Glejotok pozná snáď každý záhradkár. Objavuje sa najmä na kôstkovinách v podobe hrčiek vytekajúcej živice z kôry stromov. Glejotok môže vzniknúť ako dôsledok mechanického poranenia kôry, alebo sa ním prejavujú niektoré choroby, čo neraz, bohužiaľ, postupne vedie k odumretiu stromu.
Je známe, že v našich podmienkach sú kôstkoviny veľmi citlivé na poveternostné podmienky a na každé poranenie, hlavne na kmeni a na hrubších konároch. Takýmito poraneniami môžu byť väčšie aj menej viditeľné mrazové trhliny, poškodenia drevokazným hmyzom, mechanické poškodenia náradím pri obrábaní pôdy, konáre polámané následkom vetra, ťažkého snehu alebo nadúrodou či rez stromov v nesprávnom období.
Navonok vyvolávajú často glejotok, ale sú aj vstupnou bránou viacerých hubových infekcií. Ak poškodenie nastane, rany čo najskôr ošetríme, aby sme predišli infekcii, ktorá môže mať pre strom fatálny účinok, a to apoplexiu, ľudovo známu ako mŕtvicu stromu.
Nebezpečné mrazové trhliny
Mrazové trhliny a dosky vznikajú niekedy už na konci jesene, najčastejšie však v predjarí, keď už slnko intenzívnejšie hreje. Vtedy slnečné lúče bielou farbou nechránené kmene stromov cez deň prehrejú priamo alebo odrazom od snehu, následkom čoho v nich začne prúdiť miazga. Keď v noci príde mráz, miazga zamrzne a kôra pod jej tlakom praskne, prípadne sa aj odchýli vo forme takzvanej mrazovej dosky.
Tieto poškodenia nemusíme zbadať hneď, no pre strom už predstavujú riziko vstupu hubovej infekcie, keďže v tomto čase ešte naplno neprúdi miazga a strom sa infekcii nevie brániť. Poškodenia sa zvyčajne prejavia naplno až počas vegetácie, keď sa zväčšia. Vtedy je už často na zabránenie infekcie neskoro, no rany i tak ošetríme. Dobrá správa je, že mrazovým poraneniam dokážeme do veľkej miery predchádzať.
Pozor pri reze kôstkovín
Rez kôstkovín musíme správne načasovať, aby sme predišli infekcii hubovými chorobami spôsobujúcimi glejotok. Nerežeme ich v chladnom období roka, keď v nich ešte neprúdi miazga, ktorá dokáže rany zaceliť. Rez týchto drevín robíme na jar v čase pučania až do obdobia kvetu, a potom hneď po zbere úrody. Vtedy majú stromy veľkú šancu ubrániť sa pri malých ranách infekcii.
Prispieť k tomu môžeme i my, a to postrekom po reze proti hubovým chorobám alebo proti kučeravosti v prípade broskýň. Väčšie rany aj počas vegetácie ošetrujeme štepárskym voskom alebo stromovým balzamom.
Glejotok spôsobený obaľovačom
Obaľovač kôrový (Enarmonia formosana) je rozšírený hlavne v teplejších oblastiach. Napáda kôru kmeňov predovšetkým čerešní, sliviek, marhúľ a broskýň, zriedka i jabloní a hrušiek vo výške cca 50 cm, nízke základné kostrové konáre, prípadne i koreňový kŕčok plytko pod povrchom zeme.
Škodca uprednostňuje staršie stromy s dopraskanou kôrou a oslabené či poškodené jedince. Prezimuje v štádiu húsenice pod kôrou, kde sa na jar zakuklí. Malé motýliky vyletujú v máji. Samičky po oplodnení kladú vajíčka do kôrových trhlín. Húsenice sa po vyliahnutí vžierajú pod kôru, kde vytvárajú nepravidelné chodbičky. Navonok to poznáme podľa kôpok trusu a požerkov na kôre. V lete húsenice dospejú, zakuklia sa a väčšinou v auguste z kukiel vyletia motýliky druhej generácie, ktoré proces zopakujú. Jesenná generácia neukončí svoj vývoj a v štádiu húsenice pod kôrou prezimuje.
V čase intenzívnejšieho požeru a početnom napadnutí sa na stromoch objavuje aj glejotok. Takto poškodený strom je vystavený väčšiemu riziku infekcie hubových chorôb.
„Mŕtvica“ marhúľ a broskýň
Infekcia hubou, ktorá spôsobí aploplexiu – „mŕtvicu“ marhúľ a menej častejšie broskýň, je často finálnym výsledkom spomínaných mechanických poškodení. Podieľa sa na nej niekoľko druhov húb, najmä Leucostoma cincta, Monilinia laxa, Clasterosporium carpophilum, Pseudomonas syringae a Verticilium spp. Aj keď sa životné prejavy rôznych druhov hubových chorôb môžu líšiť, v princípe sú podobné. Napríklad Leucostoma sa uchytí a rozrastá na odumretých častiach kôry a až potom napáda zdravé pletivo. Preto je dôležité, aby na strome neboli odumreté konáre a pletivá.
Hlavným infekčným obdobím je obdobie vegetačného pokoja, prakticky od novembra až do začiatku pučania, kedy sú stromy bez ochrannej miazgy a po poškodení pletív sú najzraniteľnejšie. Na klíčenie a šírenie drevokazných húb stačia i relatívne nízke teploty okolo 5 °C. Šíria sa z napadnutých pletív vetrom a dažďom, a to nielen cez rany, ale často i cez jazvy po opadnutých listoch. Celý proces vývoja týchto chorôb sprevádzajú výrony glejotoku na kôre, na mladých výhonkoch i plodoch.
Často sa choroba vyskytuje i niekoľko rokov len na jednotlivých konároch a až neskôr, v plnom raste, náhle zvädne a uhynie.
Ak zbadáme chorobu iba na niektorom konáre, odrežeme ho až do zdravého dreva, ranu dobre dezinfikujeme a natrieme stromovým balzamom s fungicídom. Odrezané drevo ihneď spálime.
Dobré rady
Prevencia mrazových poškodení
Je vhodná na celom území našej krajiny, no najdôležitejšia je v severných a podhorských oblastiach a v mrazových dolinách, kde je pestovanie broskýň a marhúľ kvôli teplotám a neskorému nástupu vegetačného obdobia problematické. Na konci jesene kmene stromov a ich hrubšie konáre natrieme 15 % vápenatým mliekom. Jeho biela farba pomáha odraziť väčšiu časť kôru prehrievajúcich slnečných lúčov. Pomôže aj obalenie kmeňov slamenými, trstenými či umelohmotnými rohožami, ktoré súčasne chránia stromy pred ohryzom zverou.
Ďalším preventívnym opatrením nepreťažovanie stromov nadúrodou. Nasadené množstvo plodov regulujeme ručnou prebierkou v júni.
Ošetrenie mrazových trhlín
Z rany ostrým nožom vyrežeme všetko odumreté pletivo až do zdravého pletiva, vydezinfikujeme ju 1 % Sulkou a podľa veľkosti zatrieme stromovým balzamom alebo štepárskym voskom.
Ochrana pred obaľovačom kôrovým
Určitou prevenciou a ochranou je čistenie odumretej kôry na kmeňoch škrabkou. Na chemickú ochranu sa vo výraznej letovej fáze motýlikov obaľovača používajú opakovane v týždenných intervaloch nátery kmeňov a kostrových konárov organofosfátmi a neonikotinoidmi, a to hlavne proti 1. generácii. Keďže ďalšia generácia nemá presný termín výletu motýlikov, na jeho určenie použijeme feromonové lapače a striekame podľa aktuálneho vyššieho výskytu motýlikov. Škodca môže výraznejšie poškodiť najmä vretenové výsadby ovocnín.
Správne stanovište
Prevenciou glejotoku je i výber vhodného stanovišťa pre daný druh a odrodu.Hubové choroby sa viac vyskytujú na vlhkejších a chladnejších stanovištiach a ťažších pôdach. V záhrade nepestujeme prestarnuté a choré stromy, ktoré sú zdrojom infekcie.
Rez v správnom termíne
Termín rezu kôstkovín neprezradí presné číslo v kalendári, ale priebeh počasia a teplôt v danom roku. Režeme v čase pučania a prúdenia miazgy ostrými nástrojmi. Vytvárame čo najmenšiu reznú plochu. Väčšie rany ošetríme štepárskym voskom.
Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: isifa/Shutterstock, Wikimedia
Zdroj: časopis Záhrada
Ďalšie zaujímavé články
Odrody kôstkovín, ktoré zvládnu bez väčšej ujmy aj severnejšiu lokalitu
Spoznajte ekologické odrody marhúľ, sliviek, jahôd a ríbezlí
Profesor Hričovský radí: Aké ovocné druhy vysadiť v Lučenci a okolí?
Profesor Hričovský radí: Aké ovocné druhy vysadiť pri Holíči?
Profesor Hričovský radí: Aké ovocné druhy vysadiť do záhrady na Žitnom ostrove?
Profesor Hričovský radí: Aké ovocné druhy vysadiť v trenčianskom regióne?
Urob si sámNajkrajšie kvitnúce stromy, ktoré sa menia podľa ročných období a skrášlia každú záhradu i dvor
Urob si sámMajster roka 2023: Premena predzáhradky a plotu pred bytovým domom
Môj domStarý kamenný dom vyzerá ako z reklamy na dovolenku. Takýto vnútrajšok by ste v ňom však zrejme nečakali
Dom z tehlyExtenzívna vegetačná strecha v 10 krokoch
Je niekto alergický na niektoré rastliny v záhrade?