Rastliny chránia rastliny – i tak možno nazvať spôsob ochrany úžitkových druhov využitím účinných látok iných rastlín. Pomocou postrekov a zálievok, ktoré vieme pripraviť z rôznych druhov rastlín, sa môžeme pokúsiť ochrániť našu zeleninu, ovocie i kvety pred hubovými chorobami či živočíšnymi škodcami.
Je pravda, že mnohé rastlinné preparáty nepôsobia tak razantne, ako chemické ochranné postreky a pri premnožení škodcu či choroby sú zvyčajne neúčinné. Preto postrekujeme jednak preventívne, ale i hneď na začiatku napadnutia rastlín a ich aplikáciu často opakujeme. Pri preventívnej aplikácii ide o posilnenie rastu a spevnenie pletív cieľových druhov, čo následne vedie k vyššej odolnosti proti chorobám a škodcom. Po napadnutí si okrem postreku pomáhame manuálnym zberom škodcov a hubami či baktériami poškodených častí rastlín, ktoré zničíme.
Výhodou prírodných postrekov je ich minimálne riziko, rýchly rozklad a tiež to, že nespôsobujú deštrukciu rôznorodých živých organizmov, ako je to často pri chemických prípravkoch. Tie sú nezriedka veľkým problémom pre včely a iný užitočný hmyz.
1. Žihľava dvojdomá
Je ľahko dostupná a pozná ju každý. Aj nezáhradkár. Výluhy z vňate zlepšujú rast rastlín, stabilizujú a spevňujú pletivá, čo ich nepriamo chráni pred roztočcami a voškami. Vo forme zálievky zlepšujú pôdnu aktivitu, postrek na list používame ako listové hnojivo i proti chloróze. Postrek aplikujeme i pri napadnutí rastlín roztočcami a voškami.
Zákvas:
1 kg čerstvej alebo 200 g sušenej žihľavy zalejeme 10 l vody a necháme 10 až 14 dní kvasiť. Prefiltrujeme. Riedime vodou v pomere 1 : 20, používame ako zálievku záhonov pred i po výsadbe, máčame korene pred vysadením. Používame tiež ako postrek na dreviny.
Macerát:
1 kg čerstvej žihľavy zalejeme 10 l vody, lúhujeme 12 hodín. Prefiltrujeme a postrekujeme napadnuté rastliny.
Obohatený macerát:
1 kg čerstvej žihľavy zalejeme 10 l vody, necháme tri dni kvasiť, prefiltrujeme. Na 1 l macerátu pridáme 0,5 l odvaru z prasličky zriedeného 20-krát a používame ako postrek.
2. Praslička roľná
Nájdeme ju na trochu vlhkejších miestach. Na niektorých poliach a lúkach sa vyskytuje ako trváca burina. Pri bioochrane má široké využitie, účinkuje proti hubovým a bakteriálnym chorobám, používame ju pri predjarnej ochrane ovocných stromov pred pučaním proti múčnatke, monílii, chrastavitosti, hrdzi a kučeravosti broskýň. Využijeme ju aj proti čiernej škvrnitosti ruží. Proti padaniu klíčnych rastlín v nej máčame osivo pred výsevom, následne ňou pôdu zalievame. Používame ju aj proti voškám a roztočcom, napríklad proti roztočcom na rajčinách a uhorkách. Pri použití na zemiaky je účinnejšia v zmesi s kostihojom a žihľavou.
Odvar:
1 kg čerstvej alebo 150 g sušenej vňate zalejeme 10 l vody, máčame 24 hodín, potom varíme 30 minút, prefiltrujeme. Zriedime vodou v pomere 1 : 5. Používame ako zálievku a postrek. Na zlepšenie účinnosti môžeme do zriedeného odvaru pridať 5 % vodného skla.
Obohatený odvar:
50 g sušenej vňate máčame 24 hodín v 1 l vody. Povaríme 20 minút, prefiltruejme, zriedime v pomere 1 : 5. Pridáme 0,3 % mazľavého mydla a zmiešame so žihľavovým výluhom v pomere 1 : 1.
3. Výhonky a listy rajčín
Môžeme ich využiť proti voškám, roztočcom, bzdochám, húseniciam mlynárika kapustného, skočkám. Preventívne pôsobia ako repelent proti mlynárikovi kapustnému.
Macerát:
4 kg čerstvých alebo 400 g sušených listov rajčín zalejeme 10 l vody a necháme tri dni lúhovať. Prefiltrujeme, 2-krát zriedime a pridáme 40 g mazľavého mydla.
Repelentný macerát:
2 hrste drvenej vňate lúhujeme 2 h v 2 l vody. Prefiltrujeme a striekame hlúboviny v období náletu mlynárika kapustového.
4. Vratič obyčajný
Nájdeme ho bežne na lúkach a medziach. Vňať i samotný kvet má široký záber proti škodcom, ako sú ako kvetopas jahodový, piadivka jesenná, roztočce, piliarky, mravce, vošky, pandravy, vŕtavka mrkvová, obaľovač jabloňový. Pôsobí aj na hubové choroby, múčnatku, hrdzu a proti bakteriózam na rajčinách a zemiakoch.
Macerát:
300 g suchých kvetov zalejeme 10 l vody, lúhujeme tri dni, prefiltrujeme a 2-krát zriedime.
Odvar:
300 g suchých kvetov zalejeme 10 l vody, lúhujeme 24 h, povaríme 30 min, prefiltrujeme a použijeme neriedené.
5. Cesnak kuchynský
Používame cesnakové strúčiky, ktoré pôsobia proti voškám, roztočcom, ale i baktériovým chorobám, ako sú hrdza a botrytída. V predjarí ho vo forme zálievky aplikujeme na dezinfekciu pôdy.
Macerát:
150 g rozdrveného cesnaku zalejeme 10 l vody, 24 h lúhujeme a prefiltrujeme. Pridáme 100 g mazľavého mydla. Neriedené používame ako postrek 3-krát po sebe v trojdňových intervaloch.
6. Tabak fajkový
Účinkuje proti voškám, moliciam a húseniciam ako postrek. V skleníku škodce vydymíme.
Odvar:
200 g tabaku Taras Buľba 24 h lúhujeme v 5 l vody, hodinu povaríme, prefiltrujeme. Pridáme 100 g mazľavého mydla a zriedime v pomere 1 : 1 s vodou.
Dym:
Večer v uzavretom skleníku zapálime tabak vo včelárskom dymáku a necháme pôsobiť do rána. Potom dobre vyvetráme.
Ďalšie účinné rastliny
7. Aksamietnica (kvitnúca vňať)
Účinnosť na škodlivé činitele: vošky, hubové choroby, dezinfekcia gladiolových hľúz
Receptúra a použitie: 3 kg kvitnúcej posekanej vňate lúhujeme 48 h v 10 l teplej vody, prefiltrujeme a pridáme 40 g mydla.
8. Breza biela (listy)
Účinnosť na škodlivé činitele: preventívne proti chrastavitosti plodov a hubovým škvrnitostiam listov
Receptúra a použitie: 1 kg zelených listov zalejeme 10 l vody, necháme 10 dní kvasiť na slnku v nekovovej nádobe, rozriedime vodou v pomere 1 : 5.
9. Cibuľa (celá rastlina)
Účinnosť na škodlivé činitele: vŕtavka mrkvová, hubové choroby
Receptúra a použitie:
a) 500 g zalejeme 10 l vody, 24 h lúhujeme, prefiltrujeme, 10 krát zriedime, ošetrujeme pôdu pri napadnutí mrkvy.
b) 200 g zalejeme 10 l vody, 24 h lúhujeme, prefiltrujeme a striekame.
10. Čierna baza (listy)
Účinnosť na škodlivé činitele: vošky, húsenice
Receptúra a použitie: 1 kg listov lúhujeme v 10 l vody 24 h, prefiltrujeme a striekame.
11. Horčica roľná (semeno)
Účinnosť na škodlivé činitele: roztočec jabloňový
Receptúra a použitie: 200 g rozdrveného semena zalejeme 10 l vody, 12 h lúhujeme, prefiltrujeme a striekame.
12. Dub letný (listy, kôra)
Účinnosť na škodlivé činitele: žravý i cicavý hmyz, repelent proti mravcom
Receptúra a použitie: 1 kg zmesi listov a kôry zalejeme 10 l vody, necháme 10 dní kvasiť, scedíme, na postrek zriedime 1 : 5 až 1 : 10, neriedený použijeme ako repelent proti mravcom.
13. Hlúboviny (listy)
Účinnosť na škodlivé činitele: nádorovitosť hlúbovín
Receptúra a použitie: 1 kg nasekaných listov hlúbovín zalejeme 10 l vody a necháme kvasiť na slnku 10 – 14 dní, scedíme, striekame rastliny a zalievame záhony.
14. Chren dedinský (list, korene)
Účinnosť na škodlivé činitele: monilióza kôstkovín a jadrovín
Receptúra a použitie: 300 g posekaných koreňov a listov zalejeme 10 l teplej vody, lúhujeme 12 h, striekame.
15. Kapsička pastierska (celá rastlina)
Účinnosť na škodlivé činitele: dezinfekcia a únava pôdy
Receptúra a použitie: 500 g sekanej rastliny zalejeme 5 l vody, lúhujeme 12 h, na zálievku zriedime 3-krát, na postrek 5-krát, aplikujeme pred výsevom a výsadbou.
16. Kapucínka väčšia (listy, stonky)
Účinnosť na škodlivé činitele: proti hubovým chorobám, najmä hrdziam
Receptúra a použitie: 2 hrste zelených častí zalejeme vriacou vodou aby boli ponorené a 15 minút miešame, scedíme, používame na dezinfekciu vopred očistených rakovinových rán na drevinách.
17. Kostihoj lekársky (vňať, koreň)
Účinnosť na škodlivé činitele: cicavé škodce, hubové
choroby
Receptúra a použitie: 1 kg posekaných listov a koreňov v pomere 3 : 1 zalejeme 10 l vody, 24 h lúhujeme, prefiltrujeme, riedime 1 : 3, vhodné kombinovať so žihľavou.
18. Lopúch (listy)
Účinnosť na škodlivé činitele: húsenice na kapuste, reďkovke, zelenine
Receptúra a použitie: 3 kg posekaných listov zalejeme 10 l vody, 3 dni lúhujeme, prefiltrujeme, striekame.
19. Mrkva siata (listy)
Účinnosť na škodlivé činitele: kvetárka cibuľová
Receptúra a použitie: 50 g čerstvých listov zalejeme 10 l vriacej vody, necháme 24 h lúhovať, scedíme, striekame cibuľoviny, ale na jar i pôdu v čase náletu dospelého hmyzu.
20. Ostrôžka poľná (celá rastlina)
Účinnosť na škodlivé činitele: mlynárik ovocný i kapustový, molička kapustná, mníšky, méry, chrobáky, húsenice
Receptúra a použitie: 1 kg nasekanej rastliny zalejeme 10 l vody,
lúhujeme 48 h, prefiltrujeme, striekame.
21. Orlíček obyčajný (listy)
Účinnosť na škodlivé činitele: vošky, cicavý hmyz
Receptúra a použitie: 100 g sušených listov zalejeme 10 l vody, lúhujeme 12 h, prefiltrujeme, striekame.
22. Palina pravá (vňať, kvety)
Účinnosť na škodlivé činitele: húsenice, vošky, mravce, roztočce, obaľovač jabloňový, molice, mlynárik kapustový, vŕtavka mrkvová, mechúrnatka vejmutovková
Receptúra a použitie:
a) 300 g posekanej rastliny zalejeme 10 l vody, lúhujeme 4 dni, prefiltrujeme, postrekujeme na jar.
b) do výluhu (a)) pridáme 1 % vodného skla, striekame na jar a na jeseň v období náletu hmyzu.
23. Papraď samčia (listy)
Účinnosť na škodlivé činitele: cicavý a žravý hmyz, slimáky
Receptúra a použitie: 1 kg čerstvých listov (100 g sušených) zalejeme 10 l vody, lúhujeme 3 dni, prefiltrujeme, neriedený ako zimný postrek proti voškám, štítničke, puklici, voške krvavej a v lete proti slimákom, riedený 1 : 10 ako letný postrek proti hmyzu.
24. Púpava lekárska (koreň, listy)
Účinnosť na škodlivé činitele: cicavý hmyz, vošky, méra, roztočce
Receptúra a použitie: 200 g nasekaných koreňov alebo 400 g nasekaných listov 3 h lúhujeme v 10 l vody, prefiltrujeme, hneď postrekujeme v čase pučania a po odkvete drevín v 14-dňových intervaloch.
25. Rebarbora (listy)
Účinnosť na škodlivé činitele: voška maková, vošky na fazuli, čerešni, višni, čiernej baze, molička cesnaková, slimáky, húsenice, larvy.
Receptúra a použitie:
a) 500 g listov povaríme v 3 l vody, prefiltrujeme, neriedime.
b) 1 kg listov zalejeme 10 l vody, necháme 3 dni kvasiť, filtrujeme a riedime 1 : 5 až 1 : 10, neriedený používame v zálievke proti slimákom.
26. Rebríček obyčajný (kvety)
Účinnosť na škodlivé činitele: proti rôznym hubovým chorobám
Receptúra a použitie: 20 g suchých kvetov lúhujeme 24 h v 1 l vody, prefiltrujeme, používame aj do zmesí s inými výluhmi.
27. Rumanček kamilkový (kvety)
Účinnosť na škodlivé činitele: voška krvavá
Receptúra a použitie: 50 g suchých kvetov lúhujeme 12 h v 5 l vody, prefiltrujeme a uchovávame v tmavej fľaši, najprv vošky mechanicky odstránime a potom natrieme roztokom, viackrát opakujeme.
28. Stračonôžka (korene)
Účinnosť na škodlivé činitele: húsenice škodiace na listoch
Receptúra a použitie: 100 g rozdrvených koreňov zalejeme 10 l vody, lúhujeme 48 h, prefiltrujeme, striekame.
29. Štiavec tupolistý (korene)
Účinnosť na škodlivé činitele: múčnatka najmä na uhorkách, jabloniach, ružiach
Receptúra a použitie: 150 g čerstvých koreňov rozmixujeme v 1 l vody, 12 h lúhujeme, prefiltrujeme, striekame.
30. Zemiaky (hľuzy)
Účinnosť na škodlivé činitele: vošky
Receptúra a použitie: Striekame neslanou vodou z varených zemiakov.
Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada
Ma niekto sortu hurmikaki ktora nie je trpka, ktora sa da jest rovno zo stromu b…