Nielenže je jeseň výborné obdobie na výsadbu a zakorenenie živých plotov, no v tomto čase nájdeme v ponuke aj lacnejšie voľnokorenné sadenice.
V predaji sa objavujú od polovice jesene až do jej konca. Zväčša sa predávajú rovno vo zväzkoch, napríklad po desať kusov. Ak potrebujeme väčšie množstvo, môžeme si ich objednať priamo od pestovateľa, zvyčajne od okrasnej škôlky. Pôdu pred výsadbou dobre pripravíme. Vykopeme pásy (ryhy) široké 40 – 60 cm, hlboké 30 cm. Do rýh zapracujeme záhradný kompost, aby sme podporili rast koreňov do šírky aj hĺbky. Po výsadbe zalejeme a zamulčujeme kôrou s hrúbkou cca 10 cm.
4 kroky výsadby živého plota
1. Kúpené zväzky s voľnokorennými sadenicami rozbalíme čo najskôr po príchode domov alebo ich doručení. Všetky naraz, tak, ako sú, postavíme do vedra či inej nádoby s vodou, aby boli korene ponorené. Ak ich nemôžeme vysádzať hneď v ten alebo na druhý deň, dáme ich na prechodné stanovište. Na náhradnom mieste, najlepšie v polotieni až tieni, vykopeme jamu, zväzky do nej postavíme a zahrnieme pôdou. Udržiavame ich vlhké. Nesmú preschnúť ani sa prehriať, to by nemuseli prežiť.
2. Pozdĺž plánovanej výsadby natiahneme špagát, aby sme mali istotu, že vysadený živý plot bude rovný. Preveríme si odporúčané rozstupy medzi rastlinami zvoleného druhu a položíme ich do riadku v týchto rozstupoch. Ak chceme dosiahnuť širší živý plot, pôvodné listnaté druhy, napríklad hloh či vtáčí zob, môžeme vysádzať v dvoch radoch. Väčšinu ostatných, ako sú buk, hrab alebo tis, vysádzame jednotlivo.
3. Vykopeme dostatočne širokú výsadbovú ryhu, aby sa v nej korene ľahko rozrastali. Voľnokorenným sadeniciam v raste veľmi pomáhajú mykorízne huby dostupné v prášku. Pridávame ich tak, že práškom posypeme mokré korene a zapracujeme ho aj do vykopanej pôdy. Rastliny uložíme do rovnakej hĺbky, v akej rástli predtým. Korene zahrnieme pôdou a povrch utlačíme nohou. Dávame však pozor, aby sme pôdu nezhutnili príliš.
4. Listnaté druhy po výsadbe zrežeme o tretinu až o polovicu, čo podporí ich rozkonárenie. Vždyzelené druhy nerežeme. Výsadbu výdatne zalejeme. Na miestach, kde je to potrebné, chránime výsadbu pred ohryzením zverou. Prvý rok po výsadbe živý plot odburiňujeme a počas suchých dní zalievame.
Rez po výsadbe
- Odstrihneme všetky mŕtve a poškodené výhonky až k zdravému drevu. Ak už sú rastliny v „zimnom spánku“ a bez listov, býva niekedy ťažké rozhodnúť, či je výhon mŕtvy alebo nie. Pri pochybnostiach nechtom odlúpneme vrchnú kôru. Keď sa pod ňou ukáže zelená farba, výhon je živý, keď hnedá, je odumretý.
- Odstránime slabé výhony, a tým podporíme rast tých silných. Odrežeme aj križujúce sa vetvičky, ktoré by sa o seba vo vetre šúchali a mohli si navzájom porušiť kôru. Prinieslo by to riziko vniknutia hubových chorôb.
- Niektoré druhy majú prospech z hlbokého rezu (aj o dve tretiny), vďaka čomu sa dobre, pravidelne a najmä odspodu rozkonária. Platí to pre vtáčí zob, hrab, ibištek.
- Režeme vždy na vonkajšie očko, aby sme zabránili prehusteniu kra v jeho vnútri.
Text: redakcia
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada
Prosím aké máte skúsenosti so sadením a strihaní živého plotu z hrabu. Sadli sm…