Neuveriteľne pomáhajú a takzvané vyššie huby sú zasa pre nás pochúťkou. No proti hubovým chorobám nám prakticky žiadne ochranné postreky nepomôžu a práve preto sú také nebezpečné. Dokážu totiž zdecimovať úrodu a napadnutú drevinu zakrátko aj zničiť. Obranou je prevencia.
Hoci sa hubové choroby vyskytujú bežne v každej záhrade, predsa im nevenujeme náležitú pozornosť. Výsledkom je potom mŕtvica marhule či glejotok na broskyni. Dlhodobo dobrý zdravotný stav závisí od vypestovania a udržania tej najvyššej možnej odolnosti ovocných drevín proti rôznym škodlivým činiteľom. V záhrade závisí pri pestovaní ovocných drevín dlhodobo dobrý zdravotný stav od výberu vhodných odrôd, zdravotného stavu výsadbového materiálu, termínu výsadby s ohľadom na teplotu pôdy a od termínov rezu, spôsobu rezu a ošetrenia rezných rán.
Veľmi dôležité je sústavné odstraňovanie zdrojov prvotnej infekcie hlavne hubových a bakteriálnych chorôb (vírusové choroby sú v záhrade neprípustné), teda maximálna záhradná hygiena. Dôležité je zabezpečiť, aby ovocné dreviny neboli mechanicky poškodzované ohryzom zveri či tvorbou mrazových trhlín.
Na čo sa obyčajne nemyslí, je nevhodnosť kompostovania nielen infikovaných rastlinných častí, ale aj zvyškov z čistenia konzumovaných agresívnych drevokazných húb (podpňovka) či používanie chorošov na dekoráciu terasy, chaty alebo ako tlejivú náplň do včelárskych dymákov.
Chybou je aj skladovanie palivového dreva napadnutého drevokaznými hubami.
Ako predísť infekcii hubovými chorobami
Spóry húb sa šíria vzduchom. Či sa po dopade na živú drevinu uchytí, vyklíči a infikuje ju, závisí od jej nárokov na chemizmus substrátu, vlhkosť prostredia, ale i od odolnosti a obranyschopnosti rastliny. Pokožka drevín je zvyčajne dosť odolná, len nesmie byť porušená. Každá rana na pokožke je potenciálnou bránou možnej infekcii hubovou, ale i bakteriálnou chorobou.
Chtiac-nechtiac spôsobujeme hlboké rany na pokožke i v dreve vždy pri reze drevín; všetky otvorené rany môžu byť infikované a záleží len na odolnosti danej dreviny, ktorá je však neraz podmienená i vegetačným termínom rezu; väčšie rany všetkých drevín by sme mali vždy ošetriť buď stromovým balzamom, alebo štepárskym voskom. Malé ranky spôsobené rezom jadrovín a do určitej miery i kôstkovín v čase plnej vegetácie sú sčasti chránené pred infekciou fungicídnym pôsobením prúdiacej miazgy.
Mimo vegetačné obdobie, keď ešte neprúdi miazga, sú najmä teplomilné dreviny, predovšetkým marhule, broskyne či mandle vystavené po reze alebo po inom poškodení pokožky takmer istej infekcii hubovými chorobami. Preto zásadne nikdy nerežeme teplomilné dreviny krátko pred zimou a už vôbec nie v zime a ani v predjarí, kým ešte naplno neprúdi miazga. Záhradkári preto správne režú broskyne a marhule neraz až tesne pred kvetom, čím znížia možnosť infekcie stromov hubovými chorobami spôsobujúcimi mŕtvicu či glejotok.
Jadroviny, aj keď sa zdajú byť proti takýmto infekciám odolnejšie, tiež nerežeme v strede zimy ani v predjarí, ak sú ešte silnejšie mrazy, a to aj preto, aby na reznej ploche pletivá nenamrzli, a tým sa skomplikovalo ich hojenie; rany je tiež dobré zatierať voskom.
Ďalšou vstupnou bránou pre hubovú infekciu, ktorú ale často hneď nespozorujeme, sú mrazové pukliny.
Zníženie odolnosti proti hubovej infekcii
Niekedy ju zapríčinia mimoriadne poveternostné podmienky, ale väčšinou to bývajú naše prehrešky proti optimálnej pestovateľskej starostlivosti o pestované dreviny, ako napríklad nevhodný výber drevín do danej oblasti či výber málo odolných druhov a odrôd proti škodlivým činiteľom všeobecne. Treba si uvedomiť, že každým rozsiahlejším poškodením dreviny škodlivými činiteľmi či nadmerným rezom prichádza k zmenšeniu asimilačnej plochy stromu a tým aj k tvorbe asimilátov a zníženiu tvorby ochranných látok dreviny.Odolnosť proti hubovej infekcii znižuje aj zlé oslnenie či veľké prehustenie stromov, ktoré znižuje ich fotosyntetický potenciál aj úrodnosť.
Rovnaký účinok má aj ťažká, nevzdušná, zamokrená, kyslá alebo naopak veľmi vápenatá pôda či nedostatok stopových prvkov, draslíka i horčíka a naopak, nadbytok dusíka v pôde. Ten navyše umožňuje tvorbu mäkších, šťavnatejších listov, ktoré sa ľahšie infikujú hubovými chorobami, ale aj viac lákajú napríklad vošky a ďalší cicavý hmyz. Strom oslabuje aj nadúroda ovocia bez jeho redukcie.
Apoplexia alebo mŕtvica či glejotok kôstkovín
Napáda najmä marhule a broskyne, ale aj čerešne a višne, občas i slivky. Táto choroba s viacerými prejavmi je podmienená komplexom vplyvov klimatických, pôdnych i pestovateľských a následne infekciou hubových a bakteriálnych chorôb stromov s oslabenou odolnosťou. Najčastejšími infikujúcimi mikroorganizmami sú huby Leucostoma cincta a baktérie Pseudomonas syringae. Štatisticky sa choroba menej vyskytuje v najteplejších oblastiach Slovenska, pokiaľ záhrada nie je vystavená vysokému infekčnému tlaku z okolitých napadnutých stromov, ale môže mať pôvod aj v zakúpených už infikovaných štepencoch.
Základnou podmienkou infekcie dreviny touto chorobou je prítomnosť väčšej skupiny mŕtvych alebo miazgou nechránených buniek kôry (mrazové alebo mechanické poškodenie). Keď sa podhubie dostatočne rozrastie v odumretých pletivách, tak začne prenikať aj do zdravých pletív. Následok chorobných procesov v živej kôre je vylučovanie gleju, ktorý býva spočiatku číry a neskôr hnedne a tuhne. Huby v drevine obyčajne napadnú a postupne upchajú cievne zväzky oslabeného stromu, napadnutá kôra postupne odumiera, podobne ako rastové pletivá i drevo, lyko hnedne a objavujú sa i rakovinové rany. Odumierajú jednotlivé konáre, celé časti stromu, ba nakoniec až tzv. mŕtvičným spôsobom odíde aj celý strom. Mŕtvica sa prejaví najčastejšie po odkvete alebo pred dozretím plodov.
Prvé prejavy infekcie možno na letorastoch uvidieť už v priebehu zimy, keď nájdeme odumretú kôru okolo najmä namrznutých púčikov. Následne sa na tejto kôre objavia drobné čierne šošovkovité plodničky vyrastajúce spod kôry. Po prezimovaní sa dotvárajú na týchto miestach z plodničiek peritécia, teda ďalší vývojový stupeň plodničiek, v ktorých ale už vznikajú vrecká s askospórami, ktorými sa infekcia šíri ďalej najmä vzduchom, ale aj spláchnutím dažďovou vodou i na ďalšie časti napadnutého stromu.
Huba teda preniká do odumretých alebo miazgou nechránených buniek kôry v období vegetačného pokoja, teda asi od novembra do februára. Len čo začne prúdiť miazga, strom sa stáva podstatne odolnejším proti infekcii. Tomuto faktu treba jednoznačne podriadiť i termín jarného rezu kôstkovín. Rez by mal byť robený veľmi ostrým nástrojom, aby vzniklo len minimum pomliaždených, umŕtvených buniek, ktoré sú potenciálnym miestom vniknutia infekcie do stromu.
Možná prevencia apoplexie
Už v minulosti boli vcelku úspešné pokusy o zníženie rizika infekcie dreva kôstkovín hubovými a bakteriálnymi chorobami, od ktorých sa prudkým nástupom chemizácie ovocinárstva upustilo, ale pri návrate k ekologickejšiemu pestovaniu ovocia sa k tomu s určitou obmenou zasa vraciame ako k efektívnejšej metóde.
Ak chceme aspoň čiastočne obmedziť možnosť napadnutia marhúľ mŕtvicou, tak dáme prednosť stromčekom vypestovaným na myrobalánovom podpníku, ktorý je, čo sa týka kvality pôdy, dosť univerzálny a nachádza uplatnenie i v pôdach ťažších či suchších, ale i ľahších piesočných, ba dokonca i kamenistých; vhodnými podpníkmi sú MYBO 1, MY-Kl-A, MYKOA, MY-VS-1, MRS 2/5. Podobne môžeme postupovať aj u broskýň, kde môžeme tiež použiť do suchších pôd s vyšším obsahom vápnika aj mandľový podpník (MN-VA-1 alebo MN-VS-1), prípadne broskyňovo-mandľový podpník BM-VA.
Po reze najmä kôstkovín, ktorý nikdy nerobíme na čapík, ale vždy režeme na ostro, rany väčšie ako tenká ceruzka vždy zatierame štepárskym voskom alebo stromovým balzamom.
Dočasná záchrana apoplexiou napadnutých stromov:
- Ak je konár napadnutý apoplexiou, čo zvyčajne poznáme podľa výronu glejotoku alebo podľa sčernenia odumretých púčikov, letorastov i okolitej kôry, tak takýto infikovaný konár hlboko pod miestom napadnutia, teda až v zdravom dreve odrežeme a ihneď spálime; ranu ošetríme fungicídnym balzamom.
- Ak je už napadnutý aj kmeň stromu, ale zatiaľ len z jednej strany, tak rakovinovo vyzerajúcu ranu vyrežeme ostrým nožom až do zdravého dreva (všetky odrezky dôkladne pozbierame a spálime), nôž alkoholom vydezinfikujeme a ranu zatrieme buď špeciálnym fungicídnym balzamom, alebo do latexovej farby pridáme širokospektrálny fungicíd, napríklad meďnatý a tým ranu ošetríme; kedysi sa takéto rany vytierali ešte aj octom.
- Takto sa nám môže podariť strom zachrániť pri počiatočnom a nie veľmi rozsiahlom napadnutí apoplexiou alebo aspoň jeho úplnú záhubu na čas oddialiť. Z takéhoto stromu však už nesmieme brať očká ani vrúble na štepenie.
- Takto kvázi zachránený strom však môže byť v záhrade nosičom infekcie pre ostatné stromy, takže ak ho neodstránime, tak ho musíme aspoň meďnatými prípravkami ošetrovať a všetky rezné nástroje po jeho reze dezinfikovať alkoholom.
Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: Ing. Jaroslav Pížl, isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada
Ďalšie zaujímavé články
Huby a baktérie, pomôcka pri pestovaní priesad
ÚKSÚP varuje: Na Slovensku sa vyskytol prvý prípad vírusu, ktorý napáda rajčiny, tekvice a mnoho ďalších plodín
Tmavé škvrny na listoch pivoniek. Je to choroba?
Súťaž pre materské a základné školy: Vyhrajte ovocné stromy a kry, naučte deti milovať prírodu
Ako zachrániť starú a mladú čerešňu s glejotokom?
Súťaž pre materské a základné školy: Hlasujte za školu a vyhrajte ročné predplatné zaujímavého časopisu
Urob si sámAj trávnik môže byť chorý! Toto je 6 najčastejších chorôb trávnika a ako si s nimi poradiť
Môj domDajte si pozor na tieto huby, ich zámena môže mať vážne následky. Ako rozlíšiť jedovaté druhy od jedlých?
Urob si sámPovzbudí imunitu aj celé telo! Ako si doma pripraviť zázvorový shot?
Urob si sámZo zachovaného tristoročného domu v Štiavnici je dnes po vkusnej rekonštrukcii krásna chalúpka
Dobrý deň, prosim o radu: tento rok na jar som vysadila asi 10 ovocných stromček…