Ako dopestovať zdravé reďkovky bez chémie? Odborník radí, ako sa vyhnúť škodcom a chorobám

Zoltán Tamašek, uznávaný odborník na bioochranu, vysvetľuje, ako pestovať zdravé reďkovky.

Ako pestovať reďkovky bez chémie — Reďkovky vysievame opakovane, čím si zabezpečíme úrodu počas niekoľkých týždňov. Foto: Shutterstock

Reďkovky sa pestujú pre chutný zdužinatelý koreň. Konzumujeme ich samostatne alebo ako súčasť jedál, ktorým dodajú šmrnc. Rýchlo dorastajú, sú jednoduché na pestovanie, a teda ideálne aj pre začínajúcich pestovateľov zeleniny. Dokonca sa im darí aj v kvetináčoch, ak je niekto obmedzený priestorom. Avšak existuje hneď niekoľko závažných chorôb a škodcov, ktoré môžu našu snahu prekaziť.

Bežne pestovaná reďkovka má červenú šupku s bielym stredom a má korenistú chuť, ale existuje veľa iných druhov, ktoré môžete vyskúšať. Čínska reďkovka má bielu šupku a ružový stred, zatiaľ čo reďkovka čierna má čiernu šupku a biely stred. V závislosti od odrody môžu byť pestované reďkovky použité surové v šalátoch alebo varené v polievkach a dusených pokrmoch, aby im dodali orieškovú korenistú príchuť.

Skupiny reďkoviek

Reďkovky možno rozdeliť do niekoľkých hlavných skupín:

jarné reďkovky, ktoré rýchlo dozrievajú a majú okrúhle alebo valcovité korene. Jedia sa hlavne surové a v šalátoch. Sú najčastejšie pestované. Skoré odrody vysievame do teplého pareniska už vo februári a zber môže prebiehať v druhej polovici marca. Do studeného pareniska ich vysievame v polovici marca. Priamy výsev do voľnej pôdy robíme od marca do polovice júna. Semená vysievame riedko do riadkov s rozstupom 10 – 15 cm. Existujú aj celoročné odrody.
zimné reďkovky, ako reďkovka čierna, sa vyvíjajú dlhšie a zvyčajne sa s nimi zaobchádza skôr ako s červenou repou, varia sa a dusia v polievkach a iných pokrmoch. Čiernu reďkovku vysievame počas júla. Skoršie výsevy môžu vybiehať do kvetu, pri neskorších výsevoch sa tvoria menšie buľvičky. Sejeme priamo na vonkajší záhon do hĺbky 2 cm. Odporúčaný rozstup je 30 × 10 cm. Zberáme na prelome októbra a novembra.
orientálne reďkovky, napríklad biela reďkovka s dlhým hrubým koreňom, ktorých pestovanie môže trvať dvakrát dlhšie v porovnaní so zimnými, pripravujeme zvyčajne varením alebo ich nakladáme. Chutné sú aj za čerstva. Vysievame ich od začiatku júna do začiatku septembra. Zberáme o 2 – 3 mesiace.

Natrhané reďkovky v chladničke — Reďkovky možno rozdeliť do niekoľkých hlavných skupín: jarné, zimné a orientálne. Foto: Shutterstock

Ako pestovať reďkovky

Na skoré jarné pestovanie vyberieme slnečný záhon. Ak pestujeme počas leta, stanovište má mať popoludňajší tieň. Celodenné horúce slnko môže spôsobiť, že niektoré rastliny reďkovky prejdú do fázy kvetu, skôr ako sa úplne rozvinú korene. Reďkovky rastú najlepšie v ľahkej, dobre odvodnenej pôde, pretože to umožňuje rovnomerný vývoj koreňov. Pred zasiatím semien do pôdy zapracujeme kompost, aby sme zvýšili hladinu živín. Nepoužívame čerstvý hnoj, pretože by mohol spáliť špičky koreňov a spôsobiť ich rozdvojenie.

Semená vysievame priamo do pôdy a výsevy zalejeme prípravkom Trifender spolu Chitopron 5%, čím podporíme klíčenie a silný štart. Takto semená reďkovky klíčia rýchlo a veľmi spoľahlivo. Pôdu udržiavame vlhkú, aby sme zabezpečili sladkú úrodu. Keď sa pôda vysuší a reďkovky sa trápia nedostatkom vody, stávajú sa nepríjemne štipľavými. No pozor, nadbytočná zálievka spôsobuje nadmerný rast listov na úkor koreňov. Semená vysievame opakovane každé 2 – 4 týždne, aby sme mali nepretržitú úrodu chutných buľvičiek.

Hnojenie

Aby sme zlepšili pôdu, pred zasiatím semien do pôdy zapracujeme ideálne kompost, prípadne už na jeseň odležaný hnoj. Ak máme málo času, v čase výsevu posypeme na pôdu certifikované pelety organického hnojiva. Ak plánujeme rastliny pestovať nepretržite, zalievame ich každé 2 – 3 týždne zmesou prípravkov Trifender, Chitopron5% a amazoN a budeme odmenení úrodou sladkých, chrumkavých reďkoviek.

Zber

Letnú reďkovku by ste mali zbierať asi 6 týždňov po výseve. V tomto štádiu sú korene plné a stále sladké a jemné. Čím dlhšie ich ponecháme v zemi, tým sú tvrdšie a môžu aj zdrevnatieť. Vývoj koreňov zimnej reďkovky zvyčajne trvá dlhšie, takže ich necháme v pôde asi 9 týždňov. A opäť platí, že ak ich necháme príliš dlho, budú duté a vláknité.

Viete, že?

Natrhané reďkovky si v uchované v chladničke udržia chrumkavosť až 7 dní?

Choroby a škodce reďkovky

Keď sa chceme vyhnúť škodcom a chorobám, oplatí sa dodržiavať nasledujúce pravidlá.

Reďkovky nevysievame po kapuste, pretože oba druhy trápia rovnaké škodce.
Každý rok reďkovku vysievame na iné miesto v záhrade, aby sme predišli hromadeniu škodcov a patogénov v pôde.
Šalvia, rozmarín, kôpor alebo cesnak odrádzajú neželaných návštevníkov.
Pôdu okolo rastlín posypeme dreveným popolom, čím znížime prítomnosť slizniakov.
Medzi rastlinami zabezpečíme dostatočný rozstup. Podporíme tým cirkuláciu vzduchu, čo následne znižuje riziko plesňových ochorení.

Škodce reďkovky

Mravce – obvykle stačí jedna zálievka s prípravkom Entonem s užitočnými hlísticami (Steinernema feltiae). Poskytuje profesionálnu ochranu proti mravcom i larvám kvetárky.

Drôtovce, larvy kováčikov (Agriotes spp.) – poškodzujú koreňový systém v mieste koreňového krčka mladých rastlín. Pôdu dezinfikujeme rastlinným výťažkom SoilTonic. Výhodou je, že sa dá používať spolu s prípravkom Entonem.

Skočky (Phyllotreta spp.) – drobné, asi 2 mm veľké čierne chrobáky škodia požerom (listy „dierkujú“). Ich masové rozmnožovanie podporuje suché a teplé počasie. Aplikujeme rastlinný výťažok z vŕby PlanTonic. Dobrú službu v preventívnej ochrane robia aj žlté lepové doštičky.

Kvetárka koreňová (Phorbia radicum) – táto mucha má za jeden rok až dve generácie. Prezimuje v pôde ako kukla. Rojenie prvej generácie sa začína v prvej dekáde marca. Vajíčka kladú do blízkosti rastlín do trhlín pôdy. O 2 – 14 dní sa vyliahnu larvy, preniknú do buľvy a vytvárajú chodbičky. Pôdu dezinfikujeme rastlinným výťažkom SoilTonic pri výseve. Po vzídení aplikujeme v zálievke prípravok Entonem s užitočnými hlísticami, reďkovku ochraňujú až 6 týždňov.

Choroby a škodce reďkovky — Existuje hneď niekoľko závažných chorôb a škodcov, ktoré môžu našu snahu prekaziť. Foto: Shutterstock

Hubové choroby

Peronospóra – poškodzuje hľuzy aj listy. Na liste zvrchu sú žltozelené škvrny a zospodu biele podhubie. Na buľvičkách bývajú viditeľné tmavosivé škvrny s neostrými okrajmi, najskôr len na hornej tretine, neskôr na celej buľve. Vnútro mení farbu na tmavohnedú, sivú. Patogén prezimuje na rastlinných zvyškoch. Ako prevencia pri výseve slúži zálievka prípravkom Chitopron5%. Listy možno preventívne postrekovať s prípravkom PlanTonic.