Ako si dopestovať jarnú zeleninu v nádobách

Poznáte samozavlažovacie hranty? Skvelé pomôcky, pomocou ktorých vytvoríte zeleninovú záhradku úplne všade. Dopestovať si tak môžete všetky druhy jarnej zeleniny, hoci aj na balkóne.

Nezáleží na tom, či radi chrumkáte reďkovku, sypete na chlieb korenistú žeruchu alebo dávate prednosť krehkým lístočkom šalátu. Ak dodržíte niekoľko základných pravidiel, môžete mať vitamíny v tej najlepšej kvalite.

Chrumkavé lístky z Ázie

Mibuna, mizuna a čínska horčica sú rekordmanmi v rýchlosti rastu. Kým v skorej jari vyrastú v priebehu 30 dní do podoby hustého vysokého koberca šťavnatých lístkov, v sparnom lete to stihnú za polovičný čas. Majú krehké, šťavnaté stonky, ktoré svojou chrumkavosťou dopĺňajú jemnú chuť listov.

Najlepšia taktika výsevu je husté rozsýpanie semienok na povrch zrovnaného substrátu tak, aby na každom centimetri bolo jedno semienko. Potom stačí vziať do ruky sitko a jemne ich zasypať tenkou preosiatou vrstvou, aby boli v neustálom vlhku. Rosenie a prikrytie fóliou urýchli klíčenie, pozor však na prúd vody. Mladé rastlinky pod ním líhajú a trvá im deň či dva, kým sa „postavia na nohy“.

V hrante, ktorý je dlhý jeden meter, dopestujete dostatok lístkov pre bežnú rodinu na dva zbery. Ešte lepšie sú však dva hranty, do ktorých vysievajte s jedno- až dvojtýždňovým odstupom. Pokojne aj do bežného univerzálneho substrátu.

Rezaný šalát

Kto by nemiloval jemnú chuť rezaného listového šalátu. Dvojfarebné zmesi „Lolo“ a „Bowl“ rastú s takou intenzitou, že kedykoľvek pretrháte z hustého porastu za misku lístkov, do dvoch dní sa uvoľnené miesto opäť zaplní.

Prírodný substrát s ílmi a organickým hnojivom je zárukou, že listy dosiahnu typickú sladkastú chuť. Nesmú však pri pestovaní utrpieť stres zo sucha či horúčav. Jar a jeseň sú ideálnym obdobím na ich pestovanie v samozavlažovacom hrante na parapete, balkóne či terase. Nespália ho totiž ani prízemné mrazíky.

Je dobré, ak pri vysievaní povrch substrátu trocha utlačíte. Klíčiace rastlinky, ktoré sa objavia po 4 až 6 dňoch, tak budú mať potrebnú oporu. V hustom výseve rastie šalát najrýchlejšie a trvá približne 6 týždňov, kým vás zahrnie bohatou úrodou. V hrantíku 40 × 100 centimetrov narastie v dobrom počasí až 1,5 kilogramu lístkov. A to je také množstvo, že chvíľami možno ani nebudete vedieť, čo s ním.

Korenisté dobroty

Pre koho je šalát príliš fádny, môže vyskúšať rukolu a dánsku žeruchu. Vedeli ste, že žeruchu možno pestovať aj inak ako na vate pre jej klíčne lístky? Jej štipľavá korenistá chuť sa pri vyššom vzraste nevytráca a je úplne iná ako typická horkosť rukoly.

Obe rastlinky milujú teplo a nerobia si ťažkú hlavu z tienistého stanovišťa. Len žeruchu treba pre jej jemný vzrast chrániť pred vetrom, pri ktorom intenzívne polieha. Vyrobiť horčiny a aromatické látky z bežnej pôdy nie je jednoduché. Obom druhom preto doprajte substrát s vermikompostom, ktorý rozvinie ich arómu naplno.

Ich korienkom celkom stačí asi päťcentimetrová hĺbka pestovateľskej nádoby s podmiskou, v ktorej je neustále voda. Vďaka tomu si pri ich pestovaní vystačíte s jediným 50-litrovým vreckom na celú sezónu. Potrvá dva cykly, kým vyčerpajú živiny a ich chuť sa stane menej výraznou. K úrode sa dopracujete približne o 6 týždňov. Kým úroda rukoly je takmer zhodná s mizunou, žeruchy je o poznanie menej. Nestojí však za to vyčkávať ďalšie týždne na prírastky.

Čo poviete na špenát?

V marci je všetka zelenina vzácnejšia ako špenát, a tak zostáva bez povšimnutia. Možno sa vám to zdá nezvyčajné, ale špenátu sa predsa len v hrantoch darí, a to aj na tienistom stanovišti. Odrodu si vyberajte podľa toho, či budete chcieť, aby úroda skončila pod pokrievkou v hrnci alebo v studenej šalátovej mise.

Napríklad odroda ‚Monores‛ má jemné svieže lístky, ktoré priam lákajú odtrhnúť ich a s pôžitkom zjesť. Odroda ‚Emilia F1‛ je typicky tmavá, pevná a vhodná na tepelnú úpravu. Odroda ‚Matador‛ je kdesi uprostred a vyznačuje sa typickou sviežou špenátovou chuťou.

Siať špenát je ako hrať sa na vojačikov. Semienko k semienku naukladáte na urovnaný rašelinový substrát tak, aby boli od seba vzdialené 2 či 3 centimetre. Každé z nich potom ceruzkou zatlačte asi dva centimetre pod povrch. O niekoľko dní začnú spod zeme vykúkať pevné rastlinky s dlhými klíčnymi listami. Postupne mohutnejú, hustnú, a ak nepestujete sterilné F1 hybridy, tak začnú pre kvet vybiehať i do výšky. Nie je to však na škodu, k listom sa tak dostane viac svetla.

Z hrantu dlhého 60 centimetrov poberáte približne 100 gramov úrody, čo pri výraznej chuti špenátu už stojí za námahu.

Šťavnatá reďkovka

Ak vás zaujal špenát, pestovanie reďkoviek sa od neho v ničom nelíši. Jedinou podmienkou je dostatok svetla, aby sa rastlinkám vyvíjala nielen listová hmota, ale aj šťavnaté buľvičky. Pre dobrú úrodu sú dôležité rozstupy už pri vysievaní a veľmi zaváži aj dostatok vlahy a žiadny stres z jej nedostatku.

Vo všeobecnej ponuke je jasným favoritom hybrid ‚Primara F1‛, na nedostatok svetla je zasa najmenej citlivá stará odroda ‚Rampouch‛, ktorá je dlhá a biela. Nemyslite si však, že výsadba v hrantoch prinesie úrodu, ktorou sa môžete pochváliť na výstave. Ak ju nájdu slizniaky, pustia sa do reďkoviek rovnako rýchlo ako na zemi. O skočkách ani nehovoriac.

Text a foto: Milan Gigel, redaktor denníka SME
Foto: Milan Gigel, Pixabay
Zdroj: časopis Záhrada

Zdieľať

Sledujte Záhradu v službe Google Správy

Ďalšie zaujímavé články

Týchto pár rád vám pomôže dopestovať krásne jahody aj na balkóne či terase V čom spočíva tajomstvo krásnej levandule na balkóne Reďkovka a šalát z kvetináča. Začnite s výsevmi práve teraz! Málo miesta? Vyskúšajte zmiešané zeleninové výsadby v nádobách Júl v zeleninovej záhrade: Čo ešte môžeme sadiť a vysievať? Aké plodiny sa dajú ešte teraz vysievať a prečo sa oplatí zelené hnojenie?