Ako dosiahnuť lepšiu úrodu? Zapracujte do pôdy organický materiál

Viete, ako s pôdou správne hospodáriť, aby v nej rastliny dobre rástli a záhrada vám prinášala radosť?

Žena v záhrade, fúrik, náradie, rýľovacie vidly

Pôda sa pestovaním plodín vyčerpáva, čomu zabránime jej obohacovaním o organický materiál, napríklad kompost.

Prečo vôbec do pôdy zapravovať práve organický materiál? Pre jeho vlastnosti. Obrazne povedané, kompost či hnoj je pre pôdu vitamínovou bombou. Obohatí ju o množstvo živín potrebných na úspešný rast rastlín. Jeho hrubšie zloženie ju prevzdušní, čím sa vylepší samotná štruktúra pôdy a s tým súvisiaca schopnosť hospodárenia s vodou. To všetko sa odrazí na zdravotnej kondícii rastlín a úrode.

Inak je to s minerálnymi hnojivami. Tie by sme mali zapravovať do pôdy iba na základe pôdneho rozboru, ak sa ukáže, že v našej ornici chýbajú konkrétne prvky. Viete však, že ornicu si niekedy ničíme na i pre neznalosť? Často sa to stáva v prípade, že robíme výkopové práce súvisiace s bazénom, prístupovou cestou alebo inými drobnými stavbami. Vysvetlíme, ako postupovať, aby sme si úrodnú vrstvu nezničili.

Rýľovanie záhrady

Nemiešajme ornicu s podorničím

Dôležitým pravidlom pri zemných a výkopových prácach je nemiešať ornicu s podorničím. Podorničie je totiž už neúrodná časť pôdy, v ktorej sa rastliny nedokážu vyvíjať. Ako tieto vrstvy od seba rozoznáme? Veľmi pomôže farba. Kým ornica, vrchná vrstva s hrúbkou približne 20 až 30 cm, má odtiene hnedej až čiernej, podorničie sa nachádza pod touto vrstvou, je výrazne svetlejšie, má zvyčajne rôzne odtiene žltej.

Skôr ako sa pustíme do zemných prác, necháme si na danom mieste ornicu zhrnúť na stranu do „kopcov“. Ale pozor, „kopce“ ornice nesmú byť vyššie ako 1,3 m. Predídeme tak neželaným chemicko-fyzikálnym procesom, ktoré by poškodili prosperitu prirodzených pôdnych baktérií. „Mŕtvu“ zeminu z výkopov, čiže z podorničia, skladujeme zvlášť. Buď ju môžeme použiť na modeláciu terénu tak, že ju sypeme na podorničie, nie na ornicu, alebo ju necháme odviezť.
Až keď budeme so zemnými prácami či modeláciou terénu hotoví, rozhrnieme ornicu naspäť.

Rez pôdou, ornica

Úroda a pôda

O tom, aká je tá naša pôda, veľa povie oblasť, v ktorej sa nachádza, ale tiež jej farba, konzistencia, zrnitosť či pach. Dôležité tiež je, či bola na náš pozemok odniekiaľ privezená, čo je často prípad v dnešných satelitoch. Bohužiaľ, vtedy nemáme možnosť zistiť, odkiaľ.

K najúrodnejším pôdam patria černozeme a hnedozeme, ktoré vhodnými pestovateľskými zásahmi a zapracovávaním kompostu udržiavame v dobrej kondícii. Menej kvalitné bývajú stredne ťažké až ťažké ílovité pôdy, s ktorými sa u nás stretávame pomerne často. Majú vysoký podiel ílu, čiže veľmi malých častí a veľmi ťažko prepúšťajú vodu. Za mokra sú mazľavé. Mávajú skôr odtiene svetlohnedej až s nádychom žltej. Vylepšujeme ich pridaním hnoja, kompostu, prípadne nejakým vzdušným materiálom, ako je piesok alebo odľahčujúci keramzitový substrát. Spomínané prímesi ju prevzdušnia a vode dovolia lepšie vsakovať.

Ľahké piesočnaté pôdy zas vodu neudržia a rýchlo ju prepustia do podložia. Spolu s vodou sa vyplavujú aj živiny a minerálne látky. Vylepšujeme ich pridávaním organického materiálu, najmä kompostu, ktorý okrem dávky živín zlepší aj hospodárenie s vodou.

Kompost a pôda v dlaniach

Ako orientačne zistíme, akú máme štruktúru pôdy?

Jemne vlhkú si ju naberieme do ruky a snažíme sa z nej vymodelovať guľôčku, následne dlhý tenký valček.

Pri hlinitej pôde vytvarujeme malé guľôčky, ktoré sa však ľahko rozpadajú. Takéto pôdy sú zvyčajne dostatočne úrodné. Obsahujú aj humus, sú dobre prevzdušnené a dobre zadržujú vodu.

Ak je základom pôdy piesok, nepodarí sa nám vytvarovať guľôčku, lebo „nedrží“. Takáto pôda je síce dobre prevzdušnená, ľahko sa obrába, no neudrží vodu, ktorá ňou ľahko pretečie. Rýchlo preto vysychá. Obsahuje zvyčajne málo živín, pretože sú z nej vyplavované. Vylepšujeme ju kompostom.

Ílovitá pôda je hladká a lepkavá, vytvarujeme z nej tenký valček. Voda ňou ťažko presakuje a býva slabo prevzdušnená. Štruktúru ovplyvníme zapracovaním slamy s hnojom, kompostom, prípadne pieskom.

Pôda v dlani

Vylepšujeme pôdu

Kompost do pôdy zapracujeme ideálne v predjarí, pred začatím výsevných prác, pokojne i každoročne. Slabšie rozložený kompost zakopávame do rýh vznikajúcich pri rýľovaní. Dobre rozložený a preosiaty ho vrstvíme na upravenú pôdu a hrabličkami zapravíme do vrchnej vrstvy ornice. Kompost si pripravíme vo vlastnej záhrade z rastlinných zvyškov, no dá sa i zakúpiť.

Ak nemáme kompost, môžeme do pôdy zapracovať aj rôzne druhy hnoja. Na vidieku ho získame pomerne ľahko, najlepšie od ekofarmárov. Pri priamom dotyku s koreňmi rastlín je však príliš silný, preto ho vždy zakopávame do rýh v pôde, kde sa postupne rozloží a sprístupní rastlinám. Hnojom hnojíme cca raz za tri až štyri roky.

Štruktúru pôdy vylepší a živiny dodá aj zelené hnojenie. Spočíva v hustom výseve rýchlo rastúcich rastlín, ako sú facélia, horčica a vika. Vysievame ich po zbere rastlín s krátkym časom vegetácie, čo je na začiatku a počas leta. Keď rastliny vyrastú na cca 10 až 20 a viac centimetrov, pôdu rýľom obrátime, čím ich do nej zapravíme. Postup môžeme opakovať každý rok.

Preosievanie kompostu

Kompost preosievame

Podľa toho, čo a ako kompostujeme, sa vytvorí buď drobnohrudkovitý kompost, alebo bude obsahovať prímesi nerozložených častí rastlín. Ak chystáme napríklad sadbu zemiakov, menšie nerozložené kúsky zapracované do pôdy zvyčajne neprekážajú. No pri výseve zeleniny potrebujeme, aby pôda mala vyrovnanú drobnohrudkovitú štruktúru. Kompost vždy preosejeme a iba preosiatu časť na ňu rozvrstvíme a prehrabličkujeme.

 

Text: Ing. Monika Králová
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada

Diskusie na tému článku