Ani počas októbra nezabúdame na úžitkovú záhradu. Ktoré jesenné práce sú teraz nevyhnutné?

Obdobie jesene je ideálne na výsadbu ovocných stromčekov a výsev koreňovej zeleniny. Nezabúdame pritom ani na starostlivosť o zvyšok ovocnej záhrady či skleník.

Októbrové práce v úžitkovej záhrade
Foto: Shutterstock

Sadíme ovocné stromy

Jesenné obdobie je časom výsadby väčšiny ovocných druhov s výnimkou teplomilných. Rýchlemu ujatiu nahráva väčšie množstvo zrážok a optimálna teplota vzduchu aj pôdy. Rozhodnúť sa môžeme pre viaceré druhy a odrody, no uprednostníme tie, ktoré sa hodia do lokality, v ktorej máme záhradu. Snažíme sa tiež voliť rezistentné odrody, pretože tým minimalizujeme potrebu chemických postrekov.

Okrem toho prihliadame aj na to, či je daná drevina samo- alebo cudzoopelivá. Vybrať si môžeme voľnokorenné výpestky alebo kontajnerované. Hoci druhé spomenuté sú drahšie, ich ujatie býva rýchlejšie a spoľahlivejšie. Voľnokorenné výpestky musíme pred výsadbou vždy správne ošetriť, čiže na niekoľko hodín ponoriť korene do vody a následne ich a aj korunku primerane skrátiť. Predpokladom úspechu je aj dôkladná príprava výsadbového miesta.

Vysádzanie ovocných stromov na jeseň
Väčšina ovocných drevín vyžaduje slnečné miesto a dostatok miesta. Foto: Shutterstock

Staráme sa o ovocné výsadby

Okrem výsadby nových ovocných rastlín nezabúdame ani na ostatné dôležité práce v ovocných výsadbách. Patrí k nim najmä zhrabávanie opadaného lístia, pretože môže byť zdrojom chorôb a útočiskom pre škodce. Ak je pod stromami trávnik, pod ponechaným lístím môže do jari odumrieť.

Ovocné stromy môžeme teraz prihnojiť organickým hnojivom, napríklad kompostom, ktorý rozložíme na pôdu v okolí kmeňov a plytko ho zapracujeme. Novovysadené stromčeky ochráňme v rizikových oblastiach pletivom pred zverou a bielym náterom proti mrazom.

Počas jesene tiež môžeme černiciam a malinám odstrániť výhonky, z ktorých sme v tomto roku pozberali plody. Režeme ich tesne nad pôdou. Myslime aj na odstraňovanie mumifikovaných plodov.

Jesenné práce v záhrade
Zdravé lístie z ovocného sadu môžeme využiť na výrobu listovky, čo je výborné hnojivo pre naše rastliny, alebo ho vrstvíme do kompostu. Foto: Shutterstock

Zberáme ovocie

Počas októbra zberáme zimné odrody jabĺk. Plody by mali byť pred zberom dobre vyfarbené a kvalitne vyvinuté, no nemusia byť úplne dozreté. Jednotlivé jablká oberáme aj so stopkou a dáme pozor, aby sme ich neotĺkli. Ukladáme ich vedľa seba, do jednej vrstvy, do plytkých drevených alebo plastových debničiek.

Pokiaľ ide o hrušky, plody jesenných odrôd zberáme asi týždeň pred úplným dozretím, zimné odrody zberáme zasa pred príchodom prvých mrazov. Plody mišpule však nechávame na rastlinách, počkáme, až kým premrznú.

Jesenný zber úrody jabĺk
Obrané ovocie preberieme a uskladníme na chladnom a dobre vetrateľnom mieste, vždy bokom od zeleniny. Foto: Shutterstock

Vysievame mrkvu a petržlen

Na pripravené, čiže odburinené a skyprené hriadky, kde sme počas sezóny nepestovali koreňovú zeleninu a ktoré nemáme čerstvo vyhnojené maštaľným hnojom, si až do konca jesene môžeme vysiať osivo mrkvy alebo petržlenu. Semená tejto koreňovej zeleniny zostanú v pôde a vyklíčia až v nasledujúcom roku na konci zimy. Využijú tak zimnú vlahu, zároveň sa odbúrajú niektoré látky (furokumaríny), ktoré bránia vyklíčeniu. Najviac sa to týka petržlenu. Výsledkom jesenného výsevu sú zároveň aj kvalitnejšie rastliny.

Jesenný výsev koreňovej zeleniny je cestou, ako docieliť skorší prvý zber v nasledujúcom roku. Na výsev sa však nehodia všetky odrody. Pokiaľ ide o mrkvu, vyskúšať môžeme odrody Marion F1 alebo Cascade F1, no a z petržlenových odrôd sa hodí napríklad Konika alebo Alba.

Vysievajme do riadkov na slnečnom a chránenom mieste. V lokalitách s veľkými teplotnými výkyvmi je vhodné plochu s vysiatymi semenami zakryť netkanou textíliou.

Výsev mrkvy a petržlenu na jeseň
Na jesenný výsev nie sú vhodné všetky odrody mrkvy a petržlenu. Foto: Shutterstock

Vyskúšajte

Počas jesene zrealizovať vápnenie pôdy. Hodí sa na to mletý vápenec. Pôdu týmto obohatíme o vápnik, zároveň ju tým zbavíme zárodkov niektorých chorôb a škodcov.

Najviac mletého vápenca aplikujeme na kyslejších a ťažších pôdach. Pri bežnej pôde rovnomerne rozhodíme a zapracujeme 0,5 kg na 10 m2, pri kyslých 2 – 3 kg na 10 m2. Vápnenie realizujeme raz za tri, štyri roky.

Zbierame úrodu

Postupne od začiatku jesene zberáme úrodu a likvidujme dožívajúce porasty zeleniny. Ako prvé vezmeme zo záhrady plody teplomilných zeleninových druhov, tiež buľvy zeleru a cvikly. Platí to aj pre fazuľové struky a kukuricu.

So zberom koreňovej zeleniny sa až tak ponáhľať nemusíme. Pred príchodom silnejších mrazov by sme však mali vybrať korene mrkvy. Petržlenové korene ešte môžeme nechať na hriadke, táto rastlina totiž znesie aj slabší mráz. Na záhonoch môžu naďalej zostať aj zimné odrody póru, z hlúbovín rôzne druhy kelu, brokolica, špenát z jesenného výsevu a tiež mangold a listové šaláty.

Jesenný zber úrody zeleniny
Zo zelerových buliev odstraňujeme po zbere listy, nie však listové srdiečka. Foto: Shutterstock

Robíme poriadky v skleníku

Zo skleníka odstránime všetky rastliny zelenín, z ktorých sme pozberali úrodu vrátane pozberových zvyškov. Ak nie sú zeleninové vňate a pozberové zvyšky napadnuté chorobami alebo škodcami, umiestnime ich na kompostovisko.

V skleníku tiež zlikvidujme burinu, jednoročnú aj trvácu, a môžeme pristúpiť k rýľovaniu pôdy aj so zapracovaním kompostu alebo maštaľného hnoja. Pôdu v skleníku na konci sezóny zavlažíme. V prípade, že bolo v skleníku nadmieru škodcov alebo chorôb, vydezinfikujeme ho vydymením.

Upratovanie v skleníku
Zo skleníka odstraňujeme zvyšky rastlín a likvidujeme burinu. Foto: Shutterstock

Na čo ešte nezabudnúť

  • Zbierame listy mangoldu, špenátu, rukoly a listových šalátov. Počas veľmi chladných dní porasty zakrývame netkanou textíliou.
  • Pripravíme si vopred hriadky na neskorú jesennú výsadbu cesnaku. Pôda by totiž v čase, keď do nej vložíme namorené cesnakové strúčiky, nemala byť priveľmi kyprá.
  • Odstránime suché alebo chorobami či škodcami poškodené listy trvácich úžitkových rastlín, napríklad rebarbory, chrenu, špargle a pažítky. K rastlinám potom nahrnieme suché lístie.

Galéria k článku

Text: Daniel Košťál
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada

Diskusie na tému článku