Pravá je iba jedna! Ako rozoznať bielu ľaliu a pripraviť z nej liečivú tinktúru, masť či olej

Medzi obľúbené záhradné rastliny patria tie, ktoré nám prinášajú nielen estetické potešenie, ale aj praktický úžitok ako liečivky alebo korenie. Máloktorá je tak populárna ako biela ľalia.

Biela ľalia v záhrade
Ľalia biela (Lilium candidum) Foto: Shutterstock

Do skupiny okrasno-úžitkových rastlín môžeme zaradiť napríklad veľmi ozdobný angínovník (leopardovka čínska), ktorý sa používa pri zápaloch hrdla, oregano ako ochucovadlo a liečivá bylinka alebo nechtík lekársky, ktorého kvety sú tiež cenné pre svoje liečivé vlastnosti.

Máloktorá z týchto rastlín má však takú popularitu ako biela ľalia, ľudovo zvaná aj „kostolná“ alebo „Madonina ľalia“. Od nepamäti je symbolom ušľachtilosti, krásy a čistoty a často ju nájdeme vyobrazenú v kultúrach naprieč rôznymi obdobiami.

Ako ju odlíšiť od iných ľalií

Ľalia biela (Lilium candidum) pochádza z juhozápadnej Ázie a Balkánskeho polostrova. Je známa svojimi belostnými kvetmi s omamnou vôňou. Často sa zamieňa s inými druhmi ľalií len preto, že majú tiež biele kvety. Treba to veľmi pozorne rozlišovať, rozdielov je viac a chce to určitú skúsenosť a cit.

Všímame si najmä typický tvar kalichov a svetlejšie žltú farbu peľových tyčiniek v porovnaní s okrasnými ľaliami. Ich peľové tyčinky sú viac do oranžova, niekedy do hrdzava až takmer hnedé. Farba okvetných lupeňov pravej ľalie je vždy výlučne biela, bez akéhokoľvek náznaku iných farieb, škvrniek alebo tónovania.

Charakteristické je i porastenie drobnými, veľmi husto zoskupenými lístočkami na kvetových stonkách, spolu so svetlým odtieňom zelenej farby. Najzásadnejším znakom sú však cibuľky. Po odkvete začnú vyrastať zo zatiahnutých cibuliek ružice typických svetlozelených listov, ktoré aj prezimujú. Tomuto javu sa ešte v článku budeme venovať.

K zámenám prispievajú aj predajcovia cibuliek, ktorí nie vždy zámerne tvrdia, že predávajú želaný druh ľalie. Ako sme sa presvedčili, bežne sa nesprávne uvádzajú aj na fotografiách na internete. Buďte preto pri ich kúpe obozretní.

Snehovobiele kvety bielych ľalií
Biele ľalie majú typický tvar kalichov a svetlejšie žltú farbu peľových tyčiniek v porovnaní s okrasnými druhmi. Foto: Shutterstock

Využitie bielej ľalie ako liečivky

Tradične sa z bielej ľalie využívajú snehovobiele kvetové lupene, ktoré sa nakladajú do alkoholu. Nie je to však jediný spôsob, ako sa dá zužitkovať na liečivé účely. Môžete sa stretnúť aj s receptami na využitie cibúľ, ktoré sú však spojené s istými rizikami, preto ich ďalej neuvádzame.

Napriek starej tradícii odporúčame používať liečivá vhodné len na vonkajšie použitie. V prípade nežiaducich účinkov nepredstavujú také nebezpečenstvo pre naše zdravie.

Biela ľalia obsahuje aj nepreskúmané látky. Pred jej použitím sa poraďte s odborníkmi – skúsenými bylinkármi alebo ideálne s lekárom.

Tinktúra z bielej ľalie

Postup výroby tinktúry je veľmi jednoduchý. Lupene kvetov, ktoré zbavíme tyčiniek s peľom, vložíme do lekárenského liehu, prípadne vodky alebo domácej pálenky (vhodné je použiť silu 40 – 60 % alk.). Obvykle sa lúhujú vcelku, ale na lepšie uvoľňovanie účinných látok ich môžeme nakrájať na menšie kúsky. Mierka je približne 10 lupeňov na 100 ml alkoholu.

Naložené lupene v alkohole necháme lúhovať niekoľko týždňov (ideálne 2 až 4) na tmavom a chladnom mieste. Po uplynutí doby môžeme v prípade potreby scediť. Niekto lupene ponecháva, čím si uľahčí v budúcnosti určenie, o akú tinktúru ide. Zároveň sa tieto lupene niekedy prikladajú priamo na rany či liečené miesta.

Tinktúru využijeme na ošetrovanie drobných poranení kože, mokvajúcich rán, záderov, triesok a oškrení, na popáleniny či herpesy. Veľmi efektívne vysušuje hnisajúce ložiská. Zriedená tinktúra sa využíva aj ako pleťová voda pri problematickom akné.

Využitie liečivých účinkov bielej ľalie
Tradične sa z bielej ľalie využívajú snehovobiele kvetové lupene, ktoré sa nakladajú do alkoholu. Foto: Shutterstock

Olej z bielej ľalie

Výroba liečivého oleja je podobná. Použijeme opäť lupene zbavené peľových tyčiniek – tentokrát je lepšie, ak ich nasekáme na drobnejšie – a rastlinný olej, podľa možnosti trvanlivejšieho typu, olivový, mandľový alebo konopný.

Ponecháme lúhovať niekoľko týždňov na tmavom, ale pre zmenu teplom mieste, aby sa lepšie uvoľnili účinné látky. Po uplynutí tohto času olej scedíme, aby sme predišli predčasnému kazeniu sa prípravku. Takýto olej používame na ošetrovanie suchej či stvrdnutej kože.

Masť z bielej ľalie

Základ tinktúry alebo olej, ktorý sme si vyrobili, môžeme ďalej použiť na liečivú masť. Olej vmiešame do rozpustenej zmesi kozmetického včelieho vosku, bambuckého masla alebo lekárskej vazelíny. Je vhodné ich spojiť v nádobe vo vodnom kúpeli, aby sme dodržali teploty, ktoré nepoškodia použité zložky.

Po spojení zložiek nalejeme do pripravených nádobiek a necháme vychladnúť. Skladujeme v suchom a chladnejšom prostredí. Aplikujeme na suchú alebo zhrubnutú kožu, prípadne na zapálené ložiská.

Pozor na rozdiely v pestovaní

Pestovanie bielych ľalií má isté špecifiká. Rovnako ako iné druhy majú rady humózne, neutrálne pôdy a slnečné stanovisko. Odlišnosti začínajú pri výsadbe. Sadíme ich plytko, aby bola len 3 cm vrstva zeminy nad cibuľkou.

Na rozdiel od ostatných bežných ľalií sa tento druh po odkvete zatiahne, ale po krátkom odpočinku začnú na mieste výsadby vyrasť nové listy, zoskupené do hustej ružice. Presádzanie je tak problematické, keďže rastlina je veľmi krehká a citlivá na manipuláciu. Z tohto dôvodu je vhodné ich presádzať hneď, keď po odkvete zaschne ich nadzemná časť a cibuľa sa uloží na krátky odpočinok.

Listy po odkvete bielej ľalie
Po odkvete začnú vyrastať zo zatiahnutých cibuliek ružice typických svetlozelených listov. Foto: Shutterstock

Zvyčajne to bolo v mesiacoch júl – august, ale zmenou klímy a vplyvom počasia nastávajú tieto fázy u ľalie skôr. Ak ich zamýšľate presadiť, alebo rozdeliť a podarovať, treba využiť túto krátku periódu, ktorá trvá mesiac, maximálne dva.

Biela ľalia je veľmi žiadaný druh rastliny, preto sa oplatí počkať si na ten správny čas. Veď s obľubou ju pestovali a množili už naše babičky.

Galéria k článku

Text: Martin Kohútek
Foto: isifa/Shutterstock

Diskusie na tému článku