Skôr ako sa pustíme do rezu, je dobré si občerstviť základné princípy. Dáme pozor i na detaily, aj na nich záleží.
Počas zimy, keď väčšina rastlín „spí“, z rezných rán nevyteká miazga, na rozdiel od jari či leta. Rezné rany v nasledujúcich týždňoch zaschnú, a tak zvyčajne nezačne miazga tiecť ani na jar. Závisí však aj od veľkosti rany a druhu rastliny.
Zimnému rezu sa vyhýbame pri silných mrazoch, pretože to môže spôsobiť mrazové škody. Názory, či rezať počas zimy alebo nie, sa rôznia. Niektorí odborníci propagujú rezy iba v hlavnej sezóne, keď je rastlina schopná aktívne rany sceliť. Či je to tak alebo onak, vždy berieme do úvahy druhy, ktoré režeme, a čo na rastline režeme. Napríklad v zime sa vyhýbame rezaniu kôstkovín, pretože práve v chladnom období sa vzduchom šíria spóry hubovej choroby, ktorá ich môže napadnúť. Tiež patria skôr k teplomilným rastlinám, a tak je lepšie, ak počas zimy ostávajú celistvé.
Pri rôznych okrasných kroch môžeme rezať napríklad staršie drevo, ktoré je už menej produktívne. Tým, že ho odstránime z bázy, podporíme tvorbu nových výhonov. Čím hlbší rez urobíme teraz počas zimného obdobia, tým intenzívnejší rast sa dá očakávať v nadchádzajúcej sezóne.
Tiež sme veľmi všímaví pri pohľade na púčiky, aby sa nestalo, že si vystriháme väčšinu kvetov pripravených do ďalšej sezóny. Štíhlejšie puky sú listové, zaguľatenejšie sú kvetové.
1. Odstránime zlomené a rozštiepené konáre
Pri reze začneme s odstránením všetkých poškodených konárov. Oslabenie rastliny či odumretie jej časti sa stáva vstupnou bránou pre rôzne choroby a škodce, preto je tento zásah nielen estetický, ale slúži ako dôležitá prevencia zdravia rastliny. Rez vedieme až do zdravého dreva alebo tesne nad zdravý puk. Ak by bol výsledkom nepekný alebo nevhodne rastúci výhon, odstránime ho oveľa nižšie, čím podporíme rast nových výhonov viac odspodu.
2. Zabránime vzájomnému treniu výhonov
Keď výhonky či konáre rastú príliš blízko seba, stáva sa, že sa vetvy o seba odierajú. To môže poškodzovať ich kôru, vytvoriť ranu a tá sa stáva vstupnou bránou pre infekciu, najmä ak sa kôra nemá šancu pre opakované trenie včas zahojiť. Odstránime preto výhony, ktoré vykazujú známky takéhoto poškodenia. Pri reze dáme pozor, aby posledné ponechané očká smerovali tak, aby sa novorastúce výhonky už netrestávali a nekrižovali.
3. Nerežeme príliš ďaleko od očka
Dáme pozor, aby sme výhon rezali na „správnom mieste“, čiže rovno nad zdravým von smerujúcim očkom. Uhol rezu zvolíme tak, aby mal rovnaký smer, ako smeruje očko. Ak rez vedieme príliš nad očkom, táto časť sa nedokáže zahojiť a môže to viesť k vyschnutiu tejto časti, čo je rizikom pre napadnutie chorobami. Rez vedieme 2 – 3 mm nad očkom, nie menej, aby sme ho nezničili alebo nevystavili vymrznutiu.
4. Nepoužívame tupé náradie
Čepele nožníc, ktoré sú tupé alebo poškodené, neurobia čistý rez. Konárik nimi skôr drvíme, čo môže mať za následok až jeho rožtiepenie vedúce k odumretiu tejto časti. S tupým náradím sa nám i ťažšie pracuje, musíme vynaložiť viac sily. Pred prácou náradie vyčistíme a ak je to potrebné, nabrúsime ho. Jednak si prácu uľahčíme, zároveň však nepoškodíme rastliny. Ak máme obavy z prenosu chorôb, čistíme náradie aj medzi jednotlivými stromami.
5. Režeme aj v strede rastliny
Ak by sme výhony odstraňovali iba z obvodu rastliny, aby sme ju zmenšili a ponechávali hustý stred, nepomôže to ani jej vzhľadu, ani zdraviu. Viedlo by to k hustému, neproduktívnemu stredu rastliny, kde vzduch prúdi len s ťažkosťami, čo môže viesť k množeniu chorôb. Z centra kra odstránime všetky staré výhony až k báze, ale aj tie príliš tenké a inak neperspektívne. Ponecháme dobre presvetlené a prevzdušnené zdravé vitálne výhony.
6. Odstránime navzájom si konkurujúce výhony
Ak ponecháme kry či stromy bez zásahu, môže byť výsledkom síce veľa výhonov, ale rastlina bude zahustená. Výhonky môžu byť vytiahnuté a slabé, pretože si navzájom konkurujú v boji o miesto a svetlo. Podľa vitality a tvaru sa rozhodneme, ktoré vetvičky ponecháme, a tie konkurujúce odrežeme až k miestu, z ktorého vyrastajú. Konáre, ktoré necháme, budú mať šancu zmohutnieť, a tak lepšie „unesú“ vlastné kvety alebo aj plody.
7. Dáme pozor na očká
Pri reze dáme pozor, ako ho vedieme a kde priložíme nožnice k vetvičke. Veľkou chybou je prestrihnutie púčika. Aj pri vyberaní odstrihnutých výhonov z dreviny sa ľahko a nechtiac stane, že vylomíme očká na tých ponechaných. Pomôže, keď si väčšie konáre nastriháme na menšie a tie zľahka vytiahneme. Tiež najskôr režeme a likvidujeme veľké konáre. Ak by sme totiž pri vyťahovaní vylomili púčiky, môžeme to nakoniec pri reze tých menších výhonov zohľadniť.
8. Nenechávame pahýle
Ak výhon nemá viditeľné očká, prípadne má iba spiace očká, ktoré nie sú vždy viditeľné, nebude schopný z tejto časti vyhnať nový obrast. Ak režeme v tomto mieste, vytvoríme pahýľ, ktorý odumrie až k očku pod ním. Pri druhoch, kde sú spiace očká horšie viditeľné, rez na jar skontrolujeme. Vtedy je už vidieť, čo je živé, a pahýle môžeme odstrániť tesne nad zdravým listom či výhonom. Pahýle sú často vstupnou bránou pre rôzne choroby, ale i škodce.
9. Neodstraňujeme kvitnúce drevo
Vyhneme sa tomu, aby sme odstránili príliš veľa výhonov s kvetnými pukmi, ktoré sa nachádzajú zvyčajne na dvoj- až trojročnom dreve. Toto je dôležité najmä na jar. Na druhej strane, v lete kvitnúce kry a mnohé popínavé druhy často kvitnú na vrcholoch výhonov vytvorených v sezóne, a tak ich teraz môžeme zrezať aj výrazne hlbšie. Množstvo kvetov tak nezmenšíme, ale práve naopak, podporíme.
Text: redakcia
Foto: iStock.com
Zdroj: časopis Záhrada
Ďalšie zaujímavé články
Zimný rez stromov a krov: Čo a ako rezať?
Ako na zimný rez jadrovín
Kedy presvetľovať koruny ovocných stromov?
Zimný rez: Ako rezať jadroviny a čo sa teraz rezať nesmie
Veľký sprievodca zimnými rezmi: Čo rezať v mimosezóne?
Ako na zimný rez viniča: Tradícia starých vinohradníkov má aj praktické dôvody
Ahojte, mam mladu marhulu, ktora je ostrihana sposobom, ze strednik zacina pod…