Botanická ríša na našej krásnej planéte je veľmi rozmanitá. Je až udivujúce, s akou vynaliezavosťou sa dokázala príroda vysporiadať s potrebami a účelmi rastlín.
Rastliny si počas stáročí vyvinuli rôzne formy adaptácie. V pomyselnej súťaži o miesto pod slnkom využívajú rôzne triky a mechanizmy. Napríklad kvety, ktoré tvarmi a vylučujúcimi feromónmi napodobňujú hmyz, aby prilákali opeľovače. Alebo tvarom rastu v lievikovitých ružiciach, aby získali maximum vlahy, či výrastkami, ktoré napodobňujú vajíčka hmyzu, aby zabránili škodcom ich ďalšiemu kladeniu.
Príroda má množstvo takýchto vychytávok. Jednou z nich je aj špeciálny mechanizmus, ktorý rastlinám umožňuje rozptýliť semená v čo najväčšej vzdialenosti od materských rastlín. To nielen podporuje ich šírenie, ale zabezpečuje aj dostatok živín a svetla pre nové generácie.
Ukážkou toho, čo dokáže príroda, je táto „bombová partia“. Nie sú to zďaleka všetky druhy rastlín, ktoré si takto pomáhajú so šírením do priestoru. Vybrali sme však tie zaujímavé a prekvapivo aj známe, o ktorých ste to možno netušili.
Invázne netýkavky
Prvými rastlinami, ktoré spomenieme pre ich schopnosť vystreľovať semená, sú netýkavky – netýkavka malokvetá (Impatiens parviflora) a jej väčšiu príbuzná netýkavka žliazkatá (Impatiens glandulifera). Stali sa už súčasťou našej prírody, hoci sú nepôvodné. Ako správne tušíte, k ich priam inváznemu šíreniu prispieva v zásadnej miere aj mechanizmus rozstreľovania semien do priestoru.
Netýkavka malokvetá sa u nás vyskytuje veľmi hojne, formou rozľahlých jednoliatych plôch lesného podrastu. Pochádza zo severovýchodnej Ázie a u nás sa začala šíriť len v 19. storočí. Dorastá obvykle do výšky 40 – 60 cm, vzácne až do 100 cm.
Po dozretí plodov so semenami vystreľujú pomocou pnutia pletív do značnej vzdialenosti od materskej rastliny. Reagujú na jemné mechanické podnety, dotyk alebo poryvy vetra. Ak si zrelý plod jemne zavriete do dlane, aby vám „vystrelil“ v ruke, po jemnom pošteklení plod exploduje a zostanú vám v hrsti semienka. Majú svojskú, pikantne-orieškovú chuť a radi ich jedia nielen deti.
Netýkavka je jednoročná bylina a považuje sa za významného škodcu v našej prírode. Svojím plošným zarastaním potláča rast pôvodnej vegetácie, ktorú zároveň nahrádza. Obľubuje vlhké a tienisté miesta. Kvitne od júna do septembra drobnými žltými kvietkami v súkvetiach.
Netýkavka žliazkatá je podobná, ale omnoho mohutnejšia rastlina. Dorastá až do 3 metrov a jej doménou sú vodné toky a plochy pri nich. Jej hrubé duté stonky mávajú v dolných partiách neraz priemer až 5 cm.
Kvety a plody majú podobný tvar ako netýkavka malokvetá, kvety sú však ružové, veľké a majú silnú sladkú vôňu. Rovnako kvitne od júna do septembra. Svojím sklonom vytvárať jednoliate a veľmi mohutné porasty popri vodných tokoch predstavuje reálnu hrozbu pre pôvodné druhy.
Táto netýkavka pochádza zo západnej časti Himalájí a pôvodne bola pestovaná ako okrasná rastlina. Jej dravá dynamika šírenia spôsobila, že je dnes z voľnej prírody prakticky neodstrániteľná – rovnako ako mnohé iné invázne druhy. Druhový názov má podľa žliazok pod listami, ktoré vylučujú sladký nektár. Ich účelom je zrejme nalákať mravcov, ktorí pri zvýšenom výskyte chránia rastliny pred škodcami.
Jej mechanizmus vystreľovania semien je podobný ako u netýkavky malokvetej, plody dokážu prekonať vzdialenosť 6 – 8 metrov. Nie je však známe, že by boli jej semená konzumovateľné.
Strieľajúci pištoľník
Ďalší strelec má ľudový názov „kovbojský kaktus“ alebo „strieľajúci pištoľník“. Nejde síce o skutočný kaktus, ale sukulent, no prezývky dostal pre jeho charakteristické vystreľovanie semien do priestoru. Občas môžeme započuť, ako semená klopkajú o dlážku. Dokonca sa sám „zasadí“ do okolitých kvetináčov, kde rastie a prekvapí svojím výskytom nejedného pestovateľa.
Jeho odborné meno je prýštec bieložilný (Euphorbia leuconeura), inak vo svete známy aj ako „Madagaskarský klenot“, u nás ľudovo aj ako „v lete palma, v zime kaktus“. V letnej sezóne má pomerne bohato olistenú hornú časť, na zimu väčšinu listov pustí. Vtedy sa viac sa ukáže jeho kyjakovitý kmienok s charakteristickými znakmi po listoch.
Kvety má nenápadné žltozelené a plodom je tobolka. Pri poranení vylučuje biely latex, ktorý je silno jedovatý. Na to treba pamätať, ak sú v blízkosti deti či zvieratá, ktoré by to mohlo ohroziť. Inak je to veľmi nenáročná a vďačná rastlina, ktorá dokáže fungovať aj u menej starostlivých a zábudlivých pestovateľov.
Dynamitový strom
Ťažkým kalibrom je rastlina s explozívnym menom – hura rachotivá (Hura crepitans), inak aj „dynamitový strom“ alebo „jabillo“. Jej domovom je južná oblasť Strednej Ameriky, Karibik a Južná Amerika. V súčasnosti sa ako invázny druh šíri aj v Severnej Austrálii, v Afrike a Tanzánii.
Tento mohutný strom môže dosiahnuť výšku do 25 metrov, výnimočne až do 60 metrov. Kmeň je posiaty kužeľovitými ostňami a celá rastlina je prestúpená bielym, silne jedovatým latexom, ktorý pri narušení vylučuje.
Plody majú podobný tvar ako tekvice s krátkou stopkou a dosahujú priemer 5 – 8 cm. Naznačené mesiačiky sú vlastne puzdra so semienkami, ktoré sú približne 2 cm veľké. Po dozretí explodujú s ohlušujúcim rachotom a semená rozmetajú údajne do vzdialenosti 45 až 100 metrov.
Jedovatý latex tohto stromu využívali domorodci ako šípový jed. Nedozreté plody sa tiež sušili a používali ako posýpačky pieskom na sušenie atramentu pri písaní. Dnes si niektorí turisti vozia semená z dovoleniek a darí sa im z nich pestovať efektné izbové rastliny až do fázy kvetu. Kvety má s oddeleným pohlavím, pričom samčie a samičie rastú zvlášť na rovnakej rastline.
Výbušný tekvičník
Presúvame sa k ďalšiemu výbušnému druhu s menom tekvičník striekavý (Ecballium elaterium). Ide o pôvodne juhoeurópsku rastlinu s výskytom na Balkáne, Ukrajine, v Taliansku, Španielsku, v oblasti Kaukazu až po Irán. Tohto nevšedného výstredníka môžete tak poznať z dovoleniek.
Jeho podoba nápadne poukazuje na príbuznosť s uhorkami a tekvicami. Je to rastlina vytrvalá, plazivá a po celom povrchu husto porastená charakteristickými chĺpkami (trichómami). Tieto plazivé výhony mávajú neraz až do 1 metra a vyrastajú z hľuzovitých koreňov.
Tekvičník kvitne od mája do októbra. Plody má dlhé 4 až 5 cm, ktoré už pri jemnejšom mechanickom podnete prudko vystrelia oddelené od stonky a vymrštia svoj obsah – semená so slizovitým povlakom. Sliz je veľmi dráždivý pre pokožku a oči. Napriek príbuznosti s jedlými druhmi nie sú plody požívateľné a sú tiež výrazne horké.
Pozrite si krátke video so spomínaným úkazom
Obľúbená vistéria
Poslednou zo skupinky strelcov je obľúbená vistéria (Wisteria sinensis). Každý milovník rastlín pozná jej podobu, popínavý rast a dlhé strapce fialových, ružových či bielych súkvetí, vďaka ktorým je taká populárna.
Nie každý však vie, že po odkvete tvorí na dotyk príjemné, zamatové struky. Pripomínajú veľkú čeľaď bôbovitých, kam patria aj všetky strukoviny. Ich struky majú tvar a povahu uspôsobené práve na rozptyľovanie semien. Áno, aj fazuľa, sója, hrach, cícer či bôb.
Struky vistérie si občas niektorí prinesú domov ako dekoratívny kúsok prírody. Ak je však struk dostatočne dozretý, môže po istej miere vysušenia prekvapiť explóziou. Steny struku sa prirodzene skrútia, tým vznikne nerovnomerný tlak na okraje plášťov plodu. Následne sa prudko otvorí a vymrští semená. Tento úkaz môžeme pozorovať aj pri plodoch, ktoré zostali na samotných rastlinách. Fotografiu strukov na vistérii si môžete pozrieť v galérii.
Galéria k článku
Text: Martin Kohútek
Foto: isifa/Shutterstock
Ďalšie zaujímavé články
Veľký prehľad inváznych rastlín. Viete, prečo sú hrozbou a ako sa ich zbaviť?
Veľký prehľad 50 odrôd zeleniny, ktoré odporúčajú skúsení pestovatelia. Z týchto si určite vyberiete svoju obľúbenú
Tipy na úspešné pestovanie letničiek zo semien: Kedy ich vysievať a akú starostlivosť od nás vyžadujú?
Nahliadnite „do kuchyne“ šľachtiteľov osív. MoravoSeed vás pozýva na Dni otvorených dverí
Je najvyšší čas na výsev uhoriek na priame stanovište
Ako na letný rez? Vďaka nemu dáte záhradu do poriadku a udržíte tieto rastliny v dobrej kondícii
Urob si sámViete, ako otestovať klíčivosť semiačok? Vyskúšajte to aj so starými!
Dom z tehlyKomín a jeho výber: Čo je rozhodujúce?
Urob si sámZo starých tehál postavil v záhrade kuchyňu, v ktorej môžu variť guláš po celý rok
Urob si sámŠkoricové slimáky s pomarančovou glazúrou: Očarí vás nielen ich chuť, ale aj netradičná farba
Ahojte, vie mi niekto poradiť prečo mi nechcú klíčiť semená kalabasy? Pred pár r…