Ako plesne bežne označujeme viditeľný vatovitý, múčny či chumáčikovitý povlak na listoch rastlín či priamo na ovocí. Aby sme im mohli predchádzať alebo proti nim správne zasiahnuť, musíme sa ich naučiť rozpoznávať.
Plesne patria k významným hubovým chorobám. Ide o mikroskopické huby, ktorých spóry, prenášané vzduchom, vodou i živočíchmi, sú voľným okom neviditeľné. Všimneme si ich často, až keď sa rozvinú do typických povlakov. V boji proti nim je dobré zaužívať v záhrade niekoľko pravidiel, čím sa sami pričiníme o zdravie našej záhrady.
Keďže sa im obzvlášť darí vo vlhkom prostredí, ovocné stromy a kry vysádzame do správnych rozstupov, aby vzduch medzi nimi ľahko cirkuloval. Znamená to napríklad, že tak ako spóry vzduch priveje, zase ich väčšinu aj odveje a nehromadia sa medzi listami dreviny.
K prevencii patrí tiež vhodný rez drevín. Bežne sa uvádza, že koruny ovocných stromov a krov udržiavame vzdušné. Výsledkom je, že sa do koruny dostane nielen viac slnečných lúčov, ale medzi konármi bude dobre prúdiť vzduch.
Zabije plesne zima?
Čiastočne určite, ale, bohužiaľ, dostatok sa ich dokáže udržať, aby znova a znova infikovali rastliny. Prežívajú napríklad v spórach, čo sú veľmi malé útvary, voľným okom neviditeľné. Ich vonkajší obal je zhrubnutý, aby chránil vnútro pred nepriaznivými podmienkami.
Môžu byť v pôde i vo vzduchu, ale neraz sa schovávajú aj na rastline, napríklad za obalové šupiny púčikov. Vo väčších množstvách prežívajú na infikovaných pletivách – na plodoch i listoch. Preto má zmysel spod stromov zberať opadané plesnivé ovocie, vyhrabávať poškodené choré listy, počas zimy zo stromov pozberať takzvané mumifikované plody.
Choré napadnuté zvyšky nedávame ani do kompostu, kde pravdepodobne prežijú. Starým dobrým zvykom bolo takto infikované pletivá zakopať hlbšie do pôdy niekde na konci záhrady, prípadne ich spáliť. Aj keď sa snažíme záhradkárčiť bez námahy alebo prírodne a popadané plody a lístie nechávame ako hnojivo pod stromami, neznamená, že práve choré zvyšky máme ponechať na mieste. Ak to tak budeme robiť, je možné, že tlak choroby bude v ďalšom roku silnejší a to nechceme.
Prevencia, základ úspechu
K prevencii patrí aj udržiavanie dobrého zdravotného stavu rastlín, a to správnou zálievkou i vyváženým hnojením. Je to ako s nami ľuďmi. Tiež sa snažíme byť zdraví, čomu prispôsobujeme napríklad stravu a životný štýl, no neznamená to, že sa nám choroba na 100 percent vyhne.
Tak je to aj s rastlinami, nie vždy naše dreviny, hoci ukážkovo zdravé, chorobe odolajú. Čo totiž neovplyvníme, je počasie, jeho priebeh a tiež to, čo sa deje na okolitých pozemkoch. Sú roky, keď je vinou počasia vyšší infekčný tlak múčnatky, inokedy plesne sivej či spály. Choroby sa k nám môžu šíriť aj z okolitých polí alebo zo záhrad. Platí priama úmera – čím viac je spór vo vzduchu, tým väčšie je riziko ochorenia.
Milí priatelia, pestujte si vlastné ovocie, nebojte sa toho. Pre každú oblasť na Slovensku sa dajú vybrať kvalitné odrody. Keď máte malú záhradku, zamerajte sa viac na výber podpníka a pestovateľský tvar. Čo sa týka chorôb a škodcov, sústreďte sa na prevenciu a vyberajte moderné rezistentné odrody alebo aj osvedčené miestne krajové odrody.
prof. Ing. Ivan Hričovský, DrSc.
K prevencii sa dá zaradiť aj výsadba odolných odrôd ovocia. Sú proste odrody, ktoré budú choré každý rok ako jediné široko-ďaleko a tiež také, ktoré ochorejú len málo alebo vôbec. Z tohto dôvodu sa dnes nepestujú ani nepredávajú staré odrody egrešov, pretože sa na nich každý rok na listoch aj plodoch vyskytli masívne povlaky múčnatky. Odrody egrešov, ktoré sú v predaji dnes, by mali byť proti tejto chorobe odolné. Podobne nájdeme náchylné či, naopak, odolné odrody pri viniči alebo jabloniach.
Ak by stačilo proti múčnatke zasiahnuť povedzme raz za rok, šľachtitelia by sa tým asi ani nezaoberali. Avšak múčnatka je vytrvalé ochorenie, ktoré rastlinu postihuje v rôznych fázach rastu a opakovane. Neraz tak napríklad vinič absolvoval aj viac ako 10 chemických postrekov za sezónu. Nielenže to pôsobí odpudivo, že následne takéto hrozno, šťavu či víno konzumujeme, ale je to aj finančne a časovo náročné.
Poznanie choroby, základ ochrany
Keď s pestovaním ovocia začíname, choroby i škodce sú pre nás veľká neznáma. Postupne sa učíme podľa toho, čo nachádzame v záhrade. Nie všetko je nutné hneď striekať či likvidovať, závisí to od choroby a občas aj od jej rozsahu. Kým niektoré choroby i škodce stačí riešiť zľahka a mechanicky, iné sú úporné a schopné rastlinu zabiť hneď alebo postupne.
Existujú aj takzvané karanténne choroby, ktorých výskyt máme povinnosť nahlásiť na ÚKSUP – Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky. Momentálne k nim patrí zlaté žltnutie viniča, ktorá sa nedávno objavila v okrese Nové Zámky.
Často sa stáva, že rôzne žltnutia listov, ktoré by sme najradšej hneď postriekali, nie sú spôsobené patogénmi, ale sú vyvolané absenciou či prebytkom niektorého prvku či prvkov vo výžive. Hovorí sa im fyziologické poruchy. Na ne nezaberajú žiadne fungicídy, ale potrebná hnojivá látka. Najrýchlejšie účinkuje rozriedená vo vode v postreku na list, no dá sa s ňou i zalievať na pôdu.
Kde zistiť, čím trpí ovocná rastlina?
Dá sa povedať, že dnes je to vďaka sociálnym sieťam jednoduchšie. Najrýchlejšie, i keď nie vždy absolútne spoľahlivé, sú rôzne facebookové skupiny zamerané na záhrady, rastliny či priamo choroby a škodce, napríklad naša skupina Záhradkári a chatári. Radi vás tam privítame.
Existujú tiež knihy, atlasy chorôb a škodcov, príležitostne sa témy vyskytujú v časopisoch, dobré sú i internetové poradne záhradkárskych organizácií či firiem zaoberajúcich sa predajom prípravkov na ochranu rastlín. Popýtať sa priamo môžeme i skúsenejších susedov pestovateľov. Obrátiť sa môžeme aj na miestne záhradnícke spolky.
Signalizácia chorôb a škodcov
Aktívne môžeme na internete vyhľadávať takzvanú signalizáciu chorôb a škodcov, ktorú aktuálne vydáva ÚKSUP. Mnohé choroby sú viazané na konkrétne obdobie roka, iné sa vyskytujú priebežne, v závislosti od počasia. Podľa tejto správy zistíme, aké choroby a škodce sa môžu v najbližších týždňoch v záhrade objaviť. Často obsahuje i odporúčania na vhodné postreky schválené na území Slovenska.
Ako vyberať chemické prípravky
Chemické prípravky boli donedávna prakticky jediný spôsob, ako ochrániť úrodu. Insekticídy určené proti hmyzu, fungicídy proti hubovým chorobám, akaricídy proti roztočom. Niekedy zaúčinkujú výborne, inokedy menej. Niektoré sú časom vyradené z evidencie a predaja, ďalšie pribúdajú.
Na slovenskom trhu by sa mali predávať len také, ktoré sú oficiálne schválené. Ich zoznam sa každý rok trošku upravuje, presný zoznam nájdeme na webových stránkach ÚKSUP.
Sami by sme pri kúpe chémie mali siahnuť po prípravkoch, ktoré sú čo najmenej škodlivé a je na nich uvedené, že nie sú škodlivé pre včely a vodné živočíchy. Niektorí uprednostňujú takzvané kontaktné prípravky, ktoré ostávajú ma povrchu rastliny, pred tzv. systémovými, ktoré vstupujú priamo do pletív. Práve tým, že prenikajú do rastliny, však bývajú účinnejšie.
Dôležitá ochranná lehota
Pri chemických prípravkoch je veľmi dôležité sledovať takzvanú ochrannú lehotu – to je zvyčajne počet dní, napríklad 7, 1 či 14, ktoré musia minimálne uplynúť od postreku po zber.
Použiť takéto prípravky pri druhoch, kde prebieha zber napríklad každý druhý deň, ako sú maliny či jahody, je potom nemysliteľné, mohli by poškodiť naše zdravie. Po uplynutí ochrannej lehoty má byť úroda pre našu konzumáciu bezpečná.
Ekologická ochrana
Dnes sa do popredia dostáva ekologická ochrana, ktorá nie je založená na v podstate jedovatých látkach. Prípravky sú napríklad na báze rôznych olejov, výťažkov z rastlín, prírodných insekticídov. Je dobré sa s nimi postupne zoznamovať a nahrádzať ich aj preto, že mnohé sa aplikujú už preventívne. Olejová vrstva pokryje listy i plody a spóry sa na nich nezachytia, prípadne nedokážu na takomto povlaku rozvíjať svoje mycélium.
Zaujímavé je aj použitie prospešných húb. Na rastline sa usadia, pričom ich ani nevidíme, a „nedovolia“ usadiť sa inej, hoci patogénnej hube. Ich veľkou prednosťou je, že mávajú nulovú ochrannú lehotu, čiže zber je možný aj hneď po aplikácii.
Aplikácia postrekov
Pri aplikácii chemických postrekov platí niekoľko všeobecných zásad, ako na to, prečítame si však podrobne aj návod priložený k prípravku. Je dobré chrániť aj seba, čiže použiť okuliare, prípadne aj ochranu úst. Keď sme s prácou hotoví, zamierime pod sprchu a oblečenie dáme oprať.
Striekame najlepšie podvečer alebo v priebehu dňa, keď je pod mrakom a nefúka. Nikdy nestriekame počas slnečného dňa, postrek pod vplyvom UV žiarenia môže rastliny „popáliť“. Nestriekame tiež pred dažďom, kvapky vody by ho z veľkej miery zmyli. Nestriekame ani kvitnúce rastliny, aby sme neničili opeľovače. Zvyšky postrekovej kvapaliny nepatria do odtoku, preto by sme sa mali snažiť odhadnúť, koľko jej budeme potrebovať.
Pri aplikácii ekologických či biologických prípravkov dodržiavame teplotu, pri ktorej majú byť skladované. Dôkladnejšie tiež sledujeme dátum použiteľnosti, ktorý môže byť v rozsahu dní, týždňov i mesiacov.
Ako rozpoznať najčastejšie hubové choroby – múčnatku, moniliózu a botrytídu – a aké prípravky proti nim použiť? Poradíme na ďalšej strane.
Ďalšie zaujímavé články
Bioochrana záhrady svojpomocne: Vyskúšajte overené recepty, týchto 30 rastlín vám pomôže!
Najčastejšie choroby rastlín a ako si s nimi poradiť
Prehľad najčastejších letných chorôb a škodcov v úžitkovej záhrade
Ako proti chorobám a škodcom uhoriek? Siahnite po tejto klasickej, alebo ekologickej ochrane
Prečo marhule hnijú a vráskavejú?
Ako na hrozno bez chémie?
Zdravím, prosím o radu. Niečo mi lezie na broskyňu, jabloň, slivku a čerešňu. Ma…