Chvostoskoky, miniskokany v kvetináči: Tvor, s ktorým sa stretli všetci, ale nie každý si ho všimol

Neznámy živočích v pôde v nás vyvoláva otázky. Je to škodca alebo prospešný tvor? Pri týchto mikroskopických a ťažko rozoznateľných váha aj skúsený pestovateľ. A práve do tejto kategórie zaraďujeme chvostoskoky.

S chvostoskokom (Collembola) sme sa už pravdepodobne stretli všetci, i keď je možné, že nie každý si to všimol. Ide totiž o veľmi drobné, najčastejšie len jeden milimeter veľké živočíchy. Na svete je dosiaľ opísaných takmer 10-tisíc druhov a určite to nie je konečné číslo.

Žijú aj na Slovensku, a to úplne všade. Nájdeme ich v pôde našej záhrady, v lese, na poli, dokonca v interiéri domov. Vo svete sa nevyhýbajú ani extrémnym podmienkam a patria k vôbec prvým organizmom, ktoré osídľujú okraje topiacich sa arktických ľadovcov.

Vymrštia sa do diaľky

Hoci sú maličké, tvar tela majú veľmi rôznorodý. Niektoré sú podlhovasté, iné, naopak, pripomínajú malé guľôčky. Niektorí ich nesprávne zaraďujú medzi hmyz, správnejšie patria medzi šesťnôžky.

Ako už z názvu vyplýva, majú šesť nôh, ktoré používajú na kráčanie. Sú však veľmi pomalé, a tak si vyvinuli unikátnu schopnosť úniku pred predátormi. Zospodu tela majú zvláštny aparát, ktorý pripomína napnutú pružinku (vidlica). V nebezpečenstve ju chvostoskok uvoľní a vzniknutá sila ho vymrští do diaľky. Z tohto javu vznikol aj jeho slovenský názov – živočích, ktorý skáče pomocou „chvosta“.

V mikrosvete chvostoskokov je odstrelenie do vzdialenosti niekoľkých centimetrov účinný únikový manéver. Hoci nevedia, kam dopadnú, riziko odrazu a následného dopadu niekam je spravidla nižšie, ako zostať stáť a nechať sa zožrať predátorom. Okrem tejto vymoženosti majú na spodnej časti tela aj tzv. kolofor, útvar pripomínajúci kolík, ktorým dokážu realizovať výmenu plynov a tekutín s okolitým prostredím.

Chvostoskoky majú radi vlhko

Chvostoskoky majú veľmi krehké a mäkké telo a sú tak náchylné na vysychanie. Nachádzame ich preto takmer výlučne vo vlhkom prostredí. Na rozdiel od hmyzu nemajú na hlave hryzadlá a svojím ústnym aparátom sa spoliehajú najmä na vlhšiu potravu. Zvyčajne vyciciavajú mikrobiálne povlaky, požierajú plesne, huby, riasy a sinice.

Pokiaľ ich nájdeme priamo v dome, indikujú vysokú vlhkosť múrov a vzduchu. Naopak, v suchšom prostredí veľmi rýchlo miznú. Aj preto ich v interiéri nachádzame prevažne v kvetináčoch, kde sa živia rozkladajúcim sa materiálom. Sú z tohto pohľadu užitočné, pretože postupne premieňajú odpad na pôdu, pričom zlepšujú jej štruktúru. Požierajú a regulujú taktiež rozličné kultúry húb a plesní.

V pôde vo voľnej prírode sú veľmi dôležité a na jeden štvorcový meter ich môže byť až 200-tisíc jedincov. Nemá preto zmysel sa ich v záhrade zbavovať. Môže sa stať, že ich nájdeme loziť na hnijúcej zelenine, no v takom prípade ide vždy skôr o dôsledok poškodenia iným činiteľom, pričom chvostoskok požiera už len výsledný hnijúci materiál. Preto sú z tohto dôvodu hojné a zároveň užitočné aj v komposte. O priestor kompostu sa delia spoločne s ostatnou pôdnou faunou, napríklad s pôdnymi roztočmi. Chvostoskok ako škodca v poľnohospodárstve je skôr rarita a tento jav je známy najmä pri jednom druhu vyskytujúcom sa v Austrálii.

Hydrofóbne telo

Chvostoskoky sú aktívne aj v zime, dokonca na snehu. Niektoré druhy v chlade stuhnú a nechajú sa unášať vetrom do väčšej diaľky. Dajú sa tak občas objaviť nafúkané v tisícoch kusov na jednom mieste. V tejto podobe môžu byť unášané aj na vode, do ktorej sa neponoria, pretože ich telo má hydrofóbny (vodoodpudivý) povrch. Sú však výbornou potravou pre mladé rybky, čo využívajú aj akvaristi.

Najväčším slovenským druhom je chvostoskok obrovský, ktorý žije v horských oblastiach a môže dosahovať veľkosť až 6 milimetrov. Najčastejšie ho možno nájsť na kameňoch, kde požiera riasy a sinice, prípadne na hnijúcich hubách.

Rady biológa: Ako spoznať chvostoskoka

Adrián radí, ako spoznať chvostoskoka a prezrádza aj iné zaujímavosti o tomto tvorovi.

• Ak si chcete overiť, že tvor v kvetináči je chvostoskok, stačí, ak sa k nemu opatrne priblížite prstom. Pokiaľ odskočí do neznáma, je to určite on.
• Zvyčajne ich objavíte, keď zdvihnete kvetináč, tam sa zvyknú zdržiavať vo vlhku podmisky. Aby ste ich eliminovali, obyčajne stačí rastlinu neprelievať a po zálievke vyliať vodu z podmisky.
• Chvostoskoky na stenách domu neveštia nič dobré a pravdepodobne je za tým problém s vlhnúcimi stenami. Aj keď tieto tvory dokážu požierať zárodky plesní, nie sú také efektívne, aby zlikvidovali všetku pleseň vrátane spór šíriacich sa vzduchom. Aby ste predišli zdravotnému riziku, je lepšie tento stav odstrániť.
• Použitie chemických prostriedkov proti chvostoskokom je nielen zbytočné, ale často aj neúčinné. Ak je ich výskyt v kvetináčoch nežiaduci, je možné ich vyhubiť pomocou parazitických hlístic Steinernemafeltiae. Tie okrem chvostoskoka napádajú rôznu pôdnu faunu, napríklad aj larvy mušiek smútiviek, ktoré na koreňoch izbových rastlín škodia.
• Ak si chcete niekde úmyselne založiť kultúru chvostoskokov (napríklad ako potravu pre akváriové rybičky), dajú sa jednoducho prenášať spoločne so substrátom.
• Ako pomocník pri čistení sa používajú nielen v pestovateľstve, ale aj chovateľstve, napríklad požieraním sinicových povlakov alebo rias na povrchoch. Ich stanovište treba udržiavať permanentne vlhké – aspoň v niektorej z jeho častí.

Galéria k článku

Text: Mgr. Adrián Purkart, PhDr., MBA
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada

Zdieľať

Sledujte Záhradu v službe Google Správy

Ďalšie zaujímavé články

Kupujete izbové rastliny? Pozor na obrovské mnohonôžky, ktoré si môžete priniesť v kvetináči 5 krátkych tipov, ako hnojiť rastliny pestované v kvetináčoch Ako vytvoriť pôsobivú živú záhradku v interiéri? Vysaďte si izbovky do jedného kvetináča Huby v kvetináči: Čo vieme o nezvaných hosťoch medzi izbovými rastlinami? Drobné chrobáčiky v substráte? Nebojte sa, tieto záhadné tvory rastlinám prospievajú Obťažujú vás pohľady susedov? Vytvorte si optickú bariéru