Rastliny nás vedia tešiť nielen svojimi tvarmi a farbami, ale očariť aj naše čuchové zmysly. Pozývame vás do záhradnej cukrárne plnej prírodných vôní. Niektoré vás prekvapia!
Máte radšej horkú alebo mliečnu čokoládu?
Ako prvú rastlinu si predstavíme nie príliš známy druh krasuľky (Cosmos), krasuľku tmavočervenú (Cosmos atrosanguineus). Jej tmavočervené až bordové kvety voňajú kúzelne čokoládovo, až by sa človek chcel zahryznúť. Mnohí v nej spoznajú horkú čokoládu.
Táto aromatická trvalka pochádza z Mexika. Pre jej slabú odolnosť voči našim zimám sa pestuje len ako letnička, alebo sa na zimu uchovávajú jej podzemky – hľuzy – v nádobách mimo dosahu mrazu. Uvádza sa mrazuvzdornosť do -12 °C, čo nie je dostatočné na zimovanie v záhone.
Krasuľka kvitne už od júna do septembra, takže obdobie, kedy nás teší, je pomerne dlhé. Dorastá do výšky 50 až 70 cm, má rada humózne pôdy a skôr slnečné expozície, ale znesie aj polotieň. Vyhovujú jej vlhké pôdy, ale na premokrenie reaguje hnitím koreňov.
Ďalšia čokoládová rastlina Berlandiera lyrata je menej známa, ale rovnako atraktívna. Jej žlté kvety majú vôňu mliečnej čokolády. Dorastá až do 90 cm, má rada slnečné stanovisko a suchú pôdu.
Kvety má žlté so zelenohnedastými stredovými terčíkmi. Kvitne v júni až auguste. Rovnako ako krasuľka vyžaduje v zimnom období uchovanie v bezmrazom priestore.
Čokoládu však poznáme aj bielu a tá má tiež svoju špecifickú vôňu. Pýtate sa, či máme aj takúto kvetinku? Áno, príroda opäť nesklamala a bohato ju nadelila drobnokvetej orchidei Oncidium ‘Twinkle‘.
Je to jedna z najvoňavejších orchideí, a pritom sa pomerne ľahko pestuje. Je dobre rozpoznateľná vďaka jej znakom, preto ak ju niekde v ponuke kvetov uvidíte, určite ju skúste ovoňať. Je dosť možné, že vám jej vôňa natoľko učaruje, že si ju vezmete aj domov.
Zájdite si do záhrady po škoricovo-karamelový koláč
Pri sladkých dobrotách ešte zostaneme. Cercidovník japonský (Cercidophyllum japonicum) je strom, ktorého opadané jesenné listy voňajú po škoricovo-karamelovom koláči. Táto vôňa je najvýraznejšia po daždi, ale pri prechádzke v jeho okolí je cítiť i tak.
Rašiace listy v tvare srdiečok sa sfarbujú do bronzova, v sezóne sú zelené a na jeseň, pred opadom, nadobudnú zlaté odtiene s prelivmi do červenej až ružovej.
Strom pochádza z Japonska a Číny, dorastá okolo 6 metrov až do výšky 12 metrov. Naše zimy zvláda dobre, znesie teploty až do -34 °C. Obľubuje výživné pôdy a polotieň a vysádza sa občas ako atraktívna solitéra. Pre istú podobnosť si ho niekedy zamieňajú s judášovcom (Cerscis), ale ide o odlišný druh.
Spoznáte v ihličí mandarínky?
Druhom stromu, ktorý má príjemnú vôňu, je aj duglaska tisolistá (Pseudotsuga menziesii). Je to ihličnan, ktorého vôňa ihličia pripomína, možno trochu prekvapivo, mandarínky. Pochádza so severnej Ameriky, kde dorastá do výšky 60 až 100 metrov.
Duglaska je známa svojou dlhovekosťou, dožíva sa aj 500 – 1000 rokov. Vysádza sa pomerne často v lesnej kultúre a ako okrasná súčasť mestských výsadieb. Je pomerne podobná jedli, s ktorou si ju občas ľudia pomýlia. Spoznáte ju podľa charakteristických „jazýčkov“, ktoré vyčnievajú z dozretých šišiek. Tento dlhoveký strom obľubuje slnečné expozície, ale prospieva aj v polotieni. Pôdu má rada hlbokú a výživnú.
Pridajte si do šalátu aníz
Od stromov sa vrátime k bylinám. Pre trebuľku voňavú (Anthriscus cerefolium ) je vôňa natoľko charakteristická, že sa stala súčasťou jej mena. Osviežujúca aróma pripomína aníz a s obľubou sa pridáva do čerstvých šalátov.
Trebuľka často rastie popri chodníkoch a cestách v prírodnom prostredí. Vďaka jej typickým, jemne perovitým listom ju každý ľahko rozpozná aj medzi príbuznými mrkvovitými rastlinami. Ak si nie ste istý, ako odpoveď spoľahlivo funguje práve jej príjemná vôňa.
Dorastá do výšky 60 až 80 cm a ako jedna z mnohých mrkvovitých rastlín má biele terčovité súkvetia. Používa sa do jedál, ktoré umožnia vyniknúť jej jemnej aróme, pričom sama zvýrazňuje ostatné chute. Obsahuje vitamíny, ale aj minerálne látky, ako vápnik, železo, draslík, horčík a sodík.
Vychutnajte si koktejl s ananásovou arómou
Ďalšia bylinka, ktorá pošteklí čuchové bunky, je tzv. ananásová šalvia (Salvia rutilans syn S. elegans). Jej listy pripomínajú vôňu zrelého ananásu. Na túto arómu je však skúpa a na jej uvoľnenie treba rastlinu pošúchať trochu dôraznejšie. Jej kultivary ‘Pino’ alebo ‘Scarlett Pineapple’ majú ešte výraznejší efekt.
Šalvia ananásová sa používa do koktejlov, ovocných šalátov, ale jej z nej aj príjemný čaj. Dorastá až do 1 metra. Koncom leta pri dobrej kondícii kvitne súkvetiami červených kvetov. Má rada hlinito-piesočnaté pôdy a slnečné expozície. Ak ju chceme udržať viac sezón, na zimu ju schováme v priestoroch s teplotou od 0 do 10 °C. Na zimovanie zostrihneme na cca 20 – 30 cm.
Nechajte si v dlani rozvinúť jahody
Ako predposlednú si pripomenieme obľúbenú černušku damascénsku (Nigella damascena), o ktorej skrytej vôni tuší len málokto. Vedeli ste, že voňajú, prekvapivo, jej semená? Skrývajú sa v mechúrikovitých ozdobných plodoch a po ich pošúchaní v dlani sa uvoľní umelá jahodová aróma.
Mnoho ľudí si ju tiež nesprávne zamieňa s blízkou príbuznou – černuškou siatou (Nigella sativa). Na rozdiel od jej semien, ktoré sú známe pod názvom čierna rasca, sa ich neodporúča používať ako potravinu.
Osviežte sa vôňou kolového nápoja
Okrem rastlín voňajúcich po sladkých pochúťkach či ovocí, nás dokáže prekvapiť aj bylinka, ktorá pripomína známy kolový nápoj. Ide o druh paliny Božie drievko a konkrétny kultivar nesie po nápoji aj svoje meno – Artemisia abrotanum ‘Coca-cola’. Aróma je veľmi výrazná a bohatá.
Táto palina má jemné, tenučko strihané lístky, vekom drevnatejúce tenké vetvičky. Je veľmi nenáročná a odolná a rastie pomerne bujne. Je vhodné ju vysádzať na kraj bylinkovej časti, kde popri nej chodíme, pretože sa týmto stimulovaním uvoľňuje jej príjemná vôňa.
Dorastá až do výšky 150 cm, rastie ako od zeme sa rozvetvujúca. Má rada piesčitú pôdu, ale inak nie je náročná. Veľmi dobre znáša aj zostrihávanie vetvičiek, vitálne sa obnovuje.
Na ochutenie nápoja stačia 2-3 vetvičky ponechať ponorené do 10 až 15 minút. Kolová aróma sa prenesie do nápoja a vetvičky môžeme vybrať. Využíva sa aj ako čajovina, v tomto prípade má sklon k horkej chuti.
Veľmi ochotne sa množí odrezkami a bezproblémovo prezimuje. Ako je u palín zvykom, podporuje dobré trávenie. Obsahuje iný typ silíc ako majú druhy palín, preto nemusí byť pre alergikov tak dráždivá.
Galéria k článku
Text: Martin Kohútek
Foto: isifa/Shutterstock
Prosim o radu, ako sa vola tato rastlina