5 kobercových rastlín, ktoré počas sucha ochránia pôdu a udržia zeleň v záhrade

V záhradách máme rastliny rôznych výšok. Najvyššie sú stromy a vyššie kry, zatiaľ čo nižšie rastliny pokrývajú pôdu a rozrastajú sa po zemi, čím vytvárajú plazivý porast.

Kobercové rastliny do záhrady
Nízke, plazivé rastliny sú nielen estetické, ale pomáhajú tiež vytvárať priaznivé podmienky pre ostatné druhy v záhrade. Foto: Shutterstock

Rastliny najnižšej, plazivej úrovne nielenže výrazne zlepšujú estetickú stránku našich záhonov a záhrad, ale zároveň chránia pôdu a korene rastlín pred prehrievaním a nadmerným vysušovaním. Okrem toho sa lepšie pozerá na záhony so zeleňou ako holou, okopanou zeminou.

V prírode je tiež zriedkavé vidieť odkrytú pôdu – ak sa takýto pôdny pokryv odhalí, veľmi skoro sa začne obnovovať jeho prirodzené pokrytie novými rastlinami. Pozrieme sa na päť základných možností, ako využiť kobercové rastliny na pokrytie pôdy. Niektoré typy majú dokonca viac druhov.

Nezničiteľné rozchodníky

Širšou skupinou rastlín sú rozchodníky (Sedum sp.), ktoré patria medzi sukulenty. Do úvahy prichádza viac druhov s rôznymi úrovňami hustoty a výšky, v akej dokážu pokrývať povrch pôdy. Veľmi zaujímavé sú aj z hľadiska rozmanitosti, kedy tento bohatý rod ponúka rôzne farby aj štruktúry.

V kombinácii s estetickými prednosťami a nesmiernou odolnosťou voči suchu a horúčavám sú rozchodníky ideálne na kobercové pokrytie striech, ale aj iných povrchov, napríklad povrch tratí električiek, ako môžeme vidieť aj v Bratislave. Takéto povrchy sú nielen veľmi efektným optickým oživením, ale tiež tlmia nadmernú prašnosť, prehrievanie a strácanie vody. V prípade tratí dokonca prispievajú aj k tlmeniu hlučnosti.

Rozchodníky pri električkovej trati v Bratislave
Povrch električkovej trate v Bratislave pokrývajú rozchodníky. Foto: Martin Kohútek

Na strechách alebo iných povrchoch je obvyklé kombinovať viac druhov rozchodníkov, aby sa dosiahol pestrejší efekt. Na výber máme mnoho odtieňov zelenej, od takmer tyrkysovej cez žltozelené tóny až po sýtu zelenú. Mnohé druhy sa na slnku vyfarbujú do červena, iné do hrdzava až čierna. Navyše, počas sezóny bohato a plošne kvitnú, najčastejšie v žltej farbe, ale sú aj druhy s bielymi či ružovými kvetmi.

Druhy sa môžu svojou odolnosťou aj dopĺňať, pričom prevládnu tie, ktorým viac vyhovujú dané podmienky. Ako bežní pestovatelia ich môžeme využívať v záhradách, na balkónoch či oknách, kde môžeme kombinovať vyššie rastliny s takýmto plazivým porastom.

Rozchodníky majú plytký koreňový systém, takže ostatnú vegetáciu neutláčajú. Naopak, chránením povrchu pôdy im pomáhajú vytvárať priaznivejšie podmienky. Ani nadzemná časť nerastie veľmi do výšky, preto nekonkurujú ostatným rastlinám.

V rámci rodu Sedum, teda rozchodníkov, môžeme spomenúť napríklad:

  • Sedum hispanicum,
  • S. album,
  • S. sexangulare,
  • S. hybridum,
  • S. acre,
  • S. sarmentosum,
  • obľúbené, trošku bujnejšie S. spurium,
  • S. reflexum,
  • S. kamchaticum,
  • S. lineare.

Podľa daných dispozícií môžeme pridať aj iné druhy plazivých sukulentov, ako sú skalné ruže (Sempervivum sp.) alebo Jovibarba. Rozchodníky samotné však ponúkajú dostatočnú pestrosť a bohatú paletu štruktúr. Môžeme ich vysádzať bodovo, podľa možností získavania druhov, a nechať rozrastať.

V prípade, že chceme zazeleniť ploché strechy, môžeme si objednať predpestované koberce, kde sú už odborníkmi nakombinované a zabehnuté celé plochy, obvykle na kombinácii kokosových a plastových vlákien. Tieto pláty len rozložíme na daný povrch a od prvej chvíle fungujú.

Rozchodníky sa množia veľmi ľahko – na založenie takýchto povrchov stačia kúsky stoniek s listami. Zastrčíme alebo položíme stonky na povrch pôdy a pri dostatočnej vlhkosti veľmi rýchlo zakorenia a začnú rásť.

Rozchodník Sedum hispanicum
Rozchodník Sedum hispanicum Foto: Shutterstock

Materina dúška

Na rozdiel od rozchodníkov, nie je materina dúška (Thymus serpyllum)  až tak „nezničiteľná“, má však iné spektrum použitia. Hodí sa viac do skaliek alebo ako podrast v častiach záhrady, kde máme umiestnené nášľapné kamene. Ak kamene obrastajú, pôsobí to veľmi atraktívne.

V prípade, že použijeme citrónovo voňajúcu verziu, aróma sa pri chôdzi po nich uvoľňuje a tiež prispieva k potešeniu z pobytu v záhrade. Okrem jej drobných lístkov zdobia povrchy v čase kvitnutia aj ružové súkvetia.

Tento druh je pomerne suchomilný, ale nedosahuje takú úroveň ako sukulentné rozchodníky. Materina dúška tiež nemá bezhraničnú odolnosť voči zošľapávaniu, ale pri rozumnej záťaži je výrazným zlepšením dizajnu záhrad.

Materina dúška
Materina dúška Foto: Shutterstock

Machovička šidlovitá

Ďalším podobným druhom je machovička šidlovitá (Sagina subulata), ktorá skutočne pripomína mach. Poznáme sýtozelenú a zlatožltú verziu (Sagina subulata Aurea), obe veľmi efektne ukážu aj v kombináciách. Ak sme v záhrade použili kamenné prvky, machovičky s nimi krásne ladia a svojou hustotou evokujú vlhké horské zákutia.

Na rozdiel od materinej dúšky, sagina má rada vlhkejšie stanovištia a výživnejšie pôdy. Bohužiaľ, niekedy sa nevyhneme tomu, že po určitom čase dochádza k výpadkom jednoliateho pokrytia pôdy. Na druhej strane, lepšie znáša polotienisté miesta v porovnaní so slnkomilnými dúškami a rozchodníkmi.

V letnom období ju zdobia miniatúrne, roztomilé biele kvietky, ktoré podčiarkujú jej nežný pôvab.

Machovička šidlovitá
Machovička šidlovitá Foto: Shutterstock

Čerkáč peniažtekový

Na predchádzajúci druh nadväzuje čerkáč peniažtekový (Lysimachia nummularia). Táto rastlina je síce o niečo mohutnejšia ako ostatné, ale tiež sa plazí po zemi, prípadne môže prevísať, ak sa vysadí do závesných nádob. Je spomedzi spomínaných druhov najnáročnejší na vlhkosť, čo však môže byť prednosťou, ak máme napríklad jazierko.

Podobne ako machovičky, aj čerkáče máme vo verzii sýtozelenej a zlatolistej (Lysimachia nummularia Aurea). Pôdu dokáže pokryť takmer nepreniknuteľne. Okrem vitálnych, šťavnato pôsobiacich listov tvorí v lete aj zlatožlté kvety, ktoré sú pravidelne umiestnené na dlhých výhonkoch a pôsobia tiež veľmi dekoratívne.

Čerkáč dobre znáša aj polotieň a vyhovujú mu na živiny bohaté pôdy. Z nášho zoznamu patrí medzi rastliny najcitlivejšie na postúpanie. To však neznamená, že jeho cenné efekty nemôžeme využiť v našich záhradách.

Čerkáč peniažtekový
Čerkáč peniažtekový Foto: Shutterstock

Portulaka zeleninová

Posledným druhom je do istej miery kontroverzná, ale nesmierne užitočná a bezproblémová rastlina, ktorej význam nie vždy ľudia docenia. Ide o portulaku zeleninovú (Portulaca oleracea), ktorú mnohí poznáme ako nezničiteľnú burinu záhrad, ale v tomto prípade je to jej najväčšia výhoda.

Ak sa niekde usadí, je takmer nemožné ju zlikvidovať. Namiesto boja proti nej však stojí za to zamyslieť sa, prečo ju vlastne ničiť. Portulaka v sebe spája to najlepšie z vlastností všetkých spomenutých druhov – v mieste svojho výskytu chráni pôdu pred prehrievaním a vysušovaním, nízkym rastom kopíruje povrch pôdy a nekonkuruje zelenine, a jej chabé korienky neohrozujú vyživovanie našich pestovaných plodín.

Portulaka zeleninová
Portulaka zeleninová Foto: Shutterstock

Portulaku je vhodné skôr na úžitkových záhonoch tolerovať a nechať ju na povrchu vykonávať záslužnú prácu. Okrem toho, že potláča rast iných, problematickejších burín, má špeciálnu prednosť – je neskutočne zdravá. Jej dužinaté, sukulentné lístočky sú nabité výživnými látkami vrátane omega-3 mastných kyselín, čo z nej robí hodnotnú zložku potravy nielen pre vegetariánov a vegánov. Môže sa tiež stať zdrojom zdravého doplnku do jedál, smoothies a šalátov.

Galéria k článku

Text: Martin Kohútek
Foto: isifa/Shutterstock

Diskusie na tému článku