Niektoré choroby a škodce nevieme odhaliť dostatočne včas, všimneme si ich, až keď napáchajú škodu. Často sa to stáva, keď ide o korene a hľuzy.
Výskyt chorôb alebo škodcov pod povrchom pôdy je trochu zákerný. Nevidíme ich, a keď už je to tak ďaleko, že rastlina začne vädnúť, na je už zásah zvyčajne neskoro. Predchádzať týmto problémom alebo s nimi bojovať, potom vieme až v ďalšom roku. Zvlášť nepríjemné sú pri koreňoch a hľuzách, ktoré pestujeme na zimné uskladnenie. Kým niektoré z chorôb (napríklad chrastavitosť zemiakov poškodzujúcu povrch hľuzy) si pri malom výskyte ani nemusíme všimnúť (zemiaky vydržia i skladovanie), iné (napr. poškodenia od drôtovcov alebo slizniakov) sú nebezpečnejšie, pretože uskladnené korene a hľuzy podliehajú pomerne rýchlo hnilobe.
Slimáky a slizniaci
„Tunely“ v dužine zemiakov vyhrýzajú často slimáky alebo slizniaky. Niekedy vnútro vyhryzú tak, že vznikne poriadna dutina. Ak si otvory nevšimneme a zemiaky uložíme na skladovanie, sú veľmi náchylné na skoré hnitie. Preto sa oplatí pred skladovaním hľuzy prebrať a poškodené kusy odložiť bokom. Tie spotrebujeme čo najskôr, poškodené miesta stačí vykrájať.
Biologicky môžeme proti slimákom a slizniakom zasiahnuť na jar alebo na jeseň po zbere prípravkami s obsahom nematód, ktoré ich aktívne zlikvidujú.
Larvy drôtovcov
Larvy chrobáka kováčika, drôtovce, škodia na hľuzách zemiakov, koreňoch mrkvy aj iných koreňoch. Zvonka ich obhrýzajú a dovnútra vyhrýzajú úzke tunely. Farba dužiny okolo tunela tmavne. Drôtovce požierajú napríklad i korene kukurice, čo spôsobí jej oslabenie až jej odumretie. Najčastejšie sa vyskytujú v čerstvo zoraných pôdach, na ktorých predtým rástla tráva.
Poškodeniu možno výrazne predchádzať pestovaním skorých odrôd, a neodkladaním zberu. Na ochranu možno použiť prípravok s obsahom baktérií, ktoré larvy zlikvidujú.
Nádorovitosť hlúbovín
Korene hlúbovín napáda huba Plasmodiophora brassicae, ktorá na nich spôsobuje vytváranie malých nádorov. Napadnuté rastliny neprosperujú, listy žltnú, neskôr vädnú a odumierajú. Ide o pomerne nebezpečnú chorobu, ktorá v pôde pretrváva desať i viac rokov.
Ochrana spočíva v dôslednej prevencii – rotácii plodín. Ak sa vyskytne, nikdy nepoužívame zelené hnojenie s rastlinami z rovnakej čeľade (kapustovité), ako sú horčica, repka, na ktorých sa ďalej vyvíja a šíri, ale iba z iných čeľadí, napríklad rôzne ďateliny, pohánka či facélia. Uprednostňujeme odrody odolnejšie proti chorobe a pred výsevom pôdu dezinfikujeme posypom dusíkatým vápnom. V skleníku pomôže i preparenie pôdy.
Chrastavitosť zemiakov
Drobné, niekedy vyvýšené, chrastovité škvrny na šupke zemiakov naznačujú napadnutie hubovým patogénom Streptomyces scabies. Pri slabom výskyte si poškodenie na prvý pohľad nemusíme všimnúť, ale po umytí hľúz je dobre viditeľné. Pri silnom napadnutí sa zhoršuje skladovateľnosť hľúz, pretože sa v sklade zvykne pridať hniloba. Napadnuté hľuzy je po olúpaní možné konzumovať.
Choroba je viac rozšírená v suchých rokoch a na ľahkých alebo zásaditých pôdach, vtedy pomôže zálievka a primiešavanie kompostu do pôdy. Prevenciou je tiež striedanie plodín a pestovanie odrôd menej náchylných na napadnutie týmto patogénom.
Vŕtavka mrkvová
Ide o drobnú tmavohnedú až čiernu muchu so žltými nohami a perleťovými krídlami. Jej drobné belavé larvy vyvŕtavajú tunely tesne pod povrchom šupky mrkvovitých rastlín a tak otvárajú cestu patogénnym hubám spôsobujúcim hnilobu. Muchy dokonca dokážu naklásť vajíčka pri zbere mrkvy a jej miernom sušení vonku pod strechou. Potom sa larvy vyvíjajú nepozorovane pri uskladnení.
Nad porast mrkvy umiestnime žlté lepové doštičky, pri očakávanom väčšom napadnutí ho zakrývame bielou netkanou textíliou. Pomáha, keď do medziradov vysadíme cibuľu či vysejeme kôpor. Prevenciou je nepestovať mrkvu a petržlen na jednom mieste štyri až päť rokov.
Praskliny na zemiakoch
Suché obdobia počas pestovania zemiakov výrazne znižujú ich úrodu. Nepravidelný prísun vlahy (či už prirodzenej, alebo v zálievke) zvykne spôsobovať praskliny, ktoré hľuzy dokážu zaceliť. V tom prípade sa dajú bez problémov skladovať. Väčšie riziko predstavujú vnútorné, čiže na prvý pohľad neviditeľné praskliny – dutiny, pretože vtedy majú hľuzy sklon pri skladovaní zahnívať.
Vzniku prasklín a dutín predchádzame pravidelnou zálievkou a obohatením pôdy o organický materiál, ktorý zlepší hospodárenie s vodou.
Nosánik ryhovaný
Dospelec obhrýza listy na rododendronoch, vavrínovcoch, cyklámenoch ale i jahodách. Nebezpečnejšie sú ale jeho drobné larvy, ktoré požierajú korene. Pri silnom napadnutí môže rastlina uhynúť.
Larvy sa dajú zlikvidovať nechemickým prípravkom Larvanem s obsahom parazitických hlístic. Aplikuje sa na vlhkú pôdu pri teplotách od 12 do 25 °C a miesto sa následne aspoň dva tri týždne udržiava vlhké.
Text: redakcia
Foto: isifa/Shutterstock, iStock.com
Zdroj: časopis Záhrada
tohtoročný "úlovok" Už niekoľko rokov si všímam na stromoch ,ze usychajú konce…