Stále je veľa takých domov, v ktorých sa vykuruje pevným palivom, predovšetkým drevom. Takéto kúrenie prináša otázku – čo s popolom? Vďaka obsahu mikroelementov existuje možnosť použiť popol ako hnojivo. Na to však musíte dôkladne odseparovať jednotlivé frakcie.
Popol v záhrade
1. SUCHÝ POPOL
Popol, ktorý ideme separovať, by mal byť suchý. Nesmieme preto pripustiť, aby nádoba, v ktorej sa nachádza, zmokla. Tiež by mal byť dôkladne vychladnutý.
2. JEMNÉ SITO
Na separáciu je optimálne jednoduché sito s vyššími okrajmi a veľkosťou cca 60 cm. Veľkosť ôk by mala byť taká malá, aby nimi neprešli klince ani väčšie frakcie popola.
3. VHODNÉ MIESTO
Pred nasypaním popola na sito si oboje prenesieme na miesto, kde budeme popol preosievať. Okamžite po nasypaní popola nám totiž zo sita vypadávajú drobné frakcie.
4. POZOR NA VIETOR
Popol môžeme preosievať na jednom mieste a preosiatu frakciu následne v druhom kroku rozhodiť na miesta, kde ho plánujeme použiť. Pritom dávame pozor na smer vetra.
5. HRUBÁ FRAKCIA
Po preosiatí jemnej frakcie nám na site ostane tá hrubá. Tú môžeme vyhodiť do komunálneho odpadu, alebo tiež použiť v záhrade.
6. ODPAD
Keď sa pozorne prizrieme tejto hrubej frakcii, objavíme v nej často množstvo kovového odpadu. To sa samozrejme týka iba popola z odpadového a stavebného dreva.
7. SEPAROVANIE
Kovový odpad treba z hrubých zvyškov popola odseparovať. Najlepšie sa na tento účel hodia väčšie magnety, ktoré kúpime napríklad v stavebninách, alebo separujeme ručne.
8. POD STROMY
Hrubá frakcia je po odstránení kovových prímesí pripravená na záhradné využitie, napríklad v radoch stromov, kde nezavadzia a môže sa pomaly rozkladať.
9. NA TRÁVNIK
Jemnú frakciu môžeme rozhodiť na trávnik. Vplyvom vetra a vody sa postupne zmyje ku koreňom rastlín, kde im zabezpečí výživu a prispeje k rozvoju pôdnej mikroflóry.
Viete, že…
Popol je surovina, ktorá sa dá využiť aj v záhradách. Nakoľko ide o produkt horenia, všetky biologické zložky obsiahnuté v dreve sú zhorené a nenachádzajú sa v ňom. Stále však obsahuje množstvo mikroelementov, ktoré rastliny potrebujú. Z dreva po horení ostáva v závislosti od kvality dreva, obsahu kyslíka a priebehu horenia približne 0,2 – 1 % popola, v prípade nepalivového je to 0,1 – 5 %. V prepočte na priemerný obytný dom je to v prípade kvalitného horenia približne 200 kg popola za rok.
Dobré rady
Popol obsahuje vysoký podiel uhličitanu draselného, ktorý sa z neho dokonca kedysi vyrábal. Aj preto sa popol považuje za významné draselné hnojivo. Okrem toho sa v popole nachádzajú aj kremičitany a zlúčeniny horčíka, sodíka, vápnika, železa a hliníka. Nachádzajú sa tu najmä vo forme uhličitanov a siričitanov. Popol môžeme v rozumnej miere použiť ako súčasť kompostu, kde napomáha jeho dokonalému rozloženiu.
Len popol z dreva!
Využiť v záhrade sa dá jendoznačne iba popol z dreva. Popol z uhlia a iných sedimentárnych palív je na prihnojovanie záhradných plodín nevhodný, nakoľko sa v ňom nachádza veľké množstvo ťažkých kovov. Tie zostávajú dlho viazané v pôde a následne sa dostávajú do ovocia a zeleniny.
Separácia je dôležitá
Veľmi často sa na kúrenie používa aj odpadové a stavebné drevo, ktoré obsahuje množstvo kovových prímesí vo forme klincov, skôb, skrutiek či pántov. Po zhorení drevnej hmoty sa vzápätí dostávajú do popola. Pre využitie v záhrade sú tieto prímesy nežiaduce, nakoľko sa v pôde dlho rozkladajú. Tiež by nám mohli mechanicky prekážať pri obrábaní pôdy či dokonca fyzicky poškodiť kultivátor alebo kosačku.
Text: Ing. Marián Komžík, Kohaplant, Levice
Foto: autor, isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada
Je niekto alergický na niektoré rastliny v záhrade?