Jún prináša do kvetinovej záhrady pestrosť. Súčasne si však niektoré skôr kvitnúce druhy vyžadujú našu pozornosť. Prečítajte si, na čo by ste počas júna nemali zabudnúť.
Starostlivosť o pivónie
Bylinné pivónie sú dlhoročnou súčasťou záhrad. Začiatkom leta im nezabudnime odstrániť zvyšky odkvitnutých kvetov so stonkou až po prvý list. Rastliny by sa totiž zbytočne vysiľovali tvorbou semien a zoschnuté kvety trsy špatia. Listy nikdy neodstraňujeme, sú dôležité pre ďalšiu existenciu tejto trvalky. Bohato olistené pivonky pôsobia veľmi dekoratívne aj mimo obdobia kvitnutia. V čase horúčav ich preto výdatne zavlažujme. Nezabudnime ani na prihnojenie. Môžeme použiť hnojivo, ktoré je určené pre trvalky.
Zber semien orlíčka
Mnohé druhy trvaliek si jednoducho rozmnožíme zo semien, ktoré si pozberáme v záhrade. Treba však vystihnúť správny čas ich zrelosti. Zo semien si ľahko rozmnožíme napríklad orlíček.
Táto trvalka sa na ideálnych miestach rýchlo rozmnožuje aj samovýsevom. Zber semien zároveň môže byť spôsob, ako tomu zabrániť a nemať plnú záhradu orlíčkov. Ak je však naším cieľom získať nové rastliny orlíčkov, môžeme si semená po zbere a osušení vysiať do prázdneho pareniska a dopestovať si kvalitné priesady. Tie však musíme porozsádzať na definitívne miesta včas, táto trvalka totiž zle znáša presádzanie.
Rozmnožujeme zlatovku
Zlatovka (Forsythia), prezývaná aj zlatý dážď, našu pozornosť púta hlavne v jarných mesiacoch, keď je bohato zakvitnutá. Dá sa použiť ako solitér, súčasť záhona, ale aj do tvarovaného či voľne rastúceho živého plota, do ktorého si ju môžeme aj sami a ľahko namnožiť. Veľmi jednoduché je takzvané potápanie. Používame naň dlhé minuloročné výhonky. Okrem toho sa dá rozmnožiť aj pomocou drevnatých odrezkov. Tie odoberáme a zakoreňujeme buď veľmi skoro na jar (ešte pred kvitnutím), alebo neskôr na jeseň. Mali by mať aspoň hrúbku ceruzky. Zapichneme ich do pripravenej pôdy, kde sa asi za trochu viac ako mesiac zakorenia. Potom ich rozsadíme na určené miesta alebo ich necháme zakoreniť sa v črepníkoch.
Striháme opadavé živé ploty
Živé ploty striháme zvyčajne dvakrát za rok, z toho prvý raz v júni. Vo vysokom živom plote najskôr skontrolujeme, či sa v ňom nezahniezdili vtáky. Ak áno, s rezom v týchto miestach počkáme, kým mladé vtáčiky vyletia z hniezda. Staršie živé ploty striháme takmer až po staré drevo, čím udržiavame ich veľkosť a tvar. Z mladých rastlín, ktoré chceme nechať ešte vyrásť, ostriháme cca polovicu letorastov, čím podporíme ich zhrubnutie a rozkonárenie. Odrezky hodíme do kompostu alebo použijeme ako mulč, hrubšie letorasty môžeme nadrviť alebo posekať.
Obmedzujeme v raste vankúšovité skalničky
Prerastené druhy skalničiek, ktoré odkvitajú od jari až do konca júna, možno teraz po odkvitnutí obmedziť v raste, aby nezískali dominanciu a netlačili slabšie kusy. Ide napríklad o floxy, taričky, lomikamene. Prerastené časti odkopeme malou motyčkou. Neraz sú v týchto miestach zakorenené, a tak ich ľahko rozmnožíme a vysadíme na iné miesto. Prebytky darujeme, vymeníme alebo vyhodíme do kompostu.
Ako kosiť v horúcom a suchom lete?
Aj napriek intenzívnej zálievke môžu vysoké teploty zapríčiniť nepekný vzhľad trávnika, prípadne ho môžu čiastočne alebo celkom zničiť. Dôležitá je zálievka v skorých ranných hodinách, nie cez deň. Kosíme menej často a vyššie ako zvyčajne, nikdy nie nízko, pokojne na cca 6 cm.
Ak v trávniku nemáme automatickú závlahu, kosenie môžeme pokojne odložiť aj na dlhší čas. Tráva vysoké teploty a sucho vydrží lepšie, ak má cca 10 cm, pretože sa slnečné lúče nedostanú ku koreňovej časti a k pôde a hustota stebiel neraz udrží aspoň časť vlahy, ktorú trávniku venujeme. Keď horúčavy pominú, na konečnú výšku trávnika sa dostaneme najlepšie postupným kosením.
Text: Daniel Košťál
Foto: Miro Pochyba, isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada
It's far stated that Park Min-jae took benefit of the long excursion to tour to…