Veľa druhov rastlín si vieme pomerne jednoducho rozmnožiť. Nielenže tým ušetríme, ale výsadbou rovnakého druhu na viacerých miestach záhradu zjednotíme a skrášlime.
Pre väčšinu z nás záhradkárov sú v záhrade rastliny to najdôležitejšie, na čo zvyčajne minieme aj najviac peňazí zo „záhradníckych“ výdavkov. Časť z nich však môžeme ušetriť, a to tým, že si ich sami namnožíme, a čím viac, tým krajšie a bohatšie budú naše záhony.
Rôzne kombinácie druhov v spoločnej výsadbe neraz predstihnú naše očakávania. Vnímanie prírodnej krásy nás obohacuje. Dopestovanie si vlastných rastlín je navyše inšpirujúca skúsenosť, ktorá nás privádza do najužšieho kontaktu s nimi. Až keď si ich sami dopestujeme zo semienok alebo z odrezkov do „dospelosti“, vtedy ich naozaj dôverne spoznáme. Pozorujeme, ako rastú, a učíme sa, čo od nás potrebujú.
Podieľať sa na raste rastliny povedzme od semienka až do jej „samostatnosti“ môžeme považovať za skutočné privilégium. Vytvoríme pre ňu životný priestor a umožníme jej žiť a prinášať krásu či úžitok vo vlastných záhonoch, u priateľov alebo rodiny. Či už na to nahliadame až takto metafyzicky, alebo čisto prakticky, isté je, že množenie vlastných rastlín je finančne výhodné.
Rovnako jednoduché, ako si dopestovať jednu rastlinu, je dopestovať ich rovno niekoľko. Vstupné náklady sú nízke, a tak možno zistíme, že za cenu jednej rastliny zo záhradníctva alebo záhradného centra môžeme mať hneď niekoľko kusov dopestovaných svojpomocne. To, samozrejme, neznamená, že si už nikdy nemáme kúpiť žiadnu rastlinu, naopak, je veľa šikovných záhradníkov pestujúcich a predávajúcich nádherné rastliny a kúpou ich vlastne podporujeme. Vrecúško semienok alebo rastlina, ktorú využijeme na rozdelenie alebo odoberanie odrezkov, z nás spraví násobne skúsenejších záhradkárov.
Prečo svojpomocne množiť rastliny?
Množenie rastlín je vo väčšine prípadov jednoduché a nepotrebujeme na to ani žiadne drahé či špeciálne vybavenie. V podstate nasledujeme odkaz našich dávnych predkov, ktorí rastliny množili od okamihu, keď ľudstvo začalo obrábať pôdu. Nejde pritom o žiadne nadprirodzené schopnosti, ale o celkom prirodzený proces rastu.
Všetko, čo potrebujeme, je chuť do práce, schopnosť pozorovať a istá miera trpezlivosti. Vďaka tomu sa naša záhrada môže stať bohatou a rozmanitou. Stáva sa, že po dostavbe domu neostanú financie na založenie záhrady ani na nákup rastlín. V takom prípade je ich svojpomocné množenie pre bohaté záhony kľúčové.
Na množenie využívame ideálne zdravé a už trochu rozrastené rastliny.
Pri zakladaní záhrady môžeme zvážiť aj investíciu napríklad do skleníka. No hoci umožní skoršie výsevy i dopestovanie sadeníc a predĺži sezónu smerom dopredu aj dozadu, nie je nevyhnutný. Neraz si vystačíme aj s okenným parapetom, zasklenou terasou alebo balkónom, kde uložíme výsevy či odrezky na zakorenenie. Mnohé z toho vieme realizovať aj priamo vonku v záhonoch a postačí i malý pareniskový kryt.
Ako množiť ten-ktorý druh rastliny?
Keď chceme zistiť, ako množiť ten-ktorý druh, prvý zdroj, kde hľadať odpovede, je sama príroda. Takmer všetky druhy majú dobrú schopnosť regenerácie, a keď sa bližšie pozrieme, ako to robia, objavíme návod, ako na to. Hybnou silou v prírode je plodiť – pri množení tak vlastne využívame túto základnú vlastnosť.
Rastliny sa riadia rôznymi stratégiami rozmnožovania, ale každá z nich smeruje k rovnakému cieľu: udržanie a pokračovanie druhu. Niektoré druhy, napríklad jahody, vytvárajú poplazy – dlhé výhonky, na ktorých konci sa vyvinú úplne nové rastliny s korienkami. Keď sa nový jedinec dostatočne zakorení, spojenie s materskou rastlinou odumrie a nováčik môže existovať nezávisle.
Sú druhy, ktorých nové výhonky rastú pod zemou, aby v istej vzdialenosti od materskej rastliny vypučali a vyrástli. Príkladom je malina, nové rastliny z nej získame vykopaním mladých výhonov z okolia materskej rastliny a ich opätovným zasadením.
Delenie je jedna z najstarších a najjednoduchších metód množenia rastlín. Mnohí z nás takto získali od známych a rodiny prvé jedince do vlastnej záhrady. Keď tento typ rastlín dlho ponecháme svojmu osudu, rozrastú sa od stredu dookola a do šírky. Stáva sa, že stred po čase odumrie a z rozpadajúcich sa okrajov vzniknú nové samostatné kusy. Z okrajov týchto rastlín sa dajú aj každý rok získať nové rastliny, alebo ich takýmto spôsobom vieme raz za niekoľko rokov zmladiť, najmä keď „zostarne“ a odumrie ich stred.
Delíme ich, keď sú v pokoji, čiže na konci jesene, v predjarí až začiatkom jari. Na jarné delenie uprednostníme druhy kvitnúce na jeseň, pretože zimné obdobie potrebujú na „zotavenie“. Aj trávy delíme až na jar, vtedy totiž začnú tvoriť korene. Ak by sme tak urobili na jeseň, keď ich tvorba ustáva, je možné, že uhynú.
Ďalšou osvedčenou metódou na získanie nových rastlín sú výsevy semien. Dá sa povedať, že je to veľmi obľúbená metóda prírody a my ako záhradkári sme na nej dokonca úplne závislí. Veľa pestovaných druhov, najmä zelenín, by sme bez semien vôbec nemali.
Väčšina z nás vysieva aj letničky, niektorí aj dvojročky a asi najmenej trvalky. Je síce pravda, že dopestovanie trvaliek môže trvať trochu dlhšie v porovnaní povedzme so šalátmi, no je to rovnako účinný spôsob. Navyše trvalky vydržia oveľa dlhšie ako napríklad reďkovka, tak prečo im „neodpustiť“ trošku pomalší rast na začiatku.
Mnohé druhy rastlín sa dajú množiť viacerými spôsobmi. Vyberieme si taký, ktorý nám umožní čo najskôr získať požadovaný počet rastlín.
Pestovanie zo semien je vlastne vzrušujúca činnosť. Samotný výsev je pomerne rýchly a jednoduchý, skôr následné úkony, ako je rosenie, zálievka, pikírovanie či presádzanie, sú časovo náročnejšie. Semená v sebe nesú aj prvok nepredvídateľnosti. Ak nevysievame hybridné osivo F1, ktoré je zárukou uniformity veľkosti, vzhľadu, farby, výšky aj obdobia kvitnutia, môže byť výsledok viac či menej odlišný.
Na rozdiel od nových rastlín z odrezkov, podzemných výbežkov alebo delenia, z ktorých získame identické klony originálu, pestovanie zo semena nikdy neprináša 100 % rovnaké výsledky. Získame síce rovnaký druh a nové sadenice budú podobné svojim rodičom, ale vždy ide o novú genetickú informáciu a každá z nich je vlastne indivíduum. Rovnako ako je to pri akte stvorenia.
5 základných spôsobov množenia
1. Zo semien
Najväčšou výhodou pestovania zo semien je, že získame ľahko a lacno veľké množstvo rastlín, najmä keď použijeme semienka zozbierané z vlastnej záhrady. Niektoré druhy sa dajú dobre vysievať priamo na záhon – odpadá potreba špeciálnych pomôcok, čo takisto šetrí peniaze. Mnoho stromov, krov, trvaliek a dvojročných rastlín si už vyžaduje rôzne pomôcky, ako sadbovače, výsevné misky, kvetináče alebo výsevný substrát.
Čo a kedy množiť zo semien
Letničky
- papuľka, krasuľka, georgína, aksamietnica, muškát, hrachor, cínia
- termín: február, marec, apríl, máj, september, október
Dvojročky a trvalky
- orlíček, náprstník, prvosienka, čemerica, mesačnica, lupina
- termín: apríl, máj, jún, júl
Kry a dreviny
- japonské javory, bršleny, magnólia, pivonky, hlohyňa, jarabina
- termín: marec, september, október
2. Poplazy a potápanie
V prírode sa previsnuté kríky či stromy môžu v niektorých prípadoch zakoreniť tak, že ich konáriky prídu do styku s pôdou alebo vyprodukujú výhonky z koreňov. Jahody (na obrázku) vytvárajú poplazy s novými rastlinami, ktoré ochotne korenia na mieste, kde sa dotknú zeme. Mnohé druhy množíme potápaním, keď ich prinútime vytvoriť korene na výhonkoch, ktoré sme ponorili a zafixovali do pôdy.
Čo a kedy množiť pomocou potápania a poplazov
Potápanie konárov
- muchovník, kamélia, brečtan, lykovec, rododendron, skimia, kalina
- termín: február, marec, apríl, máj
Potápanie vrcholcov
- černice, popínavá hortenzia, malinočernica, jahody
- termín: jún, júl
Koreňové výhony
- arónia, bambus, jazmín nahý, maliny
- termín: február, marec, apríl, október, november
3. Delenie
Ide o jednoduchý spôsob množenia s takmer istým výsledkom. Rozdelené trsy zvyčajne prežijú aj menšiu dávku následného zanedbania, pretože vlastne pracujeme už s hotovými rastlinami. Naopak, keď z trsu oddelíme rastliny po jednom kuse, budú vyžadovať viac pozornosti, či už v záhone, alebo umiestnené samostatne v kvetináčoch.
Ktoré rastliny množiť delením a kedy
Plošne rastúce trvalky
- astra, pakost, ľaliovka, rudbekia
- termín: február, marec, september, október, november
Trsovito rastlúce trvalky
- čemerica, funkia, pivonky, rebarbora, rodgersia
- termín: marec, apríl, október
Cibuľové trvalky
- krókus, narcisy, modrica, snežienky, tavolín zimný, montbrécia
- termín: február, marec, august, september
4. Stonkové odrezky
Hoci sa táto metóda často označuje za pokročilejšiu, množenie pomocou stonkových odrezkov je jednoduchá a rýchla forma množenia. Stonka, ktorá tvorí korene a vyvinie sa z nej samostatná rastlina, pôsobí takmer ako niečo magické, no vo vnútri stonky sa o tvorbu koreňov postarajú hormóny. Dôležité je však správne načasovanie.
Ktoré rastliny rozmnožujeme stonkovými odrezkami a kedy
Bylinné odrezky
- astra, chryzantéma, georgína, fuksia, hebe, muškát, penstemon
- termín: marec, apríl, máj, jún, júl, august, september
Polodrevité odrezky
- levanduľa, šalvia, mahónia, plamienok, krušpán, choisya
- termín: jún, júl, august
Drevité odrezky
- ríbezle ovocné aj okrasné, pajazmín, ruže, vŕba, drieň
- termín: február, marec, október, november
5. Koreňové odrezky
Ďalší „magický“, no takisto celkom prirodzený spôsob množenia. Každý, kto presádzal ježibabu alebo orientálny mak, vie, že aj z malého a nechtiac ponechaného kúska koreňa v pôde dokáže vyrásť nový jedinec. Ako záhradníci môžeme túto vlastnosť po vzore prírody ľahko využiť – korene vykopeme a vysadíme, kam potrebujeme.
Čo a kedy rozmnožovať pomocou koreňových odrezkov
Vláknité koreňové odrezky
- zvonček, mäta, prvosienka, japonská veternica, flox, mučenka
- termín: február, marec, september, október, november, december
Hrubé koreňové odrezky
- ježibaba, orientálny mak, kotúč, akant
- termín: marec, apríl, september, október
Z rizómov
- veternice, hedychium, kosatec, konvalinka
- termín: marec, apríl, júl
Text: Monika Felixová
Foto: isifa/Shutterstock, Gardener´s World (Jonathan Buckley, Jason Ingram, Tim Sandall)
Zdroj: časopis Záhrada
Dobrý deň, hľadala som cez lupu, ale nenašla - je možné ako ochranu pred mrazom…