Aj keď sú plasty veľkými pomocníkmi, svet je nimi v súčasnom svete doslova zaplavený. Navyše, niektoré sa nedajú ani recyklovať. Ako sa bez tohto problematického materiálu v záhrade zaobísť? Poradí vám Lucie Peukertová, záhradná architektka so zameraním na ekologické a jedlé záhrady.
Stačí len vyjsť na záhradu a veľmi dobre vidíme, ako veľmi pre nás plasty boli a sú dôležité. Asi každý z nás tu nájde plastové etikety na označenie rastlín, veľa kvetináčov, kanvice, záhradné náradia alebo fľaše s hnojivami. Tento ľahký, pre vodu nepriepustný a zároveň pomerne odolný materiál je pre nás už veľa rokov samozrejmosťou, ktorá do určitej miery dokázala niektoré činnosti zjednodušiť.
Faktom však je, že generácie pred nami si museli poradiť bez plastov. A keď to išlo tak dlho, iste to zvládneme i my. Namiesto plastových obalov sa kedysi bežne používalo recyklovateľné sklo alebo pálená keramika, v iných prípadoch sa nahrádzal papierom či dokonca drevom.
Eko fakt: Mikroplasty
Mikroplasty nenájdeme len vo vode, sú bežnou súčasťou našich tiel aj pôdy. Prieskum dokonca ukázal, že živočíchy žijúce v pôde s týmito mikročasticami majú nižšiu hmotnosť ako živočíchy žijúce v úplne neznečistenej pôde.
Prečo sa plastom vyhýbať?
Možno nám napadne, že prečo si komplikovať život a plastov sa dobrovoľne vzdávať? Ide však o budúcnosť. Plast totiž nie je iba praktický pomocník. Často obsahuje látky, ktoré sa postupne dostávajú do životného prostredia. Patria k nim napríklad toxické parafíny, ktoré sa používajú ako zmäkčovadlá alebo spomaľovače horenia.
Medzi ďalšie problematické zlúčeniny v plastoch patria látky označované ako UV stabilizátory. Ich hlavnou úlohou je zvýšenie odolnosti plastu proti slnečnému žiareniu, ktoré sa inak na tomto materiáli veľmi rýchlo prejaví zvrásnením jeho povrchu alebo postupným krehnutím. Aj tieto látky však pretrvávajú v životnom prostredí a dostávajú sa do potravového reťazca.
Hoci priamymi konzumentmi týchto látok sú hlavne mikroorganizmy a drobné pôdne živočíchy, je jasné, že u nich sa tento kolobeh nezastaví a postupne pokračuje až do ľudského tela. Bolo dokonca zistené, že mnoho látok obsiahnutých práve v niektorých plastoch sa podpisuje na našom hormonálnom systéme. Celkovo majú negatívny vplyv na zdravý vývoj jedinca už v prenatálnom období. Hoci je obsah škodlivých látok v plastoch strážený, nie vždy sa to darí úplne.
Postupné znižovanie objemu
Hoci sa nám môže zdať komplikované zo dňa na deň nahradiť plasty inými materiálmi, v skutočnosti to taký problém nie je. Už niekoľko rokov sa nadšenci životného štýlu bez odpadu o minimalizáciu odpadu snažia. Niektorým sa to darí natoľko, že sa ich mesačná spotreba nekompostovateľného odpadu zmestí do jediného veľkého zaváracieho pohára, čo naozaj stojí za úvahu.
Dokáže to každý a nemusíme na to ísť rýchlo a nekompromisne. Postupne sa začnime preorientovávať na alternatívne materiály, ktoré sa napríklad dajú lepšie recyklovať alebo sú kompostovateľné. Napokon, aj mnohé plastové výrobky sa vlastne oplatí si ponechať a dôkladne sa o ne starať, aby vydržali čo najdlhšie.
Eko fakt: Plast na skládke
Rozhodne neplatí, že plasty prevezené na skládku už ničím neškodia. Aj ony sa totiž postupom času rozkladajú a do životného prostredia uvoľňujú škodliviny, ktoré sa dostávajú do potravového reťazca.
Sebestačnosť pomáha
Už len tým, že pestujeme vlastnú zeleninu a ovocie, životnému prostrediu výrazne uľavíme. Úrodu priamo zužitkujeme alebo zavaríme do pohárov či uložíme v drevených debničkách do pivnice. I to, že sa nám podarí byť aspoň v niektorých dobre skladovateľných druhoch sebestačnými, je dosť veľký krok k ochrane životného prostredia. Výrazným zdrojom plastového odpadu sú totiž zelenina a ovocie predávané v supermarketoch, ktoré sa jednoducho bez igelitových obalov a vreciek nezaobídu.
Dajú sa vôbec plasty kompostovať?
Na obaloch niektorých výrobkov sa dočítame, že ide o kompostovateľný materiál. Lenže aj tieto „ekologicky odbúrateľné“ materiály potrebujú na rozklad určité podmienky. Ako to s nimi teda je?
Už pred niekoľkými rokmi sme sa mohli stretnúť s „plastmi vyrobenými z biologických materiálov“. Na niektorých obaloch býva zase napísané, že ide o biologicky rozložiteľné alebo dokonca kompostovateľné plasty. Aj keď na prvý pohľad vyzerajú tieto alternatívy ako záchrana pre celú planétu, panuje okolo nich viac neprávd.
Pomerne veľa ľudí ich považuje za stopercentne rozložiteľné, ale väčšinou je pri ich rozklade nutné zaistiť vyššiu teplotu a vlhkosť, čo sa nemusí podariť pri záhradnom kompostovaní. Skôr než takýto materiál položíme na kompost, pokúsime sa zistiť, z čoho je vyrobený a za akých podmienok je ekologicky rozložiteľný.
Eko fakt: Rozloženie plastov
Plastovému odpadu môže trvať až tisíc rokov, kým sa úplne rozloží na mikročastice. Plastové mikročastice sa z vody nedajú odstrániť bežnou úpravou. Je to však možné napríklad uhlíkovým filtrom alebo nanofiltráciou.
8 tipov, ako obmedziť spotrebu plastov v záhrade
Spotrebu plastov sa určite oplatí čo najviac znížiť. Neznamená to, že máme všetok plast vyhodiť, naopak, stále si môžeme ponechať niekoľko kusov obľúbeného náradia alebo pomôcok, o ktoré sa budeme starostlivo starať.
1. Starostlivosť predĺži životnosť
Väčšina plastových pomôcok používaných na záhrade sa často nedá recyklovať, preto sa o ne dôkladne staráme. Snažíme sa ich skladovať ideálne pod prístreškom mimo dosahu slnečných lúčov, ktoré by spôsobovali ich krehnutie. Počas zimy ich nenechávame v mokre. Poškodeniu bráni i skladovanie na policiach.
TOP TIP
Ak je to vôbec možné, plasty recyklujeme ešte skôr, ako sa začnú lámať a drobiť. Práve v tej chvíli sa totiž ich mikročastice dostávajú nenávratne do životného prostredia, kde kontaminujú vodu aj pôdu.
2. Vyrobíme si vlastné kvetináče
Plastové kvetináče sa dajú nahradiť napríklad sadbovačmi z rašeliny alebo tabletami „jiffy“. Pokiaľ však eticky nesúhlasíme s ťažbou rašeliny, potom siahneme po papierových alternatívach. Napríklad hrach alebo okrasný hrachor sa dá vysievať do trubičiek od toaletného papiera, ktoré naplníme výsevným substrátom. Sadeničky potom vysádzame aj spolu s týmto „kvetináčikom“. Vysievať možno aj do kartónov primárne slúžiacich na uskladnenie vajec.
TOP TIP
Ekologicky šetrné kvetináče vyrobíme z krabicového kartónu. Stačí si vystrihnúť potrebný rozmer, bočné steny zlepiť papierovou páskou a oviazať konopným motúzom.
3. Nakupujeme s rozmyslom
Celosvetová spotreba plastov je do istej miery otázkou vedomej voľby nás spotrebiteľov. Je na nás, čo nakupujeme a v čom sú tieto výrobky balené. Dáme prednosť náradiu z dreva či kovu, ktoré sa dá opakovane opravovať. Plastové ceduľky k rastlinám vymeníme za tie drevené balené v papierovom obale. Namiesto plastových povrázkov volíme prírodné nefarbené lyko alebo špagát z prírodných vlákien.
TOP TIP
Dajme „zelenú“ nákupu z druhej ruky. Veľakrát tak získame kvalitné náradie alebo pomôcky za nízku cenu, všetko navyše s nižšou uhlíkovou stopou.
4. Praktické zásobníky na vodu
Plastové kanvy na zalievanie majú hneď dve veľké výhody. Sú ľahké a vydržia dlho v dobrej kvalite. No aj ony sa časom rozbijú, čo bude príležitosť pre ich nahradenie kanvami z kovu. Vodu na zalievanie zachytávame pokiaľ možno vo veľkom objeme.
TOP TIP
Hoci na zachytávanie dažďovej vody slúžia najmä veľkokapacitné nádrže z plastu zabudované pod povrch pôdy, vodu na povrchu môžeme zadržiavať napríklad do nepoužívaných plechových vaní alebo žulových korýt.
5. Vlastný kompost aj substrát
Pri výrobe kompostu sa nemusíme nutne spoliehať len na plastové kompostéry. Dobrou voľbou sú kompostéry zo starého alebo z čerstvého dreva. Kompostovať sa však dá aj na veľkých hromadách, na ktoré postupne ukladáme biologicky rozložiteľné materiály z domácnosti aj zo záhrady.
TOP TIP
Z dielu dobre rozloženého kompostu, dielu zeminy a polovičného dielu piesku si namiešame napríklad výsevný substrát. Výrobou vlastného kompostu aj substrátov výrazne znížime spotrebu plastových obalov, do ktorých sa balia.
6. Uprednostníme voľnokorenné rastliny
Ďalšou možnosťou zníženia potreby plastových výrobkov je nákup voľnokorenných rastlín. V predaji sú skoro na jar a na jeseň. U nás sa takto najčastejšie predávajú ovocné stromčeky alebo okrasné kríky určené na založenie živých plotov. Ako voľnokorenné však zoženieme aj sadenice jahôd a niektorých vodných rastlín. Na jar a na jeseň môžeme zaobstarať aj balové stromy. Ich koreňový systém je zaistený len pletivom a jutou, ktoré pri výsadbe ponecháme.
TOP TIP
Po prevoze domov namočíme koreňový systém voľnokoreniacej sadenice na hodinu do vody. Potom ju čo najskôr vysadíme a opäť dôkladne zalejeme.
7. Využime zdroje z vlastnej záhrady
Čo sa hnojenia týka, často si poradíme sami s čisto prírodnými zdrojmi. Tekuté hnojivá pre náročnú zeleninu si ľahko vyrobíme napríklad zo slepačincov alebo z voľne rastúcich bylín. Bylinný zákvas tak môže vzniknúť zo všadeprítomnej žihľavy, vratiča alebo kostihoja.
TOP TIP
Plastové tyčky k zelenine sa dajú nahradiť bambusom alebo prútmi z liesky obyčajnej. Náhradou za kupovaný špagát sú dlhé vlákna z listov ľanu novozélandského (Phormium tenax) či konopy.
8. Pestujeme vlastnú zeleninu
K ochrane životného prostredia prispieva každý pestovateľ ovocia a zeleniny. Nielenže pri starostlivosti o záhradu nemusíme používať žiadne komerčné substráty, hnojivá ani postreky balené v plaste, ale zároveň sa zaobídeme aj bez plastových obalov, do ktorých sa kvôli hygienickým predpisom balí množstvo predávaných plodín.
TOP TIP
Bez plastových obalov sa nezaobídu ani niektoré bylinky, šalátové uhorky alebo „baby leaf“. Aj tieto produkty si vďaka pestovaniu môžeme vyškrtnúť z nákupného zoznamu.
Galéria k článku
Text: Ing. Lucie Peukertová
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada
Zdravím, mali by ste niekto dobrý kontakt na niekoho šikovného kto by mi urobil…