Mnohí ju poznajú z videnia, no nevedia ju identifikovať a v období Vianoc ju vidíme skoro tak často ako imelo. Reč je o cezmíne ostrolistej, ktorá plní každoročnú úlohu vianočnej dekorácie.
Ako vyzerá a odkiaľ pochádza?
Cezmína (Ilex aquifolium) má svoje pôvody v západnej Európe a severnej Afrike. Na Slovensko jej prirodzená oblasť výskytu nezasahuje, východne totiž končí v Nemecku. V prírode tento ornamentálny strom dorastá do výšky okolo 15 metrov, i keď väčšina jedincov má 2 – 3 metre. Cezmína je známa aj svojou dlhovekosťou, niektoré stromy mali zdokumentovaný vek až 400 rokov.
Tmavozelené listy majú veľmi hladký a lesklý povrch, spoločne s ostňami po krajoch dodávajú tejto drevine jej charakteristický vzhľad. Ostne na listoch však cezmína postupom rokov stráca, nakoľko ich už nepotrebuje na ochranu proti okusu zverou.
Ďalším znakom cezmíny sú červené bobule, ktoré sa často spoločne s konárikmi používajú ako vianočná dekorácia. Bobule sú pre ľudí jedovaté, na čo je potrebné myslieť aj pri jej vysádzaní. Vtáky si však na červených plodoch pochutia hlavne v čase zimy a v prirodzených podmienkach pomáhajú cezmíne s roznášaním semien. Tento jav sa však stal problémovým po prenesení cezmíny do Ameriky, kde sa pomocou vtáčieho trusu začala rýchlo množiť a bola zaradená medzi invázne druhy.
Existuje veľké množstvo kultivarov okrasných listov
Ornamentálnosť cezmíny si všimli už pred pár stovkami rokov Angličania. Cezmína ostrolistá sa totiž v Anglicku prirodzene vyskytuje a bola od nepamäti využívaná ako tradičná vianočná ozdoba alebo ako tvrdé drevo v rezbárstve.
Dnes sa cezmíne môžu tešiť takmer všetci ľudia žijúci v miernom pásme (aj Slovensko). Prvá cezmína bola na našom území vysadená už v 19. storočí a odvtedy sa šľachtiteľom podarilo vytvoriť veľké množstvo kultivarov. Poznáme cezmíny s panašovanými listami, listami bez tŕňov alebo s bielymi plodmi, ktoré vydržia aj mrazy a snehovú prikrývku.
Medzi najkrajšie patria napríklad ‘Ferox Argentea’ so svetlo sfarbenými ostňami po celých listoch alebo ‘Blue Prince’, ktorá je nižšia a má listy až do modra. Niektoré kultivary sú veľmi vhodné ako zelený plot. Napríklad kultivar ‘Dragon Lady’ si počas života drží kónický tvar a vďaka ostrým listom cez plot nik neprenikne. Väčšina okrasných cezmín sú samičie rastliny, nakoľko samčie dorastajú do menších rozmerov a netvoria plody.
Pestovanie cezmíny ostrolistej v našich podmienkach
Cezmína ostrolistá sa dá na našom území pestovať bez zimnej ochrany. Má veľmi veľký potenciál, keďže je nenáročná na pôdu, pozíciu a je stálozelená. V prípade, že túto rastlinu netvarujete, stane sa z nej veľký solitér, ktorý v našich podmienkach dorastie až do výšky 10 metrov. Špeciálne kultivary sa hodia do okrasnej záhrady, na výber je skutočne veľké množstvo. Ak by ste sa chceli tešiť okrasným plodom, vyberte si samoopelivú rastlinu alebo prípadne jednu rastlinu z každého pohlavia.
Využiť ju môžete tiež pri tvorbe živého plotu. Aj v tomto prípade poskytuje cezmína veľkú výhodu – nikdy si na nej nepochutí zver. Dôvodom nie sú len pichľavé listy, ale aj jedovatá látka obsiahnutá v celej rastline. Cezmína preto nie je vhodnou rastlinou do záhrady, kde existuje riziko, že si na nej pochutí dieťa. V korunách cezmíny je tiež možné sledovať hniezdiace vtáky, ktorým tento strom poskytne výbornú ochranu pred predátormi.
Text: Matúš Puskeiler
Foto: isifa/Shutterstock
Dobrý deň chcem sa opýtať či máte niekto ako živý plot Cezmina meserveae heckens…