do polovice kvetináča. Pred roztočmi rastlinu chránime preventívnym rosením vodou. Dá sa pestovať aj hydroponicky.
11. Palmenka nízka (Rhapis excelsa)
Výborne absorbuje amoniak z čistiacich prostriedkov. Uspokojí sa s polotieňom bez priameho slnka a s teplotou od 7 do 25 °C. Počas zimného vegetačného pokoja ju zalievame menej a teplotu znížime na 15 °C. V lete ju však zalievame bohato a prihnojujeme. Dá sa pestovať aj hydroponicky.
12. Nefrolepka (Nephrolepis exaltata)
Táto dekoratívna papraď má rada svetlo (nie však priame slnko) a teplotu od 10 do 20 °C. Počas vegetácie ju hnojíme raz za 14 dní a zalievame ponorením kvetináča do vody a osprchovaním, v zime vodou šetríme. Táto rastlina najlepšie filtruje formaldehyd.
13. Šeflera (Schefflera actinophylla)
Nazýva sa aj chobotnicový strom, má krásne lesklé tmavozelené listy. Vyžaduje teplotu 15 až 25 °C a polotieň. Substrát nikdy nesmie vyschnúť. Pôda by mala pozostávať z tretiny klasického záhradníckeho substrátu, tretiny piesku a tretiny rašeliny. Pri prerastení šefleru môžeme zastrihnúť.
14. Figovník (Ficus elastica, F. lyrata)
Ficus elastica má hrubé voskové listy. Odstraňuje formaldehyd, je známy ako odsávač prachu z miestnosti – na prach pôsobí elektrostaticky, ten sa potom usádza na jeho listoch. Vlhká handrička stačí na občasné očistenie listov.
Aké rastliny kam?
Do kuchyne:
antúria (Anthurium andreanum), palmenka nízka (Rhapis excelsa), dracéna (Dracaena deremensis, D. marginata), palma datľová (Phoenix roebelenii), lopatkovec (Spathiphyllum), prýštec – vianočná ruža (Euphorbia pulcherrima), gerbera, chryzantéma (Chrysanthemum morifolium), kaktus (Cereus peruvianus), zelenec (Chlorophytum comosum ’Vittatum‘), potos (Scindapsus aureus)
Do obývacej izby:
filodendrón červený (Philodendron erubescens ’Red Emerald‘), palma datľová, palmenka nízka, svokrin jazyk (Sansevieria trifasciata), lopatkovec, šeflera (Schefflera actinophylla), dracéna, gerbera, chryzantéma, areka (Chrysalidocarpus lutescens), antúria, potos, zelenec, figovníky (Ficus benjamina, F. elastica, F. lyrata)
Do spálne:
dracéna ’Janet Craig‘, nefrolepka (Nephrolepis exaltata), cisus (Cissus rhombifolia), zelenec, svokrin jazyk, fikus malolistý (F. benjamina), palmenka nízka, lopatkovec, areka, brečtan (Hedera helix)
Do detskej izby:
dracéna, zelenec, ľadvinovník (Anacardium occidentale), nefrolepka, cisus, areka, šeflera; z hľadiska potenciálneho nebezpečenstva do detskej izby nepatria antúria, begónia, cyklámen, difenbachia, filodendrón, vianočná ruža či potos
Do pracovne a kancelárie:
filodendrón červený ’Red Emerald‘, aglaonema čínska (Aglaonema commutatum ’Silver Queen‘), lopatkovec, brečtan, ľadvinovník, palma datľová, figovníky, dracéna, antúria, zelenec
Zaujímavosť
Skutočne dobrú, detoxikačnú účinnosť použitých rastlín sa podarilo dokázať nemeckým vedcom pomocou troch kaktusov (Ceresus peruviánus) rozostavených okolo počítačov, čo eliminovalo bolesti hlavy a očí tam pracujúcich programátorov.
Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: isifa/Shutterstock
Redakčná úprava: Martina Deríková
Zdroj: časopis Záhrada
Ďalšie zaujímavé články
Nestíhate sa starať o kvety? Spoznajte 7 izboviek vhodných pre zaneprázdnených
Živé osviežovače vzduchu by nemali chýbať v žiadnej domácnosti
Teraz je vhodná doba na rozmnožovanie izboviek. Takto jednoducho si rozmnožíte fialky, zamiokulkas či figovník
Stačí týchto pár krokov a izbovky dostanete do dokonalej formy
Figovník, nazývaný aj fikus, je ozdobou interiéru. Ako ho pestovať?
Vlnatka na izbových rastlinách (biele chumáčiky na palmách, vatové útvary na kvetoch)
Prosim o radu, ako sa vola tato rastlina