Ako pestovať paradajky bez chémie?

Ako nadšený hobby záhradkár som sa odhodlal napísať článok na tému, ktorá mi je obzvlášť blízka. Je ňou pestovanie rajčín.

Ako pestovať rajčiny bez chémie — Foto: Shutterstock

Som „len“ obyčajný vyučený záhradník, ale od malička sa cítim byť jedným z vás záhradkárov. Mám veľmi rád pestrý svet hobby nadšencov, ktorý obvykle prináša aj vášnivé a búrlivé diskusie, ktoré sa týkajú názorov na pestovateľské postupy a metódy. Je to práve tým, že ide o našu srdcovú záležitosť a že to berieme veľmi vážne.

Z podobného podnetu vznikol aj môj impulz napísať tento článok. Prosím, berte ho ako pokus podeliť sa o skúsenosti, nie ako jediný správny spôsob pestovania rajčín. Ešte spomeniem, že patrím k pestovateľom, ktorí pestujú vlastné jedlé rastliny vo výlučne biologickom režime.

Kde zohnať semienka?

Začnem teda od základu, od semien. Najskôr ich musíme, samozrejme, získať. V priebehu rokov a skúšania som dospel k tomu, že si semená objednávam zo zahraničia. Je to dané tým, že sa špecializujem na najsladšie odrody na svete, ktoré sú obvykle rôzneho pôvodu.

Rozhodne však musím povedať, že aj česká produkcia je veľmi kvalitná a uznávaná. Nemám informáciu, že by sa na Slovensku v súčasnosti niekto oficiálne venoval šľachteniu. Dnes však možno vďaka internetu získať nielen informácie, ale aj semená hoci z opačnej strany sveta.

Ktorý termín na výsev je najlepší?

Ďalší krok je výber termínu výsevu. Vyberám si ho s ohľadom na fázu sezóny, ale aj podľa harmonogramu „Výsevné dni“. Je to niečo ako lunárny kalendár, ale aj so spracovanými vplyvmi konštelácií planét.

Tento prístup k pestovaniu, resp. používanie takýchto termínov verejnosť neprijíma jednomyseľne. Sú mnohí, ktorí mu nedôverujú. Rovnako je veľa takých, ktorí sa ním riadia. Situáciu komplikuje fakt, že kalendárov sa predáva viac a od rôznych autorov, ktorí majú odlišné vstupné dáta pre svoje výpočty.

Ja dôverujem tomu svojmu od autorky uvedenej metódy. Okrem mnohých biodynamických metód objavila a popísala aj tento vplyv konštelácií na organizmy (nielen rastliny) na základe učenia Rudolfa Steinera. Pani Maria K. Thunová a jej rodina robili a robia vyhodnocovacie pokusy už vyše 50 rokov a prostredníctvom nich spresňujú dáta pre svoje výpočty.

Pre tých, ktorí by sa chceli bližšie zoznámiť s jej prácou, argumentmi a prečo sa dátami riadiť, odporúčam jej knihu Zahrada podle kosmických rytmů. Je v nej množstvo zaujímavých informácií, návodov a veľa presvedčivých obrázkov, ktoré ilustrujú, ako tieto metódy a faktory ovplyvňujú pestované rastliny a úrodu z nich.

Vhodné termíny na rok 2024

Výsev rajčín na pestovanie v exteriéri: od 13.3. od 16:00 až do 14.3. do 17:00. Bral som ohľad na fázu jari, obdobie pre výsev a rovnako deň, ktorý u rastlín podporuje plodivé tendencie a kvalitu plodov.
Výsadba priesad na záhon: od 15.5. od 2:00 do 17.5. do 23:00.

Postup výsevu rajčín a jeho nástrahy

Semená sejem do označených riadkov do hrantu. Obvykle vysievam okolo 30 a viac odrôd do tzv. supresívneho substrátu, ktorý má jemnú štruktúru. Obsahuje spóry užitočných húb, ktoré eliminujú hrozbu poškodenia rastlín patogénmi.

Medzi najväčšie hrozby výsevov patrí tzv. padanie klíčnych rastlín, čo je hubová choroba, ktorá môže v krátkom čase zničiť naše úsilie. Prejavuje sa tak, že mladé semenáčiky sa tesne nad substrátom priškrtia a strácajú schopnosť udržať sa. Doslova padajú, zakrátko aj hynú. Ak sa nebránite použiť chemické prostriedky, preventívne aplikujte prípravok Previcur.

Po výseve do navlhčeného substrátu semienka jemne zalejem postrekovačom, aby sa nevyplavovali a celý hrant prekrývam jemnou mikroténovou fóliou, do ktorej urobím dierky. Takto sa zachová prvotná zálievka, až pokým výsev neodkryjem (po cca 1 – 2 týždňoch ). Potom už začnem malé rastlinky jemne polievať klasickým spôsobom. Samozrejme, výsev je pre maximálne osvetlenie položený priamo na parapete južného okna.

Výsev paradajok, kvetináč na parapete — Foto: Martin Kohútek

Rozsádzanie priesad (pikírovanie)

Keď rastliny prospievajú, počkáme na fázu, keď vytvoria po prvotných dvoch klíčnych lístkoch prvé 2 – 4 pravé listy. Vtedy prišiel vhodný čas na ich rozsadenie. Termín pre tento úkon vyberám tiež podľa výsevných dní, teraz však v „období výsadby“. Obvykle sú to približne 2 – 3 týždne po výseve.

Na ďalšie pestovanie používam biele jednorazové 2 dl tégliky na nápoje. Vyhovuje mi ich formát. To, že sú biele, mi umožňuje priamo na ne písať permanentnou fixkou názvy odrôd.

K presádzaniu by som ešte rád doplnil pár poznámok. Vyberám čo možno najkrajšie rastlinky z výsevu a už teraz ich sadím dokopy po 2 ks. Takto po dvojiciach ich potom pestujem aj v záhonoch, čo sa mi osvedčilo. Pokusom som si overil, že takéto rastliny si nekonkurujú, ako by človek mohol predpokladať. Šetrím tak miesto aj palice na vyväzovanie, ale i prácu a vodu. Samozrejme, tento postup je vhodný len pri kolíkových odrodách, pre kríčkové sa nehodí.

Pri samotnom presádzaní (pikírovaní) ich zasúvam čo najhlbšie do pohárikov, ideálne až po prvé lístky. Ponorená stonka rýchlo zakorení a vytvorí tak väčší koreňový systém. Do jamôčky zároveň aplikujem mykorhízne huby (prípravok Symbivit). Stačí použiť pol náprstka na jednu jamku/dvojicu.

Predáva sa viac typov. Osobne kupujem ten, ktorý je určený pre papriku a paradajky. Výrobca ho odporúča aplikovať až pri výsadbe do záhona, lenže vtedy je potrebné omnoho väčšie množstvo prípravku, ktorý nie je najlacnejší. Je dôležité, aby sa sypký prípravok dostal do priameho kontaktu s koreňmi. Na nich sa neskôr mycélium prospešných húb prirodzene rozrastie a rastlinám natrvalo slúži.

Mykorhízne huby zlepšujú schopnosť rastlín získavať z pôdy nielen vodu, ale vo veľmi významnej miere aj živiny. Bolo dokázané, že rastliny, ktoré žijú v symbióze s mykorhíznymi hubami, mávajú okrem lepšej kondície aj nutrične bohatšie plody.

Pikírovanie priesad — Foto: Martin Kohútek

Treba paradajky hnojiť? Ako často?

Prvé hnojenie obvykle aplikujem asi týždeň po ujatí. Používam biohnojivo Darina 4, ktoré v tejto fáze aplikujem postrekom na listy a ak zostane, tak aj ako zálievku. Termín vyberám tak, aby to bolo v čase plodového impulzu.

Darinu stačí použiť v intervale raz za 1 – 2 mesiace, ďalšie hnojenie obvykle robím až po výsadbe do záhona.

Otužovanie je základ pre silné a zdravé rastliny

Ak to počasie umožní, mladé rastlinky čo najviac otužujem vynášaním na balkón, kde sa ich snažím ochrániť pred teplotným minimom 8 °C. Podľa počasia ich na noc schovávam späť dnu. Takto otužované rastlinky sa nevyťahujú, privyknú si na priame slnko a po vysadení sa oveľa lepšie adaptujú.

Samotná výsadba je sled osvedčených krokov

Pred výsadbou na konečné miesto si čerstvo zrýľujem záhon a vykopem približne 50 cm široké „misy“. Teda jamky, do ktorých pred výsadbou aplikujem biohnojivá. Tieto priehlbiny mi potom výrazne uľahčujú polievanie a šetria vodu aj čas. Na hnojenie používam kombináciu ovčieho granulovaného hnojiva a vlastný kompost.

Pre odrody rajčín, o ktorých viem, že sú citlivé na nedostatok vápnika a objavuje sa u nich tzv. suchá hniloba špičiek plodov, primiešavam do hnojiva aj drvené vaječné škrupiny. V mojom prípade je to len minimum odrôd, obvykle sa nedostatok vápnika prejavuje pri veľkoplodých odrodách a pri druhoch s podlhovastými plodmi. Toto všetko dobre vmiešam do celého objemu budúcich koreňov a sadím.

Tégliky s označením odrôd zvyknem nechávať v jamke pri rastlinách. Po vysadení si ich podľa toho značím do diagramu. Áno, som „blázon“, ktorý má každý rok na nástenke mapu záhonov, kde je zapísané, akú odrodu, kde a koľko kusov som zasadil. Po vysadení si na palice (najviac sa mi osvedčili roxory) vešiam štítky s označením odrody.

Po týchto krokoch nasleduje veľká úľava, pretože to najkomplikovanejšie mám za sebou. Samozrejme, termín výsadby rovnako vyberám podľa výsevných dní (po 15. máji). Aj keď sa klíma mení a otepľuje sa, vždy radšej sadím až po „troch zmrznutých“. Už boli totiž roky, keď to vyzeralo, že hrozba mrazu je vylúčená, no predsa sa mráz ešte objavil. Stačí len hodinka cez noc a celá práca môže byť zbytočná.

Ako sa starať o rajčiny po výsadbe?

Po vysadení môžeme pomaly dávať palice a začínať vyväzovať (používam na to nastrihané pásiky z tričkoviny, neškrtia a nerežú) a hlavne vyštipovať zálistky.

V prípade daždivého počasia sa na prelome júla a augusta začínajú šíriť hubové choroby, najmä plesne. Aj tu mám však riešenie, hoci možno nie veľmi známe, ale „bio“. Ide o prípravok Polyversum, ktorý obsahuje spóry užitočnej huby Pythium oligandrum na ílovom nosiči. Po aplikácii postrekom sa spóry huby začnú v ošetrených rastlinách rozvíjať a zhruba po siedmich dňoch nimi prerastú a sú ich schopné účinne chrániť.

Ak sa aj patogénne huby objavia, táto „naša ochrankyňa“ ich strávi a zneškodní. Okrem toho, že uvedená metóda neprináša absolútne nijaký škodlivý efekt pre rastliny ani pre ľudí, podporuje bohatší rozvoj koreňového systému a aj vyšší podiel cukru v pletivách.

Prípravok však treba aplikovať preventívne, pri aplikácii na akútne napadnuté rastliny už nepomôže. Rastliny štandardne ošetrujem približne dva týždne pred koncom júla, obvykle sa tieto choroby skôr neobjavujú. Po 40 dňoch od ošetrenia aplikáciu opakujem. Rajčiny mávam až do mrazov aj v takých zlých rokoch, ako bol ten uplynulý.

Vyštipovanie bočných výhonov paradajok — Foto: Shutterstock

Trhať listy, či ich nechať tak?

Ako poslednú vec ešte spomeniem sporné odtrhávanie spodných listov na rajčinách. Patrím k tým záhradkárom, ktorí odstraňujú len najspodnejšie listy, ktoré sa dotýkajú zeme. Mohli by totiž prinášať zvýšenie rizika vzniku chorôb na listoch. Som presvedčený, že rozšírený mýtus o tom, že plody zatienené listami nezrejú, nie je celkom správny. Listy sú totiž „továrňami“, ktoré pomocou fotosyntézy vyrábajú cukry a živiny pre plody.

Pokiaľ listy nie sú poškodené alebo sa nedotýkajú zeme, neodstraňujem ich. Je pravda, že na rastlinách vyholených od listov majú plody snahu dozrievať skôr. Ide však o stresovú reakciu, keď sa snažia v ohrození aspoň rýchlo rozmnožiť. Plody z takýchto rastlín však nie sú dôkladne výživovo a chuťovo vystavané.

Mnohí záhradkári rovnako už koncom leta odstraňujú vrcholky rastlín s tým, že horné plody nestihnú dozrieť. Pravidelne sa mi stávalo, že som posledné zrelé rajčiny oberal ešte do polovice novembra, keď už priaznivci „dekapitovania“ rajčiny dávno nemajú.

Ak niekto argumentuje tým, že plody, ktoré nedozrejú, odoberajú živiny ostatným, odporúčam konce rastlín nechávať a odstraňovať len vrchné strapce kvetov a nedozretých plodov. Robíme to preto, aby rastliny mali čo najviac zelenej hmoty, ktorá slúži v ich prospech. Listy energiu naozaj neodoberajú, ale vytvárajú a premieňajú.

Paradajky v záhrade — Foto: Martin Kohútek

Dodatočná poznámka autora

Na záver ešte spomeniem niečo rozprávkové a mystické. Možno som sa o tom mohol zmieniť v úvode článku pri výseve. Azda to niekoho zaujme, celkom iste mnohých popudí, ale aj napriek tomu to spomeniem.

V sérii knižiek o sibírskej vedme Anastasii sa spomína, že ak dáte semienko akejkoľvek plodiny na približne 9 minút do úst, tieto akoby zárodky cítiacej bytosti oplývajúcej istou inteligenciou dokážu zo slín, vibrácií a teploty získať informácie o stave vášho tela a jeho potrebách. Takáto rastlina má potom počas svojho vývoja a rastu údajne zhromažďovať živiny a energie presne na mieru pre vaše telo a jeho potreby. Dokonca by sa mali plody takejto rastliny prispôsobiť aj chuťovo dotyčnému záhradkárovi.

Zaručiť vám to nedokážem, chcel som to však aspoň spomenúť. My sme to vyskúšali a poviem vám, že takéto rajčiny nám naozaj veľmi chutili. Môžem posúdiť jedinú vec a síce, že všetky paradajky z „tých mojich“ boli na rozdiel od rajčín „mojej Zuzky“ veľké. Tie jej, hoci išlo o viacero kusov a viacero odrôd pestovaných v rovnakých podmienkach, boli maličké – presne také, aká je vzrastom aj Zuzka. Skúšali sme to len raz, pretože rajčiny pestujeme pre viacerých ľudí.

Pri písaní tohto článku som mal motiváciu odporučiť to, čo sa mi osvedčilo. Poskytnúť informácie začínajúcim záhradkárom alebo pestovateľom, ktorí sa zaujímajú aj o iné možnosti. Som naozaj „maniak“ na rajčiny a myslím si, že po mnohých rokoch sa mi popísaný systém naozaj osvedčil a môžem ho s čistým svedomím odporúčať.

Prajem skvelú sezónu, priatelia!