Rôznofarebné kvety rozmermi neveľkých prvosienok patria medzi prvých rastlinných zvestovateľov jari. Ktoré z nich pestovať v záhrade?
Jar je pre prvosienky hlavným obdobím, keď rastú, kvitnú a dozrievajú. Latinský názov rodu Primula je odvodený od slova „primus“, čo znamená „prvý“ a vystihuje práve skoré jarné kvitnutie. U nás je pôvodných niekoľko druhov, celosvetovo sa ich však vyskytujú stovky. Nájdu sa medzi nimi letničky, dvojročky aj trvalky. Niektoré z nich pestované v európskych okrasných záhradách, najmä tie z Ázie, kvitnú o niečo neskôr, koncom jari až v lete.
Väčšina prvosienok vyžaduje polotienisté, priepustné a mierne vlhké stanovište. V záhrade sa hodia do nízkych trvalkových či zmiešaných záhonov, kde ich iné mohutnejšie druhy nezaclonia a nezničia. Na zimu im doprajeme prikrývku napríklad z čečiny.
Typická prízemná ružica
Prvosienky sú typické prízemnou ružicou listov. Kvety vyrastajú buď priamo v nej, alebo na vyšších stopkách, a to jednotlivo či v súkvetiach. Väčšina okolo seba šíri jemnú a príjemnú vôňu. Korunné lupienky botanických druhov majú jemnejšie farebné odtiene, šľachtené sú, naopak, často intenzívne zafarbené. Vyšľachtené sú aj plnokveté formy, ktoré sú sterilné a množia sa iba vegetatívne. Druhy vyskytujúce sa u nás v prírode radíme k trvalkám, prípadne krátkovekým trvalkám. Ľahko a samovoľne sa rozširujú semenami, vďaka čomu sú dlhodobou súčasťou porastu, v ktorom sa často „sťahujú“ – menia miesto. Šľachtené intenzívne kvitnúce druhy pestujeme zvyčajne ako dvojročky.
Liečivka do prírodných a vidieckych záhrad
Jednou z najčastejších prvosienok u nás s výskytom vo svetlých listnatých lesoch je prvosienka jarná, Primula veris, ľudovo známa ja ako Petrov kľúč. Jej súkvetia žltých trúbkovitých kvietkov na dlhej stopke pôsobia veľmi milo a priateľsky. Nepochybíme ňou v záhrade vidieckeho či prírodného typu, kde môže byť súčasťou podrastových spoločenstiev vo svetlom tieni alebo polotieni, kde je prakticky bezúdržbová. Sama sa v záhone rozširuje vysemenením, pričom sa nespráva agresívne a nevytláča všetko ostatné okolo seba. Patrí medzi liečivé rastliny. Má protizápalové, antibakteriálne či antimykotické účinky. Zbierajú sa rozkvitnuté kvety na dlhých stopkách. Po vysušení sa pridávajú do čajových zmesí podporujúcich vykašliavanie, napríklad pri zápaloch priedušiek.
Šľachtence so záplavou farebných kvetov
Na okrajoch našich listnatých lesov, krovín a lúk môžeme natrafiť aj na prvosienku bezbyľovú, Primula acaulis (synonymum Primula vulgaris – prvosienka obyčajná), s jemnými žltými kvietkami. Už jej názov prezrádza, že kvety rastú priamo v listovej ružici a bez stopiek.
Práve tento druh sa stal základom niekoľko desaťročí trvajúceho šľachtiteľského úsilia, ktorého výsledkom je každoročná jarná záplava kvitnúcich rastlín v hobby marketoch, záhradných centrách a rôznych reťazcoch. Na výber sú takmer všetky farby a ich odtiene, ale aj viacfarebné odrody, pričom stred kvetu si zachováva žlté sfarbenie. Aj forma kvetov je rôznorodá, od jednoduchých cez kučeravé až po plnokveté.
Ak natrafíme v obchode na rastlinu s rovnakou ružicou listov, akurát kvety sú na vyššej stopke, pôjde skôr o šľachtenca z pôvodného druhu prvosienka vyššia, Primula elatior (vyskytuje sa u nás prirodzene vo vlhkejších lesoch), prípadne môže ísť o výsledok medzidruhového kríženia medzi prvosienkou bezbyľovou a vyššou.
Tieto rýchlené vyšľachtené rastliny sa pestujú ako dvojročky, ktoré po odkvitnutí nahrádzame letničkami. Ak ich ponecháme na polotienistom stanovišti a v lete ich nenecháme vyschnúť, môže sa stať, že opätovne, hoci menej intenzívne vykvitnú na jeseň, prípadne aj ďalšiu jar. Ak z nich získame semeno, musíme počítať s tým, že ďalšie jedince nebudú také isté, najmä čo sa týka farby kvetu.
Do zmiešaných záhonov a skaliek
Okrem spomínaných prvosienok sa u nás predávajú a pestujú aj iné druhy. Pestujeme ich tiež v polotieni a v mierne vlhkej pôde. Vysádzame ich do skupiniek alebo jednotlivo (ako trs) do skalky.
Z Číny a Himalájí pochádza obľúbená prvosienka zúbkatá, Primula denticulata, ktorá vyniká súkvetím na dlhšej stonke v tvare gule. Jej kvety sú podľa odrody najčastejšie biele a pastelovomodré či ružové.
Začiatkom leta vykvitá prvosienka vstavačokvetá, Primula vialii, tiež pôvodom z Číny, ktorej kvety usporiadané na stonke pripomínajú európske vstavače (orchidey). Je náročnejšia na vlhkosť.
Špecialitou pre vlhké a tienisté kúty záhrad, ideálne do blízkosti brehov potokov a vodných plôch, patrí vyššia prvosienka japonská, Primula japonica, so zaujímavým „poschodovým“ súkvetím.
Do skaliek sa často vysádza prvosienka holá, Primula auricola. Ide o náš pôvodný druh, ktorý sa vyskytuje na horách a skalách vápencového podložia. Je zákonom chránený. Jeho rôzne kultivary je možné zakúpiť v záhradníctvach.
Rozmnožovanie pomocou semien aj delením trsov
Prvosienky sa dajú pomerne ľahko pestovať zo zakúpených semien. Naše pôvodné druhy, spomenutá prvosienka jarná a bezbyľová, sa v pre ne vhodných podmienkach vysemenia a rozmnožia v záhone aj samy. Ak im v tom chceme pomôcť, odtrhneme dozrievajúce tobolky tesne predtým, ako celkom zhnednú a zoschnú. Semienka vysejeme čo najskôr na povrch substrátu určeného na výsevy, zasypeme jemnou vrstvou substrátu alebo piesku a presunieme na tienisté miesto, kde za vlhka vyklíčia. Pozor však, klíčia pomerne dlho, štyri a viac týždňov. Po vytvorení pravých listov ich pikírujeme a koncom leta, na jeseň ich vysadíme na koncové stanovište.
Semená môžeme získať aj z väčšiny zakúpených šľachtencov prvosienky bezbyľovej, ale pozor, vyrastú z nich rastliny, ktoré si nezachovajú všetky vlastnosti svojich rodičov, najmä čo sa týka farby kvetu.
Aj z druhov, ako sú prvosienka zúbkatá, vyššia či bezbyľová, sa dajú obstarať semená. Tie potom vysievame podľa návodu na vrecku, treba ale počítať s tým, že kvitnúť začnú až v ďalšom roku.
Delenie trsov, čiže vegetatívne množenie, umožní zachovať vlastnosti rodičovskej rastliny. Každé dva až tri roky po odkvitnutí vyberieme dostatočne veľký a vitálny trs z pôdy a opatrne rozdelíme rukami na viac častí, prípadne na jednotlivé ružice. Vysadíme ich do kvetináčov a umiestnime do polotieňa, prípadne priamo na chránený a pritienený záhon. Udržiavame vlhké, mladé rastlinky sú náchylné na preschnutie. Po zakorenení pridávame do zálievky aj hnojivo, a keď sadenice na jeseň spevnejú, vysadíme ich na konečné stanovište. Pred zimou prikryjeme čečinou.
Najkrajšie druhy prvosienok
1. Primula denticulata
Prvosienka zúbkatá má guľovité súkvetie, ktoré môže byť podľa odrody bielej, belasej, ružovej, fialkovej alebo purpurovej farby.
Kvitne: III – IV
Výška × šírka: cca 20 – 60 × 20 cm
2. Primula acaulis (syn. P. vulgaris)
Náš pôvodný druh prvosienky bezbyľovej sa uplatní ako súčasť podrastu pod listnatými stromami a krami, medzi nízkymi trvalkami.
Kvitne: III – V
Výška × šírka: cca 20 × 20 cm
3. Primula acaulis (plnokvetý kultivar)
Šľachtenec prvosienky bezbyľovej s plným kvetom sa pestuje ako sezónna rastlina, netvorí semená. Substrát má byť mierne vlhký, nie premočený.
Kvitne: III – V
Výška × šírka: cca 20 × 20 cm
4. Primula vialii
Prvosienka vstavačokvetá z Číny kvitne začiatkom leta a niekedy aj opakovane na konci sezóny, keď prestanú horúčavy.
Kvitne: VI – VII, IX
Výška × šírka: cca 60 × 30 cm
5. Primula elatior
Domovom prvosienky vyššej sú svetlé a mierne vlhké lesy. Šľachtence patriace do skupiny Gold Lace sú typické sfarbením kvetov, ktoré majú výrazne žlté stredy a žltý lem.
Kvitne: IV – V
Výška × šírka: 20 – 25 × 20 – 25 cm
6. Primula veris
Prvosienka jarná je náš pôvodný druh vyskytujúci sa vo svetlých lesoch. Hodí sa ako súčasť podrastu vidieckych a prírodných záhrad. Je liečivá.
Kvitne: III – V
Výška × šírka: cca 25 × 30 cm
7. Primula japonica
Prvosienka japonská je krátkoveká trvalka, vhodná do polotieňa na okraj jazierok, potokov, mokradí. Každé 2 – 3 roky je vhodné ju presadiť alebo nechať na stanovišti vysemeniť.
Kvitne: V – VI
Výška × šírka: cca 25 × 30 – 50 cm
8. Primula auricula
Prvosienka holá s dužinatými listami patrí k našim pôvodným druhom. V záhradníctvach je možné zakúpiť jej rôzne kultivary, hodiace sa na pestovanie do skalky.
Kvitne: IV – V
Výška × šírka: cca 10 – 15 × 10 cm
Ako pestovať prvosienky bezbyľové (obyčajné) zo supermarketu?
- Pri kúpe jemne nazrieme medzi listy, či sa tam nachádza ešte dostatok pukov. Všimneme si tiež, či niektoré listy neplesnivejú, na čo bývajú prvosienky náchylné.
- Pestujeme ich v nádobách, kvetináčoch, kam ich môžeme vysadiť. Milujú teploty okolo 10 až 15 °C. Páči sa im v chladných miestnostiach, na verande, na balkóne alebo na terase, kde znesú teploty okolo nuly. Mráz by mohol poškodiť kvety, preto ich na noc zakrývame alebo prenášame do miestnosti, kde nemrzne. v teplom interiéri majú krátku životnosť.
- Odstraňujeme odkvitnuté kvety, žltnúce a plesňou napadnuté listy. Neznášajú trvalé premokrenie. Pomerne dobre sa dokážu spamätať z ľahšieho preschnutia.
- Neskôr na jar ich môžeme vysádzať aj von do záhona do priepustnej pôdy. Vyhovuje im polotieň. Keď odkvitnú, môžeme ich nahradiť letničkami.
- Tieto šľachtence sa pestujú ako dvojročky. Ak ich však v záhone po odkvitnutí ponecháme a dáme v lete pozor, aby nevyschli, môžu nás na jeseň prekvapiť opätovným, hoci slabším kvitnutím, podobne aj v ďalšom roku na jar.
Text: Ing. Monika Králová
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada
... v pripade skusenosti, prosim o odporucenie dobrych sort ribezli a egresov..…