6 živých pamiatok bývalého socializmu: Tieto izbové rastliny do tmavých kútov sú opäť populárne

V našich domovoch sa často stretávame s nedostatkom svetla, alebo naopak, s jeho prebytkom, čo môže byť pre niektoré rastliny problematické. Pozrime sa na druhy, ktoré sú známe svojou schopnosťou dobre prosperovať aj v tmavších kútoch.

Asi mnohých neprekvapí, že ide o staré dobré druhy izboviek, ktoré sa rozšírili ešte v čase socializmu. Preverili ich neraz tvrdé podmienky v administratívnych budovách, školách a zdravotných strediskách.

Dracéna (svokrine jazyky)

Ako prvú statočnú rastlinu si pripomenieme sansevieriu, bežne známu ako „svokrine jazyky“. Tento názov je už zastaraný a podľa aktuálne platnej botanickej nomenklatúry patrí do rodu Dracaena, ktorý určili vedci na základe moderného a detailného analyzovania genetických štruktúr.

Dracéna zažíva v súčasnosti neskutočnú renesanciu. Pestuje sa vo viacerých typoch a druhoch, čo láka mnohých zberateľov. Dnes máme k dispozícii širší výber druhov než v minulosti: vysoké, nízke, vejárovité, širokolisté a valcovité, pásikavé či zelené, alebo dokonca sivozelené. Vďaka tomu si môžeme vytvárať aj zaujímavé kombinácie výsadieb. Nie všetky druhy sú však rovnako odolné voči náročným podmienkam.

Medzi najodolnejšie druhy patrí Dracaena trifasciata v rôznych kultivaroch, ako sú ‘Laurentii’, ‘Black Coral’, ‘Hahnii’, ‘Zeylanica’ a iné. Menej odolné sú novšie druhy, napríklad D. ubrytniana, D. angolensis, D. masoniana vrátane rôznych hybridov. Skvelo vyniknú aj v spoločných aranžmánoch, ale potrebujú o niečo viac svetla.

Táto rastlina je veľmi nenáročná na starostlivosť. Znesie nielen menej svetla, ale výborne odoláva aj suchému vzduchu, prievanu či suchu. V sezóne ju zalievame, až keď je povrch substrátu preschnutý, v zime frekvenciu zálievky ešte znížime. V sezóne môžeme aj prihnojovať, volíme hnojivá pre rastliny okrasné listom. Substrát má rada priepustný, môžeme podľa druhu miešať substrát na izbovky s kaktusovým. Čím sukulentnejší charakter má náš druh dracény, tým vyšší podiel porézneho, piesčitého substrátu použijeme.

Dracéna je povestná jednoduchosťou množenia – listy zakoreňujú bez problémov vo vode. Pri panašovaných okrajoch je lepšie oddeľovať celé výhonky, aby sme zachovali jej charakteristické znaky. Pri množení len listami sa stáva, že rastlina panašovanie stráca a rastie ďalej ako zelená.

Aspidistra (kořenokvětka)

Ďalšou hviezdou z čias socializmu, ktorá zažíva svoje znovuobjavenie je Aspidistra elatior, známa v češtine ako „kořenokvětka“. Slovenský názov zatiaľ nemá. Táto rastlina skutočne kvitne tesne nad koreňmi a tvorí na samom povrchu substrátu nenápadné, neveľké bielo-ružovkasté kvietky. Vyhovuje jej polotieň, ale znesie aj pomerne hlboké zatienenie.

Podobne ako „svokrine jazyky“ zvládne aj prašnejší a suchší vzduch, ale zálievku má radšej pravidelnejšiu. Jej jazykovité tmavé listy si obvykle drží po veľmi dlhý čas, i niekoľko rokov. Rastie pomerne pomaly, len raz za čas vyrastajú spod povrchu nové listy, obvykle na začiatku vegetačného obdobia – na jar. Substrát má rada priepustný a znáša aj dlhšie obdobie bez presadenia.

Pieprovec (peperomia)

Treťou rastlinou vhodnou do tmavších miest je peperomia, konkrétne Peperomia pereskiifolia. Druhové meno dostala podľa kaktusu pereskia, ktorý tvorí tvarom podobné listy. Všeobecne sú peperomie, po slovensky označované ako „pieprovec“, veľmi odolné, ale tento druh má ešte o niečo vyššiu odolnosť voči nedostatku svetla. Rastliny tohto bohatého rodu vynikajú veľmi variabilnými formami rastu a farebnosťou listov.

Pieprovec pereskiolistý má tmavozelené úzke listy a previslý spôsob rastu. Môžeme ho tak vyväzovať na vhodnú konštrukciu alebo nechať spustený z police či skrine.

Pri dobrých podmienkach rastlina aj vykvitne. Jej súkvetia tvoria akési paličky, ktoré pripomínajú kvety a plody čierneho korenia, teda „piepru“. Veľmi ochotne sa množí odrezkami, či už vo vode, alebo aj priamo do substrátu. Substrát jej vyhovuje klasický na izbovky, zálievka strednej intenzity.

Málokedy na nej vidieť znaky chradnutia. Pieprovec je odolná rastlina ideálna pre začiatočníkov a do prostredia, ktoré je menej vhodné pre bežné rastliny.

Potosovec (divý Jano)

Ďalšou „živou pamiatkou bývalého režimu“ je všeobecne známy a populárny potosovec (Epipremnum aureum). Jeho asi najbežnejšie označenie je „divý Jano“. Odkazuje na jeho vitálny a bujný rast, často aj v podmienkach, kde by to iné rastliny vzdali. Znáša nedostatok svetla, prepáči aj vynechanie zálievky, veľmi dlho vydrží nepresadený a nevadí mu ani suchý vzduch.

Najrozšírenejšia podoba potosovca má mramorované, žlto-zeleno strakaté listy. K dispozícii máme aj verzie s bielo-zeleným mramorovaním (‘Marble Queen’), podobný ale kontrastnejší ‘N´Joy’, aj veľmi efektné a jednoliate zlatozelené sfarbenie (‘Neon’). V poslednom čase narastá aj popularita kultivaru ‘Global Green’, ktorý zastupuje novú tvár týchto rastlín.

Substrát je vhodný pre izbovky. Má rád strednú zálievku, ale ako sme už spomenuli, prepáči aj chyby v zalievaní. Veľmi ochotne sa množí odrezkami, ktoré majú často náznaky vzdušných koreňov už v čase odoberania. Vo vode sa rýchlo menia na riadne korene. S ohľadom na jeho spôsob rastu ho môžeme nechať plaziť po policiach či nábytku alebo ho ovíjať na konštrukcie.

Kaučukovník (Euphorbia umbellata)

Ďalším hrdinom drsných podmienok je ľudovo nazývaný „gumovník“, prípadne „kaučukovník“. Táto rastlina bola dávnejšie známa pod menom Synadenium grantii, dlhší čas už má latinský názov Euphorbia umbellata. Ako názov napovedá, rastlina vylučuje pri poranení biely latex, ktorý je veľmi dráždivý a toxický. Preto treba zvážiť jej umiestnenie do priestorov, kde sa pohybujú malé deti a zvedaví zvierací miláčikovia.

Rovnako ako „spolubojovníci v ťažkých pomeroch“, i gumovník dobre znáša nekvalitný substrát, vynechávanie zálievky a, samozrejme, nedostatok svetla.

Nie každý vie, ako vplýva miera svetla na spôsob rastu tohto druhu. Kaučukovník je bežne známy ako prevísajúco rastúci, ľudovo povedané „ťahavý“. Avšak toto je jeho podoba, ak nemá veľa svetla. Na plnom svetle rastie ako vzpriamený a dokáže narásť až do rozmerov 2 metrového stromčeka. Vtedy mu rastú konáriky pevne, vzpriamene, v tieni rastie prevísavo.

Vyskytuje sa aj červenolistá verzia Euphorbia umbellata ‘Rubra’. Táto varieta je o niečo citlivejšia na nedostatok svetla, v jeho hojnosti lepšie prospieva i vyzerá.

Tento druh izbovej rastliny je viac-menej sukulentný, takže zálievku nepreháňame, znáša i sucho. Substrát je preto tiež vhodný priepustný, môžeme miešať substrát pre izbovky s kaktusovým. Množí sa tiež veľmi dobre odrezkami. Pri manipulácii treba opäť dbať veľmi pozorne na bezpečnosť kvôli jeho toxickej šťave.

Zamiokulkas (zamiovec)

Poslednou rastlinou je „posol nových čias“, priam symbol novej vlny záujmu o izbovky, akú práve zažívame, známy a obľúbený zamiokulkas. Tento všeobecne velebený fešák nesmie chýbať v žiadnej poriadnej kolekcii interiérových rastlín, či už pre svoju odolnosť, ale rozhodne aj pre jeho atraktívny zjav.

Celé meno má Zamioculcas zamiifolia, čo si občas niekto skráti na tvar „zamia“. Je to však chyba, pretože rastlina s týmto názvom existuje tiež, no napriek určitej podobe sa líšia. Frekventované a zjednodušené „zamio“ je snáď na odlíšenie v poriadku. Občas vidieť, že ho nesprávne priradia k palmám (niekedy sa aj uvádza „zamiopalma“), avšak botanicky to je nesprávne. Trochu prekvapivo má bližšie ku kalám či antúriám.

Zamiokulkas vyniká skvelým habitom, oplývajúcim šťavnatými, lesklými a pevnými listami. Napriek predstave mnohých, nejde o „výhonky“ či konáriky, ale skutočne zložené listy. Tieto sú obvykle typicky tmavozelené, ale poznáme aj čiernolistú verziu, ako napríklad kultivar ‘Raven’ (havran).Veľmi populárny je aj ‘Zenzi’, ktorý sa vyznačuje zhusteným, kompaktným, akoby trpasličím spôsobom rastu. Objavujú sa tiež panašované varianty, ale vzhľadom na jeho pomalý vývoj a extrémnu žiadanosť si za ne zaplatíme viac.

Vyvíja sa len veľmi pomaly, a neraz sa čaká na jeho nový rast aj rok. Nie je však nič nevídané, že napriek tomu vyrastajú listy naraz vo väčšom počte. Stáva sa, že občas rastlinky vytvoria aj nie príliš nápadné kvety s tulcom, typické pre jeho čeľaď áronovité.

Zálievku nesmieme preháňať, inak reaguje hnilobou koreňov, skôr znesie vyššie sucho. Čo sa týka presádzania, je o ňom známe, že sa rád tiesni koreňmi v nádobe. Preto sa často stretneme s radami, aby sme ho presádzali, až keď doslova korene trhajú kvetináč.

Pri presádzaní teda nevolíme príliš veľkú nádobu, stačí len o 2 – 4 cm väčšia, podľa veľkosti rastliny. Vo vhodných podmienkach dokáže dorastať do pomerne značným rozmerov – aj 1,5 metra do výšky a šírky. V prípade, že má svetla i na jeho vkus primálo, prejaví sa to príliš slabými, tenkými a riedkymi listami, ktoré ani tak pevne nedržia vzpriamený rast.

Substrát pre izbovky môžeme opäť odľahčiť prímesou piesku. Je vhodné pod kvetináč umiestniť misku, nie okrasný obal, ktorý zadržuje vodu.

Zamiokulkas sa množí jednoducho, ale veľmi pomaly. Celé jeho zložené listy môžeme zakoreňovať vo vode, ale aj jednotlivé lístočky zapichnúť do substrátu či vody. Nie je však nič neobvyklé, keď sa tieto odrezky aj rok tvária, že sa nič nedeje. Často potom pri kontrole zistíme, že namiesto koreňov, alebo zároveň s nimi, vyrástla okrúhla hľuzka. To je však dobré znamenie, v nej má rastlina uloženú energiu na ďalší vývoj.

Galéria k článku

Text: Martin Kohútek
Foto: isifa/Shutterstock

Zdieľať

Sledujte Záhradu v službe Google Správy

Ďalšie zaujímavé články

Stačí týchto pár krokov a izbovky dostanete do dokonalej formy Teraz je vhodná doba na rozmnožovanie izboviek. Takto jednoducho si rozmnožíte fialky, zamiokulkas či figovník 14 rastlín účinných proti jedovatej bytovej chémii: Tieto biočističe by ste jednoducho mali mať Nestíhate sa starať o kvety? Spoznajte 7 izboviek vhodných pre zaneprázdnených 10 izbových rastlín, ktoré milujú kúpeľňu Máte doma málo svetla? Tieto izbové rastliny sú pre vás ideálnou voľbou