Záhrada je zazimovaná, ale čo robiť, keď udrú hoci len dvojdňové dvadsaťstupňové mrazy? Niektoré rastliny v našej záhrade sa bez dodatočnej ochrany nezaobídu.
Zima býva posledné roky celkom mierna, no takmer vždy sa vyskytnú dni, keď teplota neočakávane a veľmi výrazne klesne pod bod mrazu. Nielen pár stupňov, ale aj mínusové teploty cez dvadsať stupňov sú bežné už aj v nížinách.
Rastliny takýto prudký a náhly pokles teploty veľmi zle znášajú. Bez našej pomoci im môže ublížiť už jedna jediná mrazivá noc. Pritom platí, že najviac citlivé sú listnaté vždyzelené druhy, čerstvo vysadené kry, mladé stromčeky a zelené nízke porasty. Pred krátkodobým mrazom ich chránime hrubou vrstvou materiálu, ktorý síce neprepustí slnečné lúče, ale dovolí rastline dýchať a ochráni pred mrazivým vzduchom. Keď najväčšie riziko pominie, už po niekoľkých dňoch môžeme ochranu sňať.
Azalky, aukuby a rododendrony
Najcitlivejšou kategóriou drevín sú druhy, ktoré majú dužinaté listy aj v zime. Sem patria napríklad drobné azalky, aukuby či rododendrony. Vysoký obsah vody v ich pletivách ich však robí veľmi zraniteľnými a pri výrazných mrazoch veľmi trpia. Náhle a masívne mrznutie môže ich listy poškodiť natrvalo, preto ich dočasne chránime plátennými stanmi. Tie ich skryjú pred slnkom, ale pár dní a nocí to zvládne každá drevina.
Črepníkové rastliny
Samostatnou skupinou sú kry, ktoré pestujeme v črepníkoch. Ide zväčša o krušpány, vavrínovce, zlatovky, vtáčie zoby, trpasličie orgovány či zakrpatené ovocné druhy. Tým vždyzeleným musíme zabaliť do vliesovej fólie nadzemnú časť, aby ich nepoškodil mráz a nevysušovalo zimné slnko. Opadavým chránime srdiečko rastliny, z ktorého znova obraší, ak omrzne väčšina nadzemnej časti.
V oboch prípadoch však venujeme veľkú pozornosť nádobe, ktorá by nemala mať ani jeden rozmer pod 40 cm. Ideálne, ak je najmenej pol metra vysoká aj široká. Napriek tomu môže substrát pri extrémnych mrazoch premrznúť skrz-naskrz. Preto črepník obalíme do niekoľkých vrstiev jutoviny.
Ovocné druhy
Stromčeky, ktoré sme sadili túto jar, sa ešte nestihli poriadne zakoreniť. Mráz ich môže vytiahnuť z pôdy a mrazivý vzduch môže spôsobiť omrznutie koncov výhonov. Práve prúdenie mrazivého vzduchu je najnebezpečnejšie. Preto, ak nemáme stromček v závetrí alebo na mieste chránenom pred severným prúdením, vytvoríme ochranu zo štyroch kolov a plátennej alebo jutovej ochrany.
Chrániť musíme aj porasty jahôd, ktoré môžu trpieť holomrazom. Ak máme dostatok slamy, nastelieme na jahody hrubú vrstvu. Použiť môžeme aj zaváraninové poháre alebo sklenené kryty.
Okrasné kry
Tie, ktoré sme vysadili túto sezónu a sú ešte mladé, chránime pred prúdením mrazivého vetra jednoduchou zástenou, ktorú si môžeme vyrobiť aj sami. Rovnako však poslúži aj zábrana z drevených kolov a hrubého kartónu.
Vrúbľovance
Či už okrasné, alebo ovocné kry – všetky, ktoré majú miesto navrúbľovania tesne nad zemou, sú náhlym prízemným mrazom ohrozené.
Stačí pritom masívna kopa slamy, lístia či suchej trávy a najhoršie dni prečkajú v relatívnom bezpečí. Požiť môžeme aj nevyzretý záhradný kompost.
Text: Martin Čurda
Foto: archív, isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada
Už 3 roky používam sietky na stolové hrozno je to výborná vec, chránia strapce p…