Ovocné rastliny patria medzi obľúbené druhy v záhradách, a to vďaka svojej chuti a priaznivým účinkom na zdravie. Vedeli ste, že niektoré z nich majú predkov, ktorých dodnes nájdeme v divokej prírode?
Aj známe kultúrne druhy ovocia majú divo rastúcich predkov, ktorí v rôznej miere vystihujú ich súčasný vzhľad a kvalitu. Pozrieme sa teda na pôvodcov jahôd, čerešní či jabĺk, ktoré sú dodnes obľúbené a môžeme na ne natrafiť pri prechádzke v lese.
Lesné a mesačné jahody
V našej prírode sa vyskytuje viac druhov lesnej jahody. Najznámejšia je jahoda obyčajná (Fragaria vesca), potom sú tu druhy ako jahoda drúzgavicová (F. moschata), nazývaná aj „truskavka“ alebo jahoda trávnicová (F. viridis). Sú to dobre známe a obľúbené drobné klenoty lesov a hájov či lúk.
Okrem jahody trávnicovej, ktorej listy sa pre trpkastú chuť nepoužívajú, sú jahodové listy výborné do chutných čajov. Už v starovekom Ríme boli plody a listy lesných jahôd známe ako liečivo. V neskorších časoch, napríklad v 13. storočí, tvorili zložku prípravku Potio sacra tussientibus, ktorý sa odporúčal na tuberkulózu, v tom čase nebezpečnú chorobu.
Známy liečiteľ Kneipp odporúčal jesť plody na čistenie krvi a pri chorobách pečene. Ľudové liečiteľstvo ich využívalo aj pri podagre alebo ako diuretikum. V každom prípade ich obľubuje asi každý, s výnimkou alergikov, a sú priam stelesnením radostí leta.
Tento druh jahody však nie je predkom záhradných jahôd. Tie pochádzajú z mnohonásobných krížení amerických a európskych druhov, nazývaných súhrnne Fragaria x ananassa.
Mesačné jahody
Spomedzi pestovaných druhov máme predsa jeden veľmi obľúbený typ – mesačné jahody. Pochádzajú z náhodne objavenej mutácie vo francúzskych Alpách. Tam našli rastlinu, ktorá plodí počas celej vegetačnej sezóny, teda nielen v jednej vlne na konci jari. Jej názov je Fragaria vesca var.. sepmperflorens. Na mušku si ju vzali záhradníci a pomocou selekcie ju došľachtili tak, aby mala parametre kultúrneho druhu – kvalitu plodov aj plodnosť.
Mesačné jahody sú dnes veľmi populárne, pretože počas celej sezóny prinášajú maličké plody s nefalšovanou arómou divých jahôd. Ak sú mierne zimy, rodia dokonca aj počas nich. Sú vhodné aj do hrantíkov na oknách či balkónoch, čo sa nám dokonca osvedčilo.
Ide o druh Fragaria vesca, preto môžeme z listov tiež pripravovať čaj alebo ich nechať fermentovať, čím zlepšíme ich chuťové vlastnosti. Okrem dobre známej červenoplodej verzie máme aj odrody s plodmi označované ako „žltoplodé“, ale pôsobia skôr ako nedozreté, bielo-zelenkavé, avšak pri plnej chuti a aróme jahôdok (Fragaria v. semp. ‘Yellow Wonder’.)
Zaujímavosťou je, že mesačné jahody netvoria poplazy, preto sa divoko nerozrastajú a nevysiľujú ich tvorbou. Dobre sa množia delením trsov. Predávajú sa hotové rastliny, ale aj semená, ktorými môžeme tieto jahody efektívne množiť.
Čučoriedky
Obľúbeným druhom, ktorý zbierame v lese v jeho prirodzenej genetickej podobe, sú tiež čučoriedky. Nájdeme ich aj pod vedeckým menom ako čučoriedka obyčajná (Vaccinium myrtillus) alebo niekedy ako brusnica čučoriedka. V čase, kedy nemá plody, si ju veľmi ľahko môžeme pomýliť s brusnicou pravou (Vaccinium vitis-idaea), ktorá sa zbiera tiež, ale plody majú červenú farbu. Foto nájdete v galérii.
Do tretice tu máme ešte brusnicu barinnú (Vaccinium uliginosum). Tento druh nie je vhodné kozumovať, pretože po požití väčšieho množstva plodov môže spôsobovať bolesti hlavy a zvracanie. Tento druh sa však vyskytuje na vlhkejších biotopoch ako bežné čučoriedky.
V záhradách pestované šľachtené čučoriedky pochádzajú z iného, severoamerického druhu Vaccinium corymbosum.
Maliny
Medzi ďalšie obľúbené lesné plody s príchuťou prázdnin patria maliny, teda ružovo-červené plody ostružiny malinovej (Rubus idaeus). Podobne ako pri lesných jahodách, aj z malín zbierame listy na čaj, nielen pre ich priaznivé účinky na trávenie, ale aj pre príjemnú chuť a arómu.
Listy môžeme tiež fermentovať, čím získajú zaujímavú chuť. Takéto „čaje“ sú alternatívou k čiernemu čaju. Sú tiež vhodné pre tých, ktorí sa vyhýbajú nápojom s kofeínom. Záhradné druhy malín sa však nikdy nevyrovnajú kvalitou listov tým divorastúcim.
Maliny kvitnú zhruba mesiac, niekedy aj dlhšie. Majú význam aj pre včelárov, pretože predstavujú výdatný zdroj nektáru i peľu. O mede z malín sa hovorí, že je kvalitnejší ako lipový, a to už je veľmi významná úroveň.
Černice
Príbuzným druhom z divej prírody, ktorý má svoj náprotivok v záhradách, patrí aj ostružina krovitá, ľudovo černice (Rubus fruticosus). Tento druh sa rozpadá na cca 90 poddruhov, ktoré sa medzi sebou krížia a komplikujú tak i presné určovanie. Nie je to však problém, pretože sa zbierajú a konzumujú všetky.
Obvykle sú plody v zrelosti čiernej farby, pri niektorých typoch osrienené jemnou voskovitou vrstvičkou, podobne ako hrozno či slivky. Černica je tiež pomerne významná pre včelárov a jej listy sa opäť používajú aj na čaj.
Záhradné druhy černíc však pochádzajú z genetických línií druhov s pôvodom v Severnej Amerike.
Egreše
Medzi ovocie, ktoré poznáme zo záhrad, ale má svoju divú predlohu, patrí aj divý egreš (Glossularia uva-crispa). Tento druh je veľmi zriedkavý a málo známy. Ak by ste však mali to šťastie a našli ho v divej prírode v čase dozrievania plodov, je možné, že by ste užasli nad jeho chuťou.
Plody má, ako to už býva u divých predchodcov šľachtených rastlín, drobnejšie, porastené výraznejšími chĺpkami. Chuť je však bohatá a aromatická. Krík je, podobne ako väčšina jeho záhradných odrôd, pomerne výrazne tiež otŕnený, čo sťažuje jeho oberanie.
Drienky
Ďalším divým druhom, ktorý patrí medzi vzácnejšie, avšak stále obľúbenejšie, sú drienky, teda drieň obyčajný (Cornus mas). Tieto väčšie kry až menšie stromy sa k slovu hlásia medzi úplne prvými drevinami veľmi skoro na jar, kedy pomerne nápadne kvitnú.
Konáriky sú v čase kvitnutia pokryté drobnými, ale početnými žltými kvietkami, ktoré žiaria doďaleka. Z nich sa neskôr vyvinú po opelení elipsovité, neveľké plody obvykle červenej, v plnej zrelosti až takmer čiernej farby. Poznáme však už aj kultúrne odrody so žlto sfarbenými plodmi.
Plody drieňa obsahujú jedno, pomerne veľké semeno-kôstku. Dužina je relatívne pevná, akoby suchšia oproti ovociu, ako sme zvyknutí. Chuť je sladkokyslá s jemným trpkým tónom, ktorý sa dozrievaním stráca. Plody sa zbierajú obvykle opadané pod krami, kde si aj po opade uchovávajú dlhšie svoju kvalitu. Dozrievajú v septembri až októbri.
Obľúbené sú čerstvé, sušené aj konzervované drienky, prípadne sa z nich robí exkluzívny lekvár a chýrna až luxusná pálenka – drienkovica. V záhradách sa obvykle pestujú šľachtené odrody, ktoré majú vylepšené parametre oproti divým fenotypom. Šľachtenie sa zameriava najmä na veľkosť a početnosť plodov, zlepšovanie chuti a skracovanie dĺžky dozrievania.
Čerešne
K vzrastnejším drevinám, ktoré sú pôvodcami obľúbených záhradných druhov, môžeme zaradiť čerešňu, odborne čerešňa vtáčia (Prunus avium). Oproti záhradným odrodám s krásnymi veľkým plodmi skvelej chuti a štruktúry, divý predok má drobné plody s väčším podielom kôstky a s pomerne výrazným horkastým tónom.
Veľmi sa líšia tiež vzrastom. Aj keď naše záhradné čerešne patria k najväčším ovocným druhom, tieto lesné sú schopné dorastať do výšky 25 až 30 metrov. Inak sú veľmi podobné kvetmi vrátane ich bohatého jarného kvitnutia, kôrou, ktorá sa uvoľňuje z kmeňov stromov vo vodorovných pásoch, a tiež prakticky totožnými listami vrátane falošných žliazok na stopkách listov.
Podobne ako predošlé ovocné druhy, aj čerešňa je u nás pôvodná a má pomerne početné zastúpenie v skladbe drevín v našich lesoch. Patrí tak k významným druhom obohacujúcim výživu vtáčím druhom alebo opeľovačom. Niekedy sa používa ako podpník pre záhradné čerešne, ktorým dáva mohutný vzrast, neskorší nástup rodivosti, ale aj dlhovekosť a silný koreňový systém, ktorý zvláda aj pôdy horšej kvality.
Jablone
Medzi ovocné plané stromy môžeme počítať aj planú jabloň (Malus sylvestris), ktorá dorastá do 10 – 15, ale niekedy až 20 metrovej výšky. Nejde však o ten istý druh jabloní, aké pestujeme v záhradách, tieto majú meno Malus domestica, o ktorej sa niekedy uvádza, že majú pôvod aj v tomto druhu.
Plody planej jablone sú nechutné, drobné a veľmi tvrdé. Tento druh vídame v nížinách a podhorských oblastiach. Je pomerne náročná na svetlo, takže ju vídame voľne v krajine alebo na okrajoch porastov. Na pôdu nemá vysoké nároky.
Tento pôvodný druh sa tiež používa ako podpník pre ušľachtilé odrody jabloní. Opäť im dáva sklon k bujnému rastu, neskorší nástup do rodivosti a dlhovekosť, tiež odolné korene do väčšiny typov pôd.
Hrušky
Za predka našich kultúrnych odrôd sa spolu s niektorým druhom ázijskej hrušky považuje aj planá hruška (Pyrus pyraster). Dorastá tiež okolo 10, niekedy až 20 metrov, a rastie niekedy krovito, inokedy ako strom. Preferuje teplejšie, suchšie oblasti a neznáša vyššie úrovne spodnej vody. Je pomerne náročná na svetlo, takže ju nájdeme voľne v krajine, prípadne na okrajoch lesných porastov.
Plody má len 2-3 cm dlhé, oproti kultúrnym odrodám hrušiek obvykle viac do guľata. Nemajú hospodársky význam, ale sú kvalitné a húževnaté. Pevné drevo sa používalo tradične na tvorbu namáhaných drevených závitov vo zverákoch a lisoch či subtílnych drevorezieb.
Ide o dlhovekú drevinu, ktorá sa dožíva až 200 rokov. Aj pri planých hruškách je významné využitie semenáčov ako podpníky pre sadové stromy. Klasicky dáva stromom väčšiu odolnosť, vzrast a dlhovekosť.
Galéria k článku
Text: Martin Kohútek
Foto: isifa/Shutterstock
Ďalšie zaujímavé články
Všetko, čo by ste mali vedieť o výsadbe ovocných stromov
Súťaž pre materské školy
Súťaž pre materské a základné školy
Pán profesor Hričovský radí: Hoci je zima, ovocná záhrada vašu pozornosť potrebuje. Na toto nezabudnite!
Tieto práce v ovocnej záhrade teraz nevynechajte
Súťaž pre materské a základné školy: Vyhrajte ovocné stromy a kry, naučte deti milovať prírodu
Prosim o radu, ako sa vola tato rastlina