Niet pochýb o tom, že skleníky dokážu urýchliť začiatok sezóny a ešte ju aj predĺžiť. Ich pridanou hodnotou je však fakt, že sú počas zimy skvelým zimoviskom pre črepníkové rastliny. Pravda, ak dokážeme zabrániť tepelným stratám.
Existuje pritom veľa spôsobov, ako v zime chrániť skleník či fóliovník pred únikom tepla. Kľúčom k tomu je však vedieť, kadiaľ uniká tepla najviac. Najčastejším problémom je zlé umiestnenie skleníka vo vzťahu k slnku. Teplo sa stráca aj vtedy, ak skleník nechránime pred severným vetrom a prievanom, ak má priveľkú obvodovú plochu v pomere k vnútornému objemu a uniká aj cez tepelne dobre vodivú kostru (železná, hliníková, z pozinkovaného plechu). Samozrejme, svoj podiel má aj sklené obloženie skleníka, zle utesnené vetracie okná a dvere či obvodové múry skleníkových základov.
Svetlo a teplo
Ďalšími veľmi dôležitými faktormi sú i kvalita pôdy, výživa, závlaha, výber kvalitných a produktívnych odrôd a ochrana výpestkov, ale všetky ich časom môžeme bez problémov upraviť a zlepšiť. Svetelné a tepelné zabezpečenie skleníka je však dané už pri jeho stavbe, môžeme ho následne zdokonaliť iba sčasti, aby efektívne splnil aj požiadavky na zimovanie či zimné pestovanie.
Ako „uloviť“ a udržať svetlo i teplo v skleníku
Prirodzené svetlo i teplo do skleníka prenikajú cez jeho priesvitnú krytinu a ich spoločným nosným médiom sú slnečné lúče. Tie majú špecifické vlastnosti, ktoré by sme mali v maximálnej miere zohľadniť, ale najmä využiť. Práve z toho vyplýva, že:
- najvyššia možná priepustnosť priesvitnej krytiny skleníka pre slnečné lúče dopadajúce na skleník zvonka je pre náš pestovateľský úspech rozhodujúca,
- isté spektrum týchto lúčov sa v skleníku pri dopade na pôdu premení na teplo, ktoré spätne pôda vyžaruje,
- priesvitná krytina skleníka by mala mať pre tepelné lúče, ktoré dopadajú na ňu zvnútra, čo najnižšiu priepustnosť,
- uvedený svetelný efekt „lapania a udržania“ si svetla, ale najmä tepla sa nazýva skleníkový efekt,
- pri výbere druhu priesvitnej krytiny je preto rozhodujúca priepustnosť pre svetelné i tepelné lúče.
Skleníkový ideál
Ideálne by bolo, aby priesvitná krytina v maximálnej miere prepustila do skleníka slnečné žiarenie, ale neprepustila von žiadne tepelné žiarenie, teda teplo. Lenže toto má jeden háčik. Chceli by sme, aby sa to dialo na jeseň, v zime a v predjarí. V lete, keď je teplota vonku už na úrovni požiadaviek pestovaných rastlín, žiadne prihrievanie skleníka slnkom nepotrebujeme, ale naopak, dôležitejšie je jeho vetranie a chladenie, pretože teploty nad 40 °C (v lete sa v skleníku ľahko dosahujú i teploty nad 70 °C) už zastavujú fotosyntézu, čiže aj rast a zrenie plodov.
Výhody a nevýhody priesvitných krycích materiálov
Dnes je dosť veľký výber materiálov, ktoré však neraz nie celkom ideálne spĺňajú všetky náročné kritériá. Preto sa často volí kompromis, samozrejme, aj s ohľadom na ekonomickosť. Každý materiál má určité prednosti, ale neraz i nevýhody a podľa toho si ho vyberáme:
- tradične sa u nás používa záhradné sklo Helios, ktoré prepúšťa žiarenie s rozsahom 320 – 800 nanometrov a ktorého spektrálna priepustnosť pri kolmom dopade lúčov je pri UV lúčoch 49 %, pri viditeľnom svetle 90 %, pri infračervenom tepelnom žiarení až 85 %; poskytuje ideálne podmienky na vývoj rastlín, dobre sa čistí, vyrába sa aj so štruktúrovaným povrchom, ktorý svetlo rozptyľuje, i ako bezpečnostné alebo izolačné sklo v kombinácii napríklad s lexanom; jeho nevýhodou je, že je krehké a praská; používa sa väčšinou v hrúbke 4 mm, jeho tepelnoizolačné vlastnosti nie sú vysoké, ale predsa vyššie, ako má PE fólia; vyrábajú sa aj zdvojené sklené tabule, dokonca býva priestor medzi nimi naplnený inertným plynom,
- plastové tabule sa vyrábajú z polykarbonátu, akrylu či plexiskla a sú to napríklad dvojité lexanové jednokomorové platne; môžu byť i štvorvrstvové s kolmými priečkami, čím vznikajú vzduchové komôrky, ktoré podstatne zvyšujú ich tepelnoizolačné vlastnosti, a preto sa často používajú na skleníkoch a zimných záhradách; vyrábajú sa i s navrstvením „non-drop“ proti zrážaniu vody v podobe kvapiek, vďaka tejto úprave kondenzovaná voda vytvára súvislo stekajúci vodný film; polykarbonátové platne sú pružné a mäkšie ako akrylové a sú takmer nerozbitné; polykarbonát nepatrne prepúšťa aj UV lúče; dvojité 16 mm lexanové tabule prepúšťajú 77 % slnečného svetla a trojité 72 %; akrylové tabule prepúšťajú UV lúče takmer bez prekážky, dvojité s hrúbkou 16 mm majú svetelnú priepustnosť 86 %, trojité 81 %,
- plastové tenké fólie sa využívajú v záhradách samostatne napríklad na stavbu fóliovníkov alebo parenísk, ale majú aj dôležité využitie v skleníkoch, kde ich môžeme použiť ako druhú vnútornú vrstvu pod sklo, čím zvýšime tepelnú izoláciu sklených tabúľ; napríklad polyetylénové fólie (PE), ak nie sú upravované proti UV lúčom, majú vysokú svetelnú priepustnosť aj pri UV lúčoch,
- kupolkové (tzv. nopové) fólie sa vyrábajú zo zdvojeného polyetylénu tak, aby vznikli vzduchové bubliny s priemerom asi 30mm, čo podstatne zvyšuje tepelnoizolačné vlastnosti samotného PE; používajú sa preto aj v skleníkoch na obloženie sklených tabúľ v zime, čím sa zvyšuje úroveň tepelnoizolačných vlastností celého skleníka, dobre odizolujú aj medzery okolo vetracích okien.
Percentuálna úspora energie pri použití rôznych krycích materiálov skleníka:
- PET – fólia vnútri na bočných a štítových stenách skleníka 20 – 30 %
- EVA – fólia vnútri na bočných a štítových stenách skleníka 30 – 40 %
- Kupolová fólia na bočných a štítových stenách skleníka 35 – 40 %
- Tepelnoizolačné dosky v základoch skleníka 60 – 70 %
- Plastové tabule, lexan (16 mm) 40 – 45 %
PET – polyetylénové fólie sa pozvoľna rozpadajú vplyvom slnka, tepla, chladu a vetra.
EVA – fólie obmedzujú prenikanie dlhovlnného tepelného žiarenia.
Izolácia obvodových základov
Aj pri stavbe klasického skleníka v úrovni okolitého terénu je dôležité, aby sme urobili základ až do nezamŕzajúcej hĺbky pôdy a aby sme po celej hĺbke základy zvonka, prípadne ešte aj zvnútra, obložili odolnou nenasiakavou tepelnoizolačnou vrstvou, napríklad z polystyrénu, ktorá by chránila pôdu, ale i nadzemnú časť základu pred prenikaním vonkajšieho chladu do skleníka a blokovala aj únik tepla z neho. Ideálne je, keď to urobíme hneď pri jeho budovaní, ale je to veľmi užitočné realizovať aj dodatočne, pretože ochrana teploty pôdy v skleníku je pre prosperitu pestovaných rastlín veľmi dôležitá.
Prečítajte si tiež: Parenisko s automatickou závlahou
Typy skleníkov podľa udržovaných teplôt
Vyberieme si taký typ a spôsob prevádzky skleníka, ktorý vyhovuje jednak našim cieľom, danej klíme a jednak našim časovým i finančným možnostiam. Pri výbere môžeme postupovať aj tak, že si zvolíme univerzálnejšiu stavbu s tým , že v budúcnosti ju môžeme postupne dopĺňať, napr. aj o vykurovanie, prípadne ďalšie automatizačné prvky (automatické vetranie, zavlažovanie, meranie tepelných a vlhkostných parametrov, signalizáciu porúch). Máme teda na výber nasledujúce typy skleníkov:
- nevykurovaný – využíva sa, keď už nehrozia mrazy,
- občas vykurovaný – prikuruje sa v ňom obyčajne v marci a apríli, pričom sa využíva i nástielka lístia či kompostu a hnoja; pri predpestovávaní priesad len v jeho vykurovanej časti sa táto odizoluje závesom z kupolkovej fólie,
- studený skleník – udržuje sa v ňom teplota nad bodom mrazu a často slúži na prezimovanie niektorých črepníkových rastlín,
- temperovaný skleník – cez zimu sa v ňom udržuje teplota 10 – 14 °C, ktorá v noci môže klesnúť o 3 °C,
- vykurovaný skleník – udržuje sa v ňom teplota 18 – 21 °C – v noci môže klesnúť o 3 °C; zvyčajne slúži na pestovanie tropických rastlín a exotických zelenín.
Čo môžeme spraviť, aby sme zvýšili efektivitu?
Najväčšie zimné prevádzkové náklady skleníka predstavuje kúrenie. Čím lepšie teda zabezpečíme skleník pred zbytočným únikom tepla a viac využijeme lacné zdroje tepla, tým budú aj tieto náklady nižšie. Čo nám teda pri tom môže pomôcť:
- vhodný výber umiestnenia skleníka – celodenne oslnené miesto, jeho pozdĺžna os by mala byť v smere z východu na západ; treba zaistiť, aby zimné slnečné lúče dopadali kolmo na priesvitnú krytinu skleníka, neumiestňovať skleník do mrazovej doliny, poloha skleníka musí byť záveterná, ak nie je alebo je na svahu, po ktorom steká v zime studený vzduch, treba vytvoriť vetrolam, napríklad aj zo živého plota, alebo skleník pristaviť jeho severnou stranou k domu,
- použiť na zastrešenie priesvitný krycí materiál s vyšším tepelnoizolačným koeficientom,
- na kostru skleníka použiť plast alebo impregnované drevo, pretože majú podstatne lepšie tepelnoizolačné vlastnosti ako kov, hoci ten má zasa dlhú životnosť,
- urobiť aspoň nízky nadzemný podstienok,
- čiastočne ponoriť podlahu skleníka pod zem,
- základy i podstienok tepelne izolovať proti premŕzaniu, napr. polystyrénom,
- použiť gumové či „kefové“ tesnenie na vstupné dvere, vetracie okienka,
- aspoň v čase veľkých mrazov použiť tepelnoizolačné kupolkové závesy na steny skleníka,
- pridať závesy z jednoduchej polyetylénovej fólie na steny skleníka,
- k boku skleníka nahrnúť vrstvu lístia či priložiť polystyrénové dosky,
- nastielať výsadbu zelenín nasekanou tmavou nástielkou,
- použiť spodné „organické kúrenie“ zo zvieracieho, najlepšie konského, hnoja ako v teplom parenisku,
- do medziradí zeleninovej výsadby položiť plastové hadice naplnené vodou s priemerom asi 7 cm, akumulujúce v sebe teplo,
- využiť slnečné kolektory alebo fotovoltické panely na prikurovanie skleníka,
- využiť odpadové teplo z priľahlej budovy,
- ak sa väčšom skleníku dočasne využíva a vykuruje len jeho časť, treba ju oddeliť závesom z kupolkovej fólie od nepoužívaných priestorov,
- vytvoriť v skleníku nízky fóliový tunel na zvýšenie teploty oproti okoliu.
Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: autor, isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada
Dobry den, mili spoluzahradkari:slight_smile: Mam moznost za symbolicku cenu zi…