Astry ozdobia každú záhradu. Ako ich pestovať?

Astry patria k mimoriadne nenáročným trvalkám. A hlavne, kvitnú na jeseň, v čase, keď ostatné trvalky odkvitajú. Na výber sú nižšie, stredne vysoké a vyššie druhy, ktorých kvety sa podľa druhu a kultivaru vyfarbujú do biela, ružova, fialova alebo modra.

Zaujmú rozmanitosťou druhov a kultivarov a možnosťami využitia. Patria k dlhovekým trvalkám, čiže ak ich raz vysadíme, budeme sa z nich pri minimálnej starostlivosti tešiť mnoho rokov. So širokou ponukou astier, často v kvitnúcom stave, sa stretneme v záhradníctvach najmä teraz, na jeseň. Doplniť si nimi môžeme prázdne miesta v kvetinovom záhone alebo si ich vysadiť aj do nádob.

Pre jesennú výsadbu platí, že čím skôr ich vysadíme, tým je vyššia šanca, že sa dobre zakorenia a prežijú prvú zimu. Mali by sme to stihnúť ideálne do začiatku októbra. Výsadba na jar je však o niečo vhodnejšia. Po výsadbe astry zavlažujeme, najmä ak je slnečná a suchá jeseň. Pred príchodom prvých mrazov k nim prihrnieme suché lístie. Prihnojovanie po jesennej výsadbe nie je potrebné.

Čím staršie, tým krajšie

Astry sú predovšetkým veľmi bohato kvitnúce trvalky. Čím sú staršie, tým je počet kvetov väčší. Jednotlivé kvety sú podľa kultivaru plné alebo jednoduché. Kvitnú podľa druhu od konca leta až do prvých mrazov. Nie sú pestovateľsky náročné, hodia sa preto aj pre pestovateľov začiatočníkov.

Vysadiť ich môžeme rovnako do modernej mestskej, ako aj vidieckej záhrady. Uplatnia sa dobre v intenzívne udržiavaných záhradách, ale aj tých, ktoré sú navštevované len občas, pretože pomerne dobre znášajú sucho. Šľachteniu astier sa dodnes venuje veľa šľachtiteľov v Anglicku, Belgicku a Nemecku. Určite sa tak priebežne môžeme tešiť na ďalšie zaujímavé druhy a kultivary.

Podľa výšky

Astry si môžeme vybrať nielen podľa farby kvetu a času kvitnutia, ale aj podľa výšky rastu. Tie najvyššie dosahujú v čase kvitnutia až 150 cm, samozrejme vtedy, ak má rastlina ideálne podmienky. Stredne vysoké druhy majú výšku od 70 až 100 cm, nižšie okolo 30 cm. Podľa toho ich rozmiestňujeme v záhrade. Vyššie do pozadia kvetinového záhona, ak sa naň pozeráme z jednej strany, do stredu, ak sa naň pozeráme z viacerých strán. Nízke astry slúžia na olemovanie chodníkov a záhonov, ale sú vhodné i do štrkových záhonov, skaliek, predzáhradiek a dokonca na problematickejšie svahy, kde vytvoria súvislý porast. Pri výsadbe dodržíme správny spon, čo je 50 x 50 cm pri vyšších a stredne vysokých, a 30 x 30 cm pri nižších druhoch.

Kam s nimi?

Vysádzame ich na slnečné miesto. V polotieni menej kvitnú a v tieni sa im príliš nedarí. Ale pozor, nesvedčí im ani intenzívny celodenný úpal. Pôda pre astry má byť výživná, mierne vlhká a priepustná. Rastú síce aj na suchších a piesočnatých pôdach, no nie sú až také pekné. Pôdu pred výsadbou je vhodné obohatiť kvalitným preosiatym kompostom. Ten môžeme k rastlinám zapracovať aj každoročne na jar. Veľmi dôležité je zalievanie rastlín, najmä v suchom lete.

Keďže astry sú náchylnejšie na hubové choroby, zalievame ich priamo ku koreňom, pokiaľ možno v ranných hodinách, nikdy nie na listy. Postrekovanie celých rastlín hadicou, predovšetkým večer, zvyšuje riziko hubových chorôb. Aj v prehustených porastoch či neskôr na jeseň sa riziko výskytu chorôb, napríklad plesne sivej, výrazne zvyšuje. Určitou prevenciou sú správne rozstupy pri výsadbe a priebežné zmladzovanie starších trsov, ktoré robíme aspoň raz za 4 až 5 rokov. Ideálnym termínom je jar. Delením starších trsov si rastliny i namnožíme.

Odborník radí:

1. Astry najkrajšie vyniknú v menších a väčších skupinách. Nemá význam sadiť kde-tu jednu rastlinku.
2. S akými rastlinami môžeme astry kombinovať? Vyššie druhy s okrasnými trávami, vyššími rozchodníkmi, rudbekiami, echinaceou, nižšie so starčekom, santolinou, heucherou a čistcom. Zaujímavé je tiež spojenie astier a drevín, ktoré zajmú na jeseň výrazne farebnými listami.
3. Astry sú medonosné, včely a iný hmyz ich milujú.
4. Pomerne dlho vydržia ako rezané aj vo váze. Ešte nerozkvitnuté zelené a rozvetvené stonky sú vďačnou výplňovou zeleňou kytíc.
5. Ak nemáte záhradu, ale len dvor či väčšiu terasu, astry si môžete vysadiť aj do primerane veľkých vegetačných nádob. Vyberte si viacero druhov, na jeseň budete milo prekvapení záplavou kvetov.

Mohlo by vás zaujímať: Jesenné trvalky – druhy, výsadba a pestovanie

Vyberáme z ponuky

1. Astra nízka

Kvety astry nízkej (Aster dumosus) sú v ružových a fialových odtieňoch, prípadne biele. Listy sú tmavozelené. Vyniká kompaktným rastom, nenáročnosťou a bohatým kvitnutím. Hodí sa na olemovanie kvetinových záhonov a chodníkov.

Predpokladom toho, aby sa tento druh udržal vo forme, je ostrihanie po odkvitnutí a rozdelenie starších trsov raz za tri roky. Tento druh astry sa hodí do vidieckych aj moderných mestských záhrad a tiež na pestovanie v nádobách.
Kvitnutie: IX – X
Rozmery: asi 45 x 45 cm

2. Astra srdcovitolistá

Astra srdcovitolistá (Aster cordifolius) je vyšším druhom, v čase kvitnutia dosahuje aj 120 cm. Rozkvitá často už v lete. Kvety sú menšie, je ich na jednej stonke veľmi veľa, najčastejšie v rôznych odtieňoch fialovej. S vekom jej atraktivita rastie, preto je dobré nechať ju na jednom mieste dlhšie.

Hodí sa do strednej alebo zadnej časti zmiešaného kvetinového záhona. Vynikne spolu s japonskými veternicami a tiež riedkymi okrasnými trávami. Znesie aj polotieň, no najkrajšie rozkvitne na slnečnom mieste. Väčšinou si žiada pevnú oporu, inak môže poliehať, čím sa esteticky znehodnotí. Mimoriadne pôvabná je vo vidieckom kvetinovom záhone.
Kvitnutie: VIII – IX
Rozmery: výška asi 120 cm, šírka asi 50 cm

3. Astra novoanglická

Rastlina (Aster novi-angliae) vytvára mohutnejšie pôsobiaci, asi 120 cm vysoký trs, vďaka čomu sa hodí do zadnej alebo strednej časti kvetinového záhona. Listy má kopijovité, pokryté drobnými chĺpkami. Je pre ňu typické to, že v spodnej časti postupne stráca listy, preto je dôležité vysadiť pred ňu iné, nižšie trvalky. Jej kvety sú podľa kultivaru červené, modré, modrofialové alebo ružové. Nádherne kvitne a dá sa využiť aj na rez do vázy. O niečo lepšie odoláva suchu a chorobám.

Potrebuje slnečné miesto s humóznou pôdou. Ideálna, ale nie nevyhnutná, je aj opora. Túto astru, ktorá má viacero pekných kultivarov, môžeme vysadiť aj do modernej mestskej záhrady. Po odkvitnutí ju na jeseň zrežeme tesne nad pôdou.
Kvitnutie: IX – X
Rozmery: výška asi 120 cm, šírka asi 50 cm

4. Astra vresovcovitá

Hoci je astra vresovcovitá (Aster ericoides) veľmi pekná, nepatrí k často pestovaným. V poslednom období sa však objavuje v ponuke záhradníctiev a rozhodne stojí za vyskúšanie. Môžeme ju pestovať vo väčších skalkách, vo vresoviskách, prípadne na okraji kvetinových múrikov, na svahoch, z ktorých pekne prevísajú jej bohato kvitnúce výhonky. Vyhradíme jej dostatok miesta, pretože sa zvykne rýchlo rozrásť a vytvoriť hustý koberec listov a kvetov. Časom dokáže zakryť veľmi veľkú plochu.

Kvety sú veľmi drobné, najčastejšie biele alebo jemne fialové. Rastlina je veľmi nenáročná, nemusíme ju pravidelne zalievať ani prihnojovať. Po odkvitnutí, neskoro na jeseň, ju ostriháme. Zo spomínaných astier je najnižšia.
Kvitnutie: IX – X
Rozmery: výška asi 80 – 100 cm, šírka asi 50 cm

Text: Daniel Košťál
Foto: isifa/Shutterstock, iStock.com
Zdroj: časopis Záhrada

Zdieľať

Sledujte Záhradu v službe Google Správy

Ďalšie zaujímavé články

Spestrite si balkón či terasu farbami jesene a rozžiarte sychravé dni 8 októbrových rastlín, ktoré zafarbia vašu záhradu 8 rastlín, ktorých krásu si všimnete práve počas novembra Rozkvitnutá záhrada? Týchto 10 najkrajších trvaliek zaručí pestrosť na záhone 6 jesenných trvaliek, ktoré kvitnú až do prvých mrazov 6 najkrajších druhov čemeríc: Ktoré si vybrať a ako sa o ne starať?

Môj domAko sa starať o ľalie vo váze, aby vydržali čo najdlhšie?Môj dom15 izbových rastlín vhodných aj do kuchyne: Sú nenáročné a miestnosť krásne rozžiariaDom z tehlyDom roka 2024: Postavený z pálenej tehly bez dodatočného zatepľovaniaMôj domÚžasná premena retro kuchyne! Ikonická linka sa majiteľke už rozpadala, novú získala lacno a bez starostí