Nie je ich na prvý pohľad vidieť, a predsa škodia. Ak spoznáme ich životný cyklus, vieme zasiahnuť preventívne aj nechemicky.
Keď zistíme, že sa niečo rastlinám deje, je na zásah zvyčajne neskoro. Listy vädnú, žltnú, rastlina odumiera, pretože korene sú už nenávratne poškodené.
Väčšina zelenín je zvyčajne krátkovegetačná, a preto nie je ideálne používať chemické ochranné prostriedky. Ak však budeme podrobnejšie poznať vývojové štádiá a podmienky rozmnožovania škodcov, budeme schopní efektívne a preventívne zasiahnuť ešte pred výsevom alebo výsadbou pestovanej zeleniny. Po napadnutí sa snažíme použiť nechemické zásahy, najmä mechanické, ako sú ručný zber a rôzne pasce, alebo biologické, ako sú komerčne pripravované parazitické huby či parazitický hmyz. Dôležité je to najmä v krytých pestovateľských priestoroch, kde tiež dbáme na pestovateľskú i pozberovú hygienu, ako aj parnú dezinfekciu pôdy alebo jej výmenu.
1. Drôtovce, požierače koreňov
Sú to larvy kováčikovitých chrobákov viacerých druhov, napríklad kováčika tmavého (Agriotes obscurus), kováčika locikového (Agriotes sputator), kováčika lesklého (Corymbites aeneus), kováčika čierneho (Athous niger) či kováčika sivého (Agrypnus murinus). Tieto chrobáky majú pretiahnuté telo s dĺžkou podľa druhu od 8 do 15 mm. Ich krovky sú sivé, hnedočierne až čierne. Vyznačujú sa tým, že keď ich prevrátime na chrbát, tak sa napnú, vymrštia do výšky a padnú bruchom na zem.
Ich larvy sú žravé pôdne škodce najmä koreňov a buliev zelenín, a to kapustovitých, koreňových, šalátov, uhoriek, rajčín, zeleru, zemiakov, kukurice, repy i jahôd. Vyhrýzajú do nich jamky a chodbičky, ničia jemné korienky, čo vedie k úhynu celej rastliny. Keďže vývoj lariev trvá 3 až 5 rokov, v zamorenej pôde sú prítomné vlastne stále. V pôde sa pohybujú veľmi málo, a to v súvislosti s jej teplotou a vlhkosťou. S vysychaním pôdy v lete a s príchodom zimy sa sťahujú do väčších hĺbok, preto plytko koreniace rastliny za sucha poškodzujú menej a najviac škodia na jar a na jeseň.
Prezimujúce chrobáky vyliezajú v marci, pária sa a živia šťavami napríklad jačmeňa. Začiatkom mája kladú vajíčka, z ktorých sa približne za mesiac vyliahnu larvy. Sivobiele vajcovité až okrúhle vajíčka sú dlhé 0,45 – 0,60 mm, na povrchu majú lepkavú blanu, ktorou sú prilepené na čiastočkách pôdy. Ťažko sa dajú nájsť. Aby sa vyvíjali, potrebujú vyššiu vlhkosť. Vyliahnuté larvy sú spočiatku mliečnobiele, skoro priehľadné, neskoršie žltohnedé, štíhle, valcovité, hladké a tvrdé ako drôt. Ich vývoj je pomalý a dlhý a keď dosiahnu dĺžku až 2,5 cm, zalezú začiatkom leta do hĺbky 10 – 30 cm. Vytvoria si asi 2 cm dlhú komôrku, v ktorej zostávajú 14 dní v nehybnom stave a zakuklia sa. Po mesiaci sa vyliahnu chrobáky a ostávajú na mieste až do jari.
Ochrana:
Priamy chemický zásah sa nepoužíva. Zmeníme pestovanú kultúru za takú, ktorú škodca nenapáda, napríklad strukoviny, proso, ľan, horčicu. Chytáme ich na návnady z kúskov zemiakov, repy alebo mrkvy, ktoré zakopeme na označené miesta, vzdialené od seba asi 1 m, do hĺbky asi 5 cm. Po 3 až 5 dňoch ich skontrolujeme a zavŕtané škodce zničíme obarením. Ak máme sliepky, po zbere úrody záhon prekopeme a pustíme ich naň. Počet jedincov výrazne zredukujú. V skleníkoch ich ničíme dezinfekciou pôdy preparovaním. Niektoré semená môžeme pred výsevom moriť prípravkom Sonido.
2. Medvedík s nohami ako lopaty
Od mája do októbra možno na záhonoch vidieť pásy zdvihnutej pôdy, ktorá sa dvíha nad plytkými chodbičkami vyrytými larvami i dospelými medvedíkmi obyčajnými (Gryllotalpa gryllotalpa). V týchto miestach sú korene rastlín prehryznuté alebo nahryznuté, často vynesené na povrch so zemou a rastliny vädnú a schnú. Najviac škodí priesadám zeleniny, v pareniskách, skleníkoch, porastoch hrachu a mladým ovocným stromom. Na jar požiera takmer všetky klíčiace rastliny a dokonca aj drobných živočíchov.
Dospelec je dlhý asi 6 cm, má svetlohnedo zamatovo ochlpené telo. Predný pár nôh je krátky, zhrubnutý a prispôsobený na hrabanie. Má krídla, ale lieta len ťarbavo. Mladé larvy sa podobajú mravcom, staršie už dospelým medvedíkom. Po prezimovaní sa intenzívne kŕmia, koncom mája dospievajú a pária sa. Oplodnené samičky vyhĺbia v pôde komôrku hlbokú 10 až 15 cm, do ktorej nakladú až 300 vajíčok. Samička prehryzne nad hniezdom korene všetkých rastlín. Tak umožní prístup slnečným lúčom k pôde, aby sa nad vajíčkami prehriala. Osobne dozerá na vajíčka až do vyliahnutia poslednej larvy, čo je asi v polovici júla. Larvy po druhom zvliekaní opúšťajú hniezdo a po treťom zvlečení sa koncom septembra zavŕtajú do pôdy až do hĺbky 60 – 100 cm, kde prezimujú.
Medvedík žije najradšej v kyprých pôdach, dobre zásobených humusom, no nevyhýba sa ani ťažkým pôdam s hĺbkou minimálne 1 – 2 m. To, že si vyžaduje spodnú vodu v hĺbke asi 1,5 m, vysvetľuje, prečo sa v niektorých oblastiach vôbec nevyskytuje.
Ochrana:
Počas vegetácie ho hľadáme podľa povrchových stôp a ničíme hniezda. Súčasne ich chytáme do pascí. Vytvoríme ich z črepníkov alebo pohárov zakopaných zarovno s povrchom pôdy. Okolo nich trochu vtlačíme do pôdy drevené latky, ktoré smerujú k pasciam. Pri nočnom pobehovaní po zemi škodce narazia na tieto latky, ktoré neprelezú, ale idú popri nich, až spadnú do pasce. Ráno ich zničíme. Niekedy sa tiež používajú otrávené návnady. Proti mladým medvedíkom môžeme použiť od apríla do júna užitočné dravé hlístice, ktoré pridáme do vody a zalejeme ňou pôdu s teplotou minimálne 12 °C.
3. Nočné motýle
Patria sem siatica oziminová (Agrotis segetum), siatica ypsilonová (Agrotis ypsilon) a siatica výkričníková (Agrotis exclamotionis). Sú to vlastne nočné motýle dlhé 20 mm s rozpätím krídel až 45 mm. Najväčším škodcom sú ich húsenice dlhé 50 mm, hrubé, valcovité, tmavoolivové. Žijú pod povrchom pôdy, nemajú rady svetlo. Pri vyrušení sa okamžite stáčajú. Škodia mnohým rastlinám v suchších oblastiach a v rokoch so suchou jarou, predovšetkým zelenine. Húsenice motýľov 2. generácie dokážu porasty úplne zdecimovať. Na začiatku vývoja mladé húsenice ožierajú listy, v druhej polovici vývoja sa sťahujú do pôdy ku koreňovému krčku rastlín, kde ožierajú podzemné časti.
Húsenice vyliezajú na jar pri teplote 15 – 19 °C na povrch a pokračujú vo vývoji. Dorastené sa zakukľujú v pôde v oválnych komôrkach v hĺbke 5 – 6 cm. Motýle sa liahnu od konca mája. Samičky po oplodnení kladú vajíčka v malých skupinách na rôzne časti rastlín, často i burín. Vajíčka sú suchomilné. Ich vývoj trvá 5 – 15 dní, počas vlhka odumierajú. Dĺžka vývoja húseníc závisí od teploty a trvá asi 1,5 mesiaca. V teplejšej oblasti, kde sú dve generácie, prezimujú húsenice v pôde 15 – 20 cm hlboko. Za silnejších mrazov prezimujú len skoro dorastené húsenice.
Ochrana:
Osvedčilo sa vypúšťanie hydiny na zamorené pozemky, úspešné je aj odchytávanie nočných motýľov na svetlo. Používame aj cielené postrekovanie vodou v čase kladenia vajíčok, citlivých na vyššiu vlhkosť. Na likvidáciu vajíčok kladených koncom leta môžeme použiť aj bioprípravok Trichogramma. Dajú sa použiť tiež otrávené návnady porozkladané večer medzi riadkami zeleniny.
4. Tipule podobné komárom
Patrí sem tipuľa bahenná (Tipula paludosa) a tipuľa kapustová (Tipula oleracea). Sú to dvojkrídlovce podobné veľkým dlhonohým komárom. Ich larvy sa vyznačujú veľkou žravosťou. Na rastlinách pod zemou i nad zemou sú schopné narobiť veľké škody. Žijú najmä vo vlhkých pôdach bohatých na organické látky. Spočiatku sa larvy živia klíčiacimi semenami, neskôr jemnými a potom aj hrubšími korienkami. V noci vyliezajú na povrch pôdy a obžierajú nadzemné časti mladých rastlín a klíčky. Mladé rastliny často podhrýzajú a vťahujú do pôdy, kde ich cez deň konzumujú. V mladej výsadbe zeleniny tak vznikajú úplne holé miesta. Škodia najmä kapustovej zelenine, póru, zeleru, bôbovitej zelenine, okopaninám, ba i obilninám. Neraz ožierajú korienky ešte aj v zime.
Tipule sú dlhé 22 – 27 mm, majú 14-článkové, dlhé tykadlá a veľmi dlhé nohy. Larvy sú valcovité, 30 – 40 mm dlhé, beznohé, zemitej farby. Tipule bahenné sa zakukľujú v júli – auguste, dospelce vyletujú v auguste – septembri a kladú do pôdy vajíčka jednotlivo alebo v skupinách, prípadne ich kladielkom vymršťujú medzi rastliny. Po 2 – 3 týždňoch sa liahnu larvy, ktoré za sucha odumierajú. Ihneď po vyliahnutí intenzívne žerú a potom prezimujú v pôde. Tento typ tipule má za rok len jednu generáciu.
Dospelý hmyz tipule kapustovej lieta od apríla do júna a potom od augusta do októbra. V lete samičky kladú vajíčka na nízke rastliny a na zem. Ich larvy sa vyskytujú od mája do júla a od augusta do apríla.
Ochrana:
Dôležité je vysúšanie prevlhčených pôd, odburiňovanie, dezinfekcia pôdy a používanie otrávených návnad. Kedysi sa ničili hnojením dusíkatým vápnom alebo kainitom.
5. Chrústy na vzostupe
Chrústy boli ako škodcovia v poľnohospodárstve v polovici 20. storočia takmer vyhubené. Od 80. rokov ich množstvo opäť stúpa. Chrúst obyčajný (Melolontha melolontha) a chrúst pagaštanový (Melolontha hippocastani) sú škodlivé ako dospelé, aj ako larvy. Chrobáky dokážu za krátky čas mnoho druhov stromov takmer odlistiť, z ovocných stromov sa to týka najmä rodu Prunus. Vývoj pôdnych lariev trvá v pôde 3 – 4 roky. Vtedy sa intenzívne pasú na podzemných častiach mnohých druhov zelenín, ale i drevín, a to tak intenzívne, že zničia celé plochy. Chrobáky sú dlhé 20 – 30 mm, majú hnedú farbu, larvy dosahujú dĺžku až 65 mm, sú hrubé, belavé, s troma pármi nôh, hnedou hlavou, hrubým koncom tela a zvyčajne sú stočené v tvare písmena C.
Na konci vývoja, zvyčajne koncom apríla, z pôdy najprv vyliezajú samce, až potom samičky a hneď sa pustia do obžierania pukov a listov stromov. Samičky zalezú najradšej do obrábanej pôdy a v hĺbke 5 – 50 cm znesú dávku vajec. Z nich sa približne do 50 dní vyliahnu larvy. Spočiatku sa živia humusom a korienkami, neskoršie aj ostatnými podzemnými časťami rastlín. V poslednom roku vývoja si larvy v auguste budujú v hĺbke až 1,5 m komôrky, kde sa zakuklia. Po 3 – 4 týždňoch sa vyliahnu chrobáky, spočiatku biele mäkké, neskoršie stvrdnú a zhnednú. Z pôdy nevyletujú a ostávajú v nej až do jari.
Ochrana:
Proti larvám bojujeme najmä mechanicky, a to dobrým spracovaním pôdy rotavátorom, po prekopaní pôdy nám pomôže aj vpustenie hydiny na pôdu. Zbierajú ich aj havranovité vtáky a čajky. Aplikovať môžeme entomopatogénne huby rodu Beauveria a Metarhizium, prípadne hlístice Neoaplectana bibionis či parazitujúce nematódy rodu Mermithis. Dospelé chrústy zredukujeme ich striasaním zo stromov a ničením.
6. Kvetárka cibuľová
Kvetárka cibuľová (Delia antiqua) je dvojkrídly muchovitý hmyz spôsobujúci na porastoch cibule, póru, ale aj na šaláte veľké škody. Napáda cibule z výsevu i zo sadzačky. Škodí jednak poškodzovaním koreňového kŕčka, jednak vyžieraním vnútra cibule a navvyše umožňuje vznik druhotnej nákazy cibule. Na vývoj kvetárok jedna cibuľa nestačí, tak preliezajú aj na susedné. Škody na úrode bývajú v rozsahu až 50 %.
Málo pohyblivá mucha kvetárky s dĺžkou tela 6 – 7 mm má sivožltú farbu a dá sa ľahko chytiť. Vajíčka dlhé len 1 mm sú biele, larvy žltkasté, predĺžené a štíhle. Zvyčajne prezimuje ako kukla. Z nej sa mucha vyliahne začiatkom mája, keď kvitnú čerešne. Po oplodnení kladie skupiny vajíčok do pôdy v blízkosti cibuľových rastlín alebo na ich listy a za šupky cibúľ. Po 3 – 8 dňoch sa liahnu larvy. Tie vnikajú do pletív rastlín súčasne s baktériami, ktoré rozkladajú rastlinné pletivo a pripravujú im tak vhodné životné prostredie. Larvy sa vyvíjajú 15 – 25 dní, potom vyliezajú z rastlín a zahrabú sa v ich blízkosti do pôdy, kde sa zakuklia. Po 8 – 15 dňoch vylieta ďalšia generácia, ktorej kukly už v pôde prezimujú.
Ochrana:
Vňať napadnutých semenáčikov stráca lesk, vädne, žltne a schne. Stredový list sa dá ľahko vytiahnuť, lebo je na báze zhnitý. Pri starších rastlinách hnije cibuľa, vňať vädne. Napadnuté rastliny ihneď zlikvidujeme. Po zbere treba urobiť hlbokú orbu, aby sa zabránilo vylietavaniu múch z kukly. Vhodné je aj morenie semien pred výsevom, ale len pri cibuli nasucho, nie nazeleno. Dôležité je striedanie kultúr. Účinné je pokrytie výsevu alebo výsadby netkanou textíliou, ktorú ponecháme na poraste pomerne dlho, lebo aj kvetárka dlho lieta a kladie vajíčka. Môžeme tiež použiť dezinfekciu pôdy parou. K dispozícii sú aj komerčné entomopatogénne huby typu Entomophthora muscae, Beauveria bassiana a netopatogénne nematódy rodu Neoaplectana.
7. Vŕtavka sa zavŕtava
Vŕtavka mrkvová (Psila rosae) je dvojkrídlová mucha dlhá 4 – 5 mm, ktorá zle lieta a dá sa ľahko chytiť. Jej larvy poškodzujú najmä korene koreňovej zeleniny, teda mrkvu, petržlen, paštrnák, zeler, ale aj rascu a kôpor tým, že do koreňov vyžierajú chodbičky, ktoré sa súčasne infikujú a zahnívajú. Priame straty na úrode sú často veľké, no pri napadnutých koreňoch pokračujú ešte aj počas skladovania, kde sa rozširuje hniloba. Napadnuté mladé rastliny často hynú. Najväčšie škody sú na tienistých a vlhkejších miestach. Pri premnožení vŕtavky sú straty až 50 %.
Larvy a kukly v pôde citlivo reagujú na sucho. Prezimujú kukly, zriedkavejšie aj larvy. Muchy vyletujú v druhej polovici mája, cicajú kvetový nektár a po oplodnení koncom mája kladú vajíčka do pôdy blízko rastlín. Za 7 – 17 dní sa vyliahnu larvy, ktoré sa hneď zavŕtajú do spodnej tretiny koreňov. Larvy sú dlhé 6 – 8 mm a ich vývoj v koreňoch trvá 3 – 4 týždne. Zakuklia sa v hornej vrstve pôdy. Vŕtavky druhej generácie sa objavujú koncom júla a v auguste.
Ochrana:
Dôležité je striedanie kultúr a pestovanie na plnom slnku. Po napadnutí zeleninu pestujeme na rovnakom mieste až za 5 rokov. Dôsledne ničíme okolitú burinu. Napadnuté rastliny ihneď odstránime a zničíme. Odchyt múch robíme pomocou žltých lepových tabuliek. Účinné je prekrytie záhonu netkanou textíliou hneď po výseve zeleniny až do týždňa pred jej zberom.
8. Miniatúrne háďatko
Háďatko zhubné (Ditylenchus dipsaci) je hlísta dlhá až 1,8 mm s priemerom 0,04 – 0,06 mm. V ústnej dutine má bodec, ktorým narúša rastlinné bunky. Škody robí najmä na cibuli, cesnaku, pažítke, ale napáda aj koreňovú a plodovú zeleninu. Príbuzné háďatká napádajú aj kapustoviny, bôbové rastliny, ďateliny, lucerny, ale aj zemiaky, ďalšie okopaniny, kukuricu, dokonca i obilniny a jahody. Napadnuté semenáčiky sú deformované, silne napadnuté žltnú a schnú. Ak háďatko napadne rastlinu neskôr, cibule majú popukanú pätku, vnútorné šupky sú deformované a hnijú. Napadnutie sa v poraste ukazuje ako hniezdové.
Prezimuje v cibuliach, hľuzách, zostatkoch rastlín, semenách a pôde. Háďatko je veľmi životaschopné a odolné proti poveternostným podmienkam, má rado vlhkejšiu a ťažšiu pôdu. V mokrých pôdach dokáže hladovať celý rok, v suchých pôdach a v zime prechádza do anabiotického stavu, v ktorom bez ujmy zotrvá aj niekoľko rokov. Na jar po prebudení pokračuje vo vývoji. Do rastlín sa dostáva cez prieduchy, poranené miesta, prípadne aktívne cez bunky.
Žije v medzibunkovom priestore rastlín, kde sa množí a živí sa bunkovými šťavami. Po štvrtom zvliekaní dosahuje dospelosť a po kopulácii vnútri rastliny kladie vajíčka, z ktorých sa po 5 – 7 dňoch vyliahnu larvy. Vývojový cyklus háďatka trvá 3 – 4 týždne a počet generácií v roku závisí od klimatických podmienok.
Ochrana:
Vysádzame zdravú sadbu do zdravej pôdy. Preto po zistení háďatka v poraste ihneď postihnuté rastliny odstránime a spálime, rastliny z porastu nemnožíme a na danej pôde, ba ani v blízkom okolí citlivé rastliny nepestujeme 4 až 5 rokov.. Striedanie kultúr je tu základom. Pôdu dezinfikujeme najmä parou, a to predovšetkým v krytých pestovateľských priestoroch. Strúčiky cesnaku vždy tesne pred výsadbou moríme až 12 hodín v 5 % Sulke a ihneď vysádzame. Na pôdach zamorených háďatkami vysievame aksamietnicu, ktorá potláča výskyt a množenie háďatok.
Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada
Ďalšie zaujímavé články
6 užitočných rád, vďaka ktorým dopestujete krásne zemiaky
Ako ochrániť rododendrony a azalky pred nosánikom? Toto pomôže aj proti larvám chrústov
Ako udržať fazuľu v dobrej kondícii? Zakročte včas! Najčastejšie nás zaskočia tieto problémy
Ekologicky proti „medvedíkovi“
Ekologicky proti drôtovcom a pandravám
Smútivky v interiéri: Ako sa rýchlo zbaviť malých otravných mušiek?
tohtoročný "úlovok" Už niekoľko rokov si všímam na stromoch ,ze usychajú konce…