Ako ochrániť jahody pred neskorými jarnými mrazíkmi? Základom je prevencia

Jahody nás svojimi plodmi dokážu každoročne veľmi bohato obdariť, samozrejme, ak im kvety nespáli neskorý jarný mrazík. A keďže ten je nevyspytateľný, musíme sa naň vopred dobre pripraviť.

Ako vo všetkom, aj tu je tým najlepším riešením dobrá prevencia, lebo „plakať nad rozliatym mliekom“ je už neskoro. Základom účinnej prevencie je:

• výber odrôd odolných proti škodlivým činiteľom, ale najmä proti mrazu,
• nákup zdravej, certifikovanej sadby od spoľahlivého množiteľa,
• výber vhodného stanovišťa s najnižším mrazovým ohrozením; nespoliehajme sa len na genetickú odolnosť, lebo aj tá má svoje hranice,
• dobrá príprava pôdy a kvalitná výsadba,
• správne ošetrovanie porastu má tiež veľký význam, spolu s predchádzajúcimi faktormi zvyšuje a udržuje zdravie a vitalitu jahôd tak, aby mohli čo najlepšie odolávať zimným mrazom i jarným mrazíkom,
• popri prevencii musíme byť pripravení aj na aktívnu ochranu proti týmto zimným holomrazom i jarným mrazíkom.

Za mrazovou odolnosťou jahôd a tým i za ich dobrou úrodou stojí viacero faktorov, z ktorých najdôležitejšie sú:

• genetika a lokalita pôvodu sadeníc – odroda vyšľachtená do teplejšej klímy a sadenice v nej dopestované majú u nás často problémy s nestálym počasím i mrazom, takže takýmto odrodám sa radšej vyhýbame,
• zaručene zdravé sadenice – najmä bezvirózne a neinfikované hubovými chorobami či škodcami – sú predpokladom vitálneho jahodového porastu,
• pestovateľská odolnosť a vitalita sadeníc – správnym ošetrovaním porastu môžeme vitalitu, teda i pôvodnú odolnosť rastlín ešte zvýšiť
• výber vhodného stanovišťa – zásadne sa vyhýbame mrazovým dolinám a miestam, kde každoročne hrozia holomrazy a prichádzajú jarné mrazíky, i zamokreným pôdam,

• slnko je pre jahody motorom, energiou zdravia, vitality, úrody, ale i chuti – v tieni a polotieni možno prežijú len lesné jahody, ale aj tie len bez úrody,
• správny čas výsadby sadeníc – podľa daných klimatických podmienok vysádzame jahody v dostatočnom predstihu pred zimou, aby stačili zakoreniť
• správny spôsob výsadby sadeníc – najlepší spôsob je zo zeme do zeme aj s koreňovým balom, či zo sadeníc s voľnými koreňmi, odstránime len poškodené korene a jahody vysádzame „na vodu“, teda do jamky necháme najprv vsiaknuť vodu, potom sadíme zásadne koreňmi nadol a tak, aby sme srdiečka neutopili; jahody prihrnieme, utlačíme a zavlažíme,

• nedáš, nemáš – jahody sú náročné na kvalitnú výživu, len vtedy môžu byť súčasne vitálne aj úrodné; dôležité je najmä to, aby sme dusíkom hnojili síce dostatočne, no vždy vo vhodnom termíne a tak, aby sme zaistili dostatočnú tvorbu kvetných základov v pukoch po zbere úrody,
• hygiena je dôležitá – periodicky treba z porastu odstraňovať všetky sadenice napadnuté virózami alebo vážnymi chorobami a škodcami, aby sa tieto ďalej nešírili a neoslabovali vitalitu porastu,
• k dobrému zdravotnému stavu porastu, teda i k jeho vysokej vitalite, prispeje, keď ho po zbere úrody pokosíme v úrovni nad srdiečkami, odstránime nepotrebné a zahusťujúce voľné i zakorenené poplazy, prihnojíme ho aj dusíkom a zavlažíme,
• jahody na jednom mieste pestujeme tri, maximálne štyri roky (s vytriedením starých odrodených rastlín a ich nahradením mladými z poplazov), na toto stanovište ich vraciame najskôr až po piatich rokoch.

Mrazy a protimrazové opatrenia

Rozlišujeme odolnosť proti zimným a neskorým jarným mrazom:

• proti našim bežným zimným mrazom sú u nás aklimatizované odrody jahôd za normálnych zimných podmienok (snehová pokrývka) dostatočne odolné,
• pri silných holomrazoch však môžu byť zasiahnuté kvetné púčiky ukryté v srdiečkach sadeníc, v dôsledku čoho môžeme prísť o úrodu,
• obranou pred holomrazom je napríklad prekrytie porastu chvojinou, ale len na exponované obdobie,
• najviac sú holomrazmi i silnými mrazmi postihnuté voľne umiestnené výsadby jahôd v hrantíkoch a iných nádobách,
• práve v takýchto situáciách sa ukáže odolnosť koreňmi rovno dole vysadených jahôd proti „vyťahovaniu“ mrazom.

Neskoré jarné mrazíky a ochranné opatrenia

Tieto obyčajne len krátkodobé mrazíky sa vyskytujú dosť nepravidelne, začiatkom, občas ešte aj v strede mája, keď sú jahody už väčšinou v plnom kvete. Práve kvety sú na tieto mrazíky veľmi citlivé. Môžu ich až tak poškodiť, že prídeme aj o potenciálne dobrú úrodu:

• jahody jarné mrazy poškodzujú viac ako kvitnúce stromy, lebo častejšie ide o prízemné prímrazky, keďže teplota vzduchu je pri zemi vždy o niekoľko stupňov nižšia ako v korunách stromov,
• prvé poškodenia kvetov nastanú už pri teplote –2 °C, silné, úplné poškodenie kvetov nastáva pri poklese teplôt na –5 °C.
  Aj tu však pôsobí ešte niekoľko prirodzených ochranných faktorov:
• neskorší termín kvitnutia (najmä v prípade neskoršie zrejúcich odrôd),
• výška kvetenstva vzhľadom na listy, tzn., že kvety kvitnúce pod listami sú najviac chránené, menej kvety kvitnúce v úrovni, či dokonca nad nimi
• väčšia hustota listov jahodovej rastliny.

Práve podľa týchto faktorov si vyberáme vhodné odrody z pripojenej tabuľky:

[attachments-view]

Aktívna ochrana pred neskorými jarnými mrazíkmi

Aj po realizácii všetkých preventívnych opatrení musíme byť pripravení v prípade potreby pár dní aktívne chrániť svoje jahodové výsadby pred poslednými neskorými mrazíkmi:

• dobrým opatrením je prekrytie kvitnúcich porastov netkanou textíliou, pretože zabráni úniku tepla vydávaného pôdou, ktorá má v tom čase už výrazne vyššiu teplotu ako 0 °C
• žiaľ, v tomto prípade je výsadba jahôd do fólie alebo netkanej textílie chybou, lebo výrazne (až o 2 °C) zníži prestup tepla z pôdy do priestoru kvitnúcich jahôd; to isté spôsobuje aj slamená nástielka v medziradí medzi a pod jahodami,
• klasická protimrazová ochrana ovocných sadov pomocou ohňov, zadymovania či postrekmi vodou je pri jahodovisku v čase prízemných mrazíkov menej účinná.

Vysaďme odolné odrody

Príkladom nevhodne vybranej odrody do inak úspešnej jahodárskej podhorskej lokality je porovnanie odolnosti rôznych odrôd v rovnakých podmienkach. V prvom prípade išlo o Zefýr a Civmadu, ktoré obe skoro kvitnú a majú kvety nad listami. Po jarnom mrazíku trvajúcom len krátky čas pred rozvidnením s hodnotami medzi –2 až –3 °C bola úroda Zefýru poškodená len na 10 až 20 %, ale úroda Civmadu na 60 až 80 %.

Zefýr je stará osvedčená dánska odroda, ale Civmad je novšia odroda pôvodom z teplého Talianska. V druhom prípade husto listami obrastený jahodový krík poloskorej odrody Elkat zasa uchránil svoje kvety, takže strata úrody bola len 10 %, zatiaľ čo pri riedko listami obrastenej poloskorej odrode Darselekt bola strata až 40 %.

Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: isifa/Shutterstock, Pixabay.com
Zdroj: časopis Záhrada

Zdieľať

Sledujte Záhradu v službe Google Správy

Ďalšie zaujímavé články

Ako ochrániť záhradu pred jarnými mrazíkmi Naučte sa správne vysádzať jahody: 7 krokov k bohatej úrode Spoznajte ekologické odrody marhúľ, sliviek, jahôd a ríbezlí Záhony plné zdravých ruží Profesor Hričovský radí: Aké ovocné druhy vysadiť v okolí Spišskej Novej Vsi? Odzimujte záhradu a pripravte ju na jar