Jesenné obdobie je výborné na výsadbu ovocných drevín. Skúsený ovocinár Martin Stanko rozoberá tému pestovania kompaktných a zakrpatených odrôd vhodných pre menšie záhrady.
Pri premýšľaní nad tým, aké ovocie by sme v záhrade mali radi – a je jedno, či vysádzame novú záhradu, alebo dopĺňame staršiu –, by malo byť prioritou, čo vlastne od odrody alebo ovocného druhu očakávame. Keď máme malú záhradu a chceme v nej pestovať ovocné stromčeky kvôli vlastnej spotrebe, okrem výsadby menších foriem nemáme veľa možností.
Prvé, o čo sa zaujímame, je veľkosť stromčeka o 10, prípadne 20 rokov po výsadbe. Na etiketách visiacich na predávaných drevinách je uvádzaná väčšinou veľkosť o 10 rokov. Tento údaj však nie je celkom výstižný, pretože stromy po 10 rokoch neprestanú rásť a môžu mať časom dvoj- až trojnásobnú veľkosť ako na etikete, preto pozor na to.
Výber správneho podpníka
Veľkosť i celkovú vitalitu ovocného stromčeka vo veľkej miere ovplyvňuje podpník. Tak ako odroda, aj podpníky sú pomaly, stredne a rýchlo rastúce. Môžeme sa stretnúť s kombináciou zakrpatene alebo pomaly rastúci podpník + normálne rastúca odroda (rast spomalí podpník), ďalšou možnosťou je stredne rastúci podpník + zakrpatene, kompaktne alebo previsnuto rastúca odroda a poslednou možnosťou je použitie zakrpateného podpníka a zakrpatenej odrody.
Myslím si, že prvá a druhá možnosť sú lepšou voľbou. Nevýhodou tretej spomínanej, ktorá je najmenšia a najskôr vstupuje do plodnosti, je v porovnaní s ostatnými najkratšia životnosť.
Podpníky pre menšie stromčeky
Na našich záhradách môžeme pestovať menšie formy hrušiek, či už klasických, alebo ázijských, na podpníku dula, jablone na zakrpatených podpníkoch zo skupiny M-, čerešne na zakrpatených podpníkoch Gisela 4 a 5, slivky na podpníku St. Julien alebo Wawit, marhule na podpníku St. Julien alebo Wawit, broskyne a mandle na podpníku GF-677 a iné.
Zásady pestovania menších foriem stromčekov
Stromčeky môžeme pestovať vo voľnej pôde, čo je určite lepšie, alebo v kvetináčoch. Platí, že musíme zabezpečiť primeranú zálievku, to znamená nepremáčať ani nenechávať presušené. V chladnejšom období odporúčam zalievať 1- až 2-krát do týždňa, v teplom období 3-krát do týždňa, vždy s minimálnou medzerou jeden deň.
Ďalšie, čo je dôležité dodržať pri menších formách stromčekov, je redukcia množstva plodov – prebierka. Platí zásada, že na jeden plod, napríklad jabĺčko, potrebujeme minimálne 25 listov. To neraz znamená, že pri prvej väčšej úrode musíme v júni znížiť počet plodov na 1/3 až 1/5 počtu na začiatku vegetácie. Tým predĺžime život stromčeku a každý rok budeme mať pekné plody (vyhneme sa tzv. striedavej plodnosti, keď stromček plodí každý druhý až tretí rok).
Stĺpovité odrody a formy
Čo sa stĺpovitých foriem stromčekov týka, geneticky sú zafixované len jablone. Prvou odrodou a rodičom ďalších je ‘McIntosh Wijcik’. Z neho boli vyšľachtené desiatky odrôd, či už letné, jesenné, alebo zimné.
Pri hruškách ide o výber odrôd s úzkym charakterom rastu, ktoré časom vytvárajú korunku v tvare užšieho vajíčka. Typické odrody sú ‘Condo’, ‘Saphira’, ‘Decora’, ‘Obelisk’ a iné.
Pri kôstkovinách je to zložitejšie. Isté je, že doposiaľ neexistuje žiadna pravá stĺpovitá odroda. Ako menšie môžeme pestovať vybrané odrody s prirodzene užšou korunkou, napríklad pri čerešniach ‘Victoria’ alebo ‘Sylvia’. Časom vytvárajú korunku v tvare vajíčka.
Ak chceme vytvarovať užšiu korunku ako prirodzenú, musíme využívať rez na vnútorný púčik. Pri slivkách podobne rastú odrody ‘Imperiale’ a ‘Fruca’, pri marhuliach ‘Golden Sun’, pri broskyniach napríklad ‘Fastigiata’.
Pestovanie kompaktných odrôd
Okrem stĺpovitých existujú kompaktné odrody, ktoré prirodzene tvoria malé korunky. Dajú sa pestovať i v kvetináči, i keď je, samozrejme, vhodnejšie pestovanie vo voľnej pôde. Z jabloní je to napríklad ‘Delegrina’, z hrušiek ‘Mini Pear’, z broskýň ‘Honey Gold’, červenolistá ‘Crimson Bonfire’ a z nektáriniek napríklad ‘Rubis’. Na trh vďaka šľachtiteľskej práci prichádzajú i ďalšie zakrpatené ovocné dreviny.
Pri ich pestovaní v nádobe platí niekoľko zásad. Zvolíme primeranú veľkosť kvetináča, čiže napríklad nikdy nesadíme malú rastlinu do veľkého kvetináča, ale začíname napríklad s objemom 5 litrov a postupne ho zväčšujeme.
Substrát volíme taký, ktorý má minimálne tretinu zloženú z hrubšej vláknitej rašeliny alebo kokosového vlákna, ďalšími zložkami sú klasická rašelina, ušľachtilé íly, napríklad bentonit, perlit a podobne. Každá z nich napomáha lepšiemu hospodáreniu s vodou a so živinami. Substrát môžeme preliať mykoríznymi hubami vhodnými pre ovocné dreviny. Stromčeky polievame, ale neprelievame.
Galéria k článku
Text: Ing. Martin Stanko
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada
Ahojte, Mame menšiu záhradku k bytu rozmerov 9x9m,vedeli by ste poslať nejakú in…