Je príjemne aromatická, chutí lahodne, jemne, niekedy až mierne korenisto. V záhradách sa príliš nepestuje, pritom to nie je zložité. Netvorí hlavnú veľkú cibuľu, ale len zhluky bočných malých cibuliek a listami sa ponáša skôr na pór. Ako docieliť dobrú úrodu tejto menej známej zeleniny?

Pod názvami perlovka či perlová cibuľa sa s týmto zeleninovým druhom môžeme stretnúť najčastejšie. Botanicky ide o cesnak kuchynský perlovkový (Allium sativum subsp. ophioscorodon). V ponuke je niekoľko zaujímavých odrôd tejto cibuľoviny.
Rastlina pochádza a je obľúbená hlavne v oblasti Stredomoria, no pestuje a využíva sa vo veľkom aj v Holandsku alebo Nemecku. Často sa konzervuje a predáva v sladkokyslom náleve, no konzumovať ju možno aj za surova. Využiť môžeme dokonca listy, ktoré sú ploché, sýtozelené a rastú vzpriamene.
Bezproblémové pestovanie perlovej cibule
Pestovanie perlovky je podobné ako pestovanie cibule. Zhodné s touto rastlinou má aj nároky na svetlo, pôdu, jej vlhkosť a obsah živín. Dariť sa jej bude na slnečných a teplejších stanovištiach s ľahšou, prípadne stredne ťažkou, hlinitopiesočnatou, priepustnou a výživnou pôdou. Pestujeme ju v II. trati, buď ako sezónnu, teda jednoročnú rastlinu, alebo ako trváci porast.
Počas vegetačného rastu táto cibuľovina žiada dostatok vlahy (zalievame hlavne do júla) a ocení aj priebežné kyprenie okolitej pôdy. Pomôže to docieliť kyprú štruktúru a zabezpečí vyšší podiel vzduchu v pôde. Pestovanie býva bezproblémové, hoci vo vlhkejších dňoch môže byť porast náchylnejší na napadnutie plesňou cibuľovou. Vtedy je dôležité zasiahnuť včas, ideálne vhodným fungicídom, a to už pri spozorovaní prvých príznakov.

Zo semien aj dcérskych cibuliek
Rastlinu si ľahko vypestujeme z priameho výsevu, pričom semená sejeme čo najskôr na jar. Vysievame ich priamo na záhon, do kyprej pôdy a riadkov, ideálne asi 3 cm hlboko. Vyrastený porast neskôr jednotíme a to tak, aby najsilnejšie ponechané rastliny boli od seba vzdialené aspoň 5 cm. Ak jednotiť nebudeme alebo zabudneme, cibuľky budú menšie.
Druhou možnosťou je výsadba dcérskych cibuliek s priemerom nad 1 cm. Sadíme ich v lete, vždy na kvalitne pripravený, teda odburinený a kompostom obohatený záhon. Osvedčuje sa výsadba do riadkov, jednotlivé cibuľky by mali byť od seba vzdialené 5 až 8 cm a optimálna hĺbka výsadby je 3 až 5 cm. Zhruba do novembra dorastie nadzemná časť do výšky asi 20 cm. V takejto podobe rastlina prezimuje. Vytvorené zhluky cibuliek pozberáme nasledujúci rok v júli až auguste.

Kedy je pripravená na zber a spracovanie?
Signálom k začatiu zberu je žltnúca a zasychajúca vňať. V tomto štádiu sú už cibuľky dostatočne vyzreté, pripravené na vybratie z pôdy a ďalšie spracovanie. Cibuľky vyberáme pomocou lopatiek, nasilu ich z pôdy nevytrhávame, pretože by časť z nich zostala v pôde.
V jednom trse môže byť až 15 cibuliek rôznej veľkosti. Ak predsa len nejaká zostane v pôde zabudnutá, opäť sa na nej neskôr vytvoria malé cibuľky. Na konzervovanie sa hodia najväčšie cibuľky a najlepšie je ich čo najskôr spracovať a príliš dlho neskladovať.
Galéria k článku
Text: Daniel Košťál
Foto: isifa/Shutterstock
Po zasadeni cibule som si vsimla na cibulkach,ktore mi ostali plesen. Zrejme bol…