Takmer počas celého roka môžeme vysádzať stromy a kry pestované v kontajneri, počas jari a na jeseň aj tie, ktoré zakúpime v takzvaných baloch. Viete, ako na to?
Výsadba stromov a kríkov, ovocných aj okrasných, vyžaduje dôkladnú prípravu stanovišťa i samotnej rastliny. Stanovište pre každú drevinu vyberieme s ohľadom na jej požiadavky a konečnú alebo pravidelne udržiavanú veľkosť.
Aj keď si rastlinu prinesieme v malom kvetináči, nezabúdame, že počas rokov môže dosiahnuť veľké rozmery, na výšku aj desiatky metrov. V prípade kríkov počítame s dostatočným odstupom od okolitých výpestkov. Stromy vysádzame v dostatočnej vzdialenosti od domu aj okien, a to nielen našich, ale aj susedových, prípadne i od hraníc pozemku. Nedávame ich ani nad inžinierske siete. Vzdialenosť od kanalizácie, vodovodu či plynovodu má byť niekoľko metrov. Pre stromy všeobecne platí, že im vyberieme svetlé a otvorené stanovište, ale môžeme ich sadiť aj do väčších skupiniek.
Výška drevín
Hlavne v prípade stromov je pri výbere nutné dať pozor na konečnú výšku. Vyberáme tak, aby nám zvolený druh o niekoľko desaťročí „neprerástol cez hlavu“. Do malej záhrady volíme menšie stromy dorastajúce do výšky maximálne štyroch až piatich metrov. Len vo veľkých záhradách si môžeme dovoliť velikánov presahujúcich výšku desiatich metrov.
Počítame aj s tým, že značný priestor vyžaduje koruna stromu, napríklad lipa a alebo dub dosiahnu v dospelosti v priemere aj viac ako pätnásť metrov. Aj pri kríkoch berieme do úvahy výšku, niektoré druhy totiž môžu vyrásť aj vyššie ako malé stromy.
V kontajneri alebo s balom?
V tomto období záhradníctva a záhradné centrá ponúkajú okrem drevín pestovaných v kvetináčoch (záhradníckym žargónom povedané v kontajneroch) aj dreviny pestované takzvane v baloch. Prvé spomenuté sú o niečo drahšie, za vyššou cenou sa však skrýva väčšia prácnosť pri zapestovaní. Rastliny sú totiž už väčšinou tvarované a hnojené.
Rastliny s balom sú v podstate výpestky vyňaté z pôdy, pričom ich koreňový systém je zabalený drôtenkou a jutovou tkaninou, ktoré bránia rozpadu balu. Tento typ je cenovo prijateľný, rastlinu však treba pomerne skoro vysadiť, aby nedošlo k preschnutiu balu. Skoro na jar alebo, naopak, neskoro na jeseň si neraz môžeme vybrať aj rastliny voľnokorenné, zvyčajne ide o ovocné dreviny alebo kry vysádzané do živých plotov.
Príprava dokonalej výsadbovej jamky
Aj na správne vyhĺbenej jame naozaj záleží. Pri drevinách má byť jej šírka približne o tretinu väčšia ako samotný koreňový bal. Pri urastených stromoch má byť hlbšia približne o desať centimetrov, pri kroch asi o päť centimetrov. Na dno nasypeme zmes záhradníckeho substrátu a pôvodnej zeminy. Nikdy nesadíme drevinu len do kúpeného substrátu, korene by nemuseli rásť do okolitej pôdy a rastlina by strádala.
Dreviny pri výsadbe nesadíme príliš hlboko, takzvane ich neutopíme. Stromy vysádzame tak, aby hornú časť koreňového balu prekryla len tenká vrstva nového substrátu. Kríky znesú len o málo väčšie zahĺbenie, ako rástli pôvodne, ale nepreháňame to.
Výsadba kríčkovej ruže a iných drevín z kvetináča (kontajnera)
V kvetináči si môžeme kúpiť aj kríčkovú ružu. Je dôležité, aby jej v raste nebránilo zhutnenie pôdy. Pred výsadbou preto pôdu do hĺbky zrýľujeme. Hodinu pred výsadbou ponoríme ružu do vedra s vodou.
Potom výpestok opatrne vyberieme z kontajnera. Bal nerozoberáme. Ak je pôda suchšia, do jamy nalejeme vodu a počkáme, kým vsiakne. Na jej dno nasypeme kompost a do stredu vložíme výpestok ruže. Jamu pôdou s prímesou kompostu priebežne utláčame rukami, pri veľkých stromoch ušliapavame. Výsadbu výdatne zalejeme vodou.
Ako na výsadbu balových rastlín
Aj v prípade „balových“ rastlín ide niekedy už o pomerne vyrastené stromy či kríky, ktoré sotva unesieme. Bývajú veľmi vitálne a dobre sa ujímajú, no môžeme sa stretnúť s rôznymi názormi, ako ich najlepšie vysadiť. Koreňový bal je totiž zabalený drôtenou konštrukciou a jutovou tkaninou. Oba materiály sa časom v pôde rozložia a žiadny z nich nebráni prerastaniu koreňov. Áno, korene prerastú aj jutou, ktorá sa v priebehu niekoľkých mesiacov čiastočne rozloží.
Môžeme sa ale rozhodnúť pre uvoľnenie drôtenky a ponechanie koreňov iba v jute. Tkanina totiž zamedzuje rozpadnutiu pestovateľského substrátu. Pokiaľ však pôda medzi koreňmi drží dobre, môžeme odstrániť aj jutu. Korene čo najrýchlejšie rozprestrieme do výsadbovej jamy, ktorú sme predtým poriadne zavlažili, a čo najskôr zasypeme zeminou. Zasypávame postupne, vždy po vrstve približne piatich centimetrov, a zhutňujeme ušliapavaním, aby nikde nevznikli vzduchové medzery. Potom starostlivo zalejeme.
Rady a tipy
- Koreňový bal kontajnerovaných drevín po vybratí z kvetináča mechanicky narušíme rýľom alebo záhradníckou lopatkou. Jedine tak budú mať korene potrebu prerastať do okolia pôdy a nevytvorí sa „kvetináčový efekt“, pri ktorom neopúšťajú pôvodný pestovateľský substrát.
- Vyrastené stromy stabilizujeme pomocou dvojice až trojice kolov, ku ktorým kmeň priviažeme pomocou pevného textilného úväzku. Koly zabránia vyvráteniu stromu pri vetre a podporia rýchle zakoreňovanie.
- Pred výsadbou stromu prezrieme jeho korunu. Odstránime poškodené či krížiace sa výhony. Koruna by mala byť otvorená pre svetlo. Vždy režeme tesne nad púčikom alebo výhonom. Vetvy neskracujeme medzi púčikmi, rany by sa zle hojili.
- Okolo stromu po výsadbe urobíme závlahovú misu. Jedná sa o vyvýšený okraj vytvorený zo zhutnenej zeminy, ktorá umožní efektívnu závlahu. Voda sa totiž udrží v mise a nestečie do okolia, čo je výhodné najmä vo svahu.
- Výsadba kríkov je oveľa jednoduchšia ako výsadba stromov. Nemusíme ich kotviť kolíkmi. Pri veľkých kroch je vhodné vytvoriť závlahovú misu.
- Kyslomilným drevinám doprajeme pri výsadbe okrem záhradníckeho substrátu aj väčší podiel rašeliny. Platí to pre azalky, rododendrony, vresy, vresovce aj väčšinu borovíc.
Text: Ing. Lucie Peukertová
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada
Prosim o radu, ako sa vola tato rastlina