9 najčastejších otázok a odpovedí ohľadom pestovania sukulentov

Vďaka izbovým rastlinám, hoci na prvý pohľad niekedy nenápadným, je náš domov útulnejší. Spoznajte spolu s nami širokú skupinu nazvanú sukulenty.

9 najčastejších otázok a odpovedí ohľadom pestovania sukulentov

V každej domácnosti by mala byť nejaká izbová rastlina, ešte lepšie niekoľko. Nielenže skrášľujú náš domov, ale zlepšujú vzduch, ktorý dýchame. Niektoré vedecké štúdie ukazujú, že interiérová zeleň dokáže pohlcovať toxické organické látky, napríklad benzén a formaldehyd, ktoré sa do ovzdušia môžu dostávať z nábytku, čistiacich prostriedkov a rôznych spotrebičov.

Izbové rastliny tiež dokážu zmierňovať stres a znižovať krvný tlak*. Platí to i pre sukulenty, ktoré sú navyše jednoduché na pestovanie. Sú dostupné rôzne druhy, tvary, formy, veľkosti za rôzne ceny, takže je možné sa nimi obklopiť bez ohľadu na rozpočet.

Sukulenty v otázkach a odpovediach

1. Čo sú sukulenty?

Ide o skupinu rastlín, ktorá zadržiava vodu vo svojich stonkách alebo listoch a tak dokáže odolávať suchu v púšťach a iných suchých oblastiach, odkiaľ pochádza. Zaraďuje sa k nim aj skupina kaktusov, ktorých stonka je premenená na zásobáreň vody.

9 najčastejších otázok a odpovedí ohľadom pestovania sukulentov

2. Sú náročné na pestovanie?

V zásade sú na pestovanie nenáročné. Najčastejšie problémy spôsobuje preliatie a nedostatok svetla (nevhodné stanovište). Choroby a škodce nie sú také časté, najnebezpečnejšie sú červce pripomínajúce malé biele chumáčiky. Preto rastliny z času na čas podrobne a zblízka prezrieme, a ak ich objavíme, čo najskôr ich odstránime, aby sa nerozšírili. Na paličku namotáme vatu, namočíme ju v alkohole a ňou jednotlivo odstránime tento pomerne odolný hmyz.

3. Kam ich umiestniť?

Väčšina sukulentov pochádza z púští, preto vyžadujú miesto s čo najvyšším množstvom svetla. V interiéri ich umiestnime na slnečný parapet, prípadne do zimnej záhrady. Ak nemajú dostatok svetla, slabnú a nepekne sa „vyťahujú“. Nájdu sa medzi nimi výnimky, napríklad vianočný kaktus (Schlumbergera) a pieprovce (Peperomia), ktoré uprednostňujú čiastočný tieň. Ak by sme ich umiestnili na slnečný parapet, mohlo by ich slnko spáliť.

Sukulent

4. Kedy ich polievať?

Na jar a v lete rastú intenzívnejšie, preto ich zalievame raz za týždeň, prípadne keď je pôda presušená. Na jeseň a v zime mnohé z nich vstupujú do pokojovej fázy, preto zálievku obmedzíme na približne raz za mesiac. Preliatie býva problém, preto si pred zaliatím dotykom prstami overíme, či je už substrát preschnutý. Nikdy nezalievame, ak je vlhký. Iné pravidlo platí pre kaktusy, väčšina z nich sa medzi novembrom a marcom nezalieva vôbec (zimovať však musia v chladnej a svetlej miestnosti). Výnimkou je vianočný kaktus, ten zalievame celoročne. Dôležité je, aby rastliny po zálievke neostali stáť vo vode.

5. Čo iné ešte potrebujú?

Na jar a v lete ich prihnojujeme hnojivom na kaktusy a sukulenty. Pravidelne odstraňujeme suché listy a odkvitnuté kvety. Dobrou pomôckou je dlhá pinzeta, zvlášť pri kaktusoch.

Ako pestovať sukulenty

6. Treba ich presádzať?

Ako všetky rastliny pestované v kvetináči, aj sukulenty časom z pôdy vyčerpajú živiny a z presadenia potom profitujú. Do väčšieho kvetináča ich však nemusíme presádzať skôr, ako začnú korene prerastať otvorom na dne. Pestujeme ich v kvetináčoch z pálenej hliny s drenážnym otvorom na dne, aby prebytočná voda mohla odtekať. Z rovnakého dôvodu používame priepustný substrát. Buď si kúpime substrát priamo určený na pestovanie kaktusov a sukulentov, alebo ho pripravíme sami tak, že pôdu obohatíme o piesok, drobný štrk a trochu kompostu.

7. Je možné sukulenty vyložiť von do záhrady?

Väčšina kaktusov a sukulentov profituje z vyloženia von počas leta, avšak nie je dobré ich vyložiť hneď na priame slnko, lebo ich spáli. Najskôr ich položíme na pár týždňov do tieňa, kde si privyknú na vyššie hladiny svetla. Dáme pozor na slimáky, ktoré ich vonku zvyknú poškodiť. Niektoré druhy je však lepšie ponechať vnútri celoročne, ide o svokrine jazyky (Sansevieria), prýštce (Euphorbia) a už spomínané pieprovce (Peperomia). Existujú tiež otužilé sukulenty, ktoré pestujeme vonku celoročne, napríklad skalné ruže (Sempervivum).

Ako pestovať sukulenty

8. Ako rozmnožiť sukulenty?

Väčšina z nich sa rozmnožuje veľmi ľahko, a to delením alebo pomocou stonkových či listových odrezkov. Rastliny rastúce v zhlukoch, ako je aloa (Aloe) alebo havortia (Haworthia), sa dajú ľahko rozdeliť pri presádzaní. Listom sa darí množiť echevérie (Echeveria), pieprovce, tučnolisty (Crassula). Odlomíme alebo odrežeme zdravý list a položíme ho na niekoľko dní na suché miesto. Potom bázu rastliny ponoríme do kvetináča so substrátom a zľahka zalievame.

Z rastlín s hrubými stonkami, napríklad kalanchoy (Kalanchoe), stapélie (Stapelia), a niektoré tučnolisty (Crassula), odrežeme stonku s dĺžkou cca 10 cm. Necháme ju asi týždeň alebo i dlhšie na suchom mieste, kým sa rezná rana nezacelí, a následne vložíme do substrátu v kvetináči. Nezakrývame plastovými krytmi či vreckami. Zalievame mierne, až keď substrát preschne. Keď uvidíme známky rastu, zakorenenie sa podarilo.

9. Kvitnú sukulenty?

Všetky sukulenty kvitnú, ale kvety niektorých nie sú pútavé. Dôvodom, prečo ich pestujeme, sú ich atraktívne listy a zaujímavý tvar. Veľmi pekné kvety tvoria aloy, kalanchoy, echevérie a prýštec ohnivý (Euphorbia milii). Zaujímavosťou je hviezdicovitý kvet stapélie s nezvyčajným zápachom. Na úspešné kvitnutie potrebujú sukulenty dostatok svetla a výživy. Počas leta sa môžu prihnojovať slabým roztokom hnojiva určeného pre rajčiny, ktoré podporí kvitnutie.

 

 

Text: redakcia
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada
*Interakcia s vnútornými rastlinami, štúdia zverejnená v Žurnáli fyziologickej antropológie, 2015

Diskusie na tému článku