Dajte tujam zbohom! Kombinované živé ploty ozvláštnia každú záhradu

Túžite po súkromí na svojom pozemku? Od zvedavých pohľadov náš často oddeľuje plot. V lepšom prípade živý. Z čoho ho založiť?

Kombinovaný živý plot
Foto: Shutterstock

Od jednoduchých až po hravo rozvinuté – aj také vedia byť zdanlivo nudné živé ploty. Na to, aby sme mohli naplno využiť charakter výsadby, predpokladáme, že máme dostatok miesta. Takto poňatá výsadba môže byť veľmi cenným zvýšením estetickej, ale aj praktickej stránky inak fádneho prvku.

Ako na kombinovanú výsadbu

Pri takejto výsadbe máme k dispozícii množstvo druhov a spôsobov rastu. Všetky tieto rastliny prinášajú zaujímavý vizuálny zážitok a niektoré z nich sú jedlé či dokonca liečivé.

Živé ploty najčastejšie vídame ako jednodruhové, pomerne fádne útvary. Najčastejšie bývajú tvarované, zriedkavejšie sú voľne rastúce.

V prípade veľkých záhrad či pozemkov, najmä prírodnejšieho charakteru, veľmi pekne ukáže, ak kombinujeme rôzne krovité dreviny. Vďaka kombinácii rozložíme ich estetické prvky na väčšiu časť sezóny. Pri výsadbe tak môžeme striedať jednotlivé druhy rastlín s ohľadom na vzrast a celkovú vizáž. Listom okrasné, kvetmi či plodmi pútajúce, ale aj jedlé či liečivé. Dá sa pracovať s predstavou, že kry budú regulované rezom, ale v prípade veľkorysejších podmienok ich môžeme ponechať s minimálnym zásahom, s výnimkou občasného zmladzovania a jemných tvarovacích zásahov.

Ak vysadíme pod vysokorastúce kry rozvetvujúce sa druhy, môžeme kombinovať aj hustejšie rastúce s redšími. Takáto výsadba získa časom veľmi prirodzený charakter, ktorý evokuje prírodné útvary. Ak očakávame aj praktický úžitok, je nutné zvážiť, do akej miery ovplyvní úrodu tvarovanie. Je opäť len na nás, či si zvolíme čisto úžitkovú alebo kombinovanú verziu.

Úžitkové rastliny vhodné do kombinovaného živého plota

Na začiatok si vymenujeme úžitkové druhy, ktoré môžeme kombinovať a vytvárať tak zaujímavý živý plot.

Medzi vysoké rastliny (až 5 – 8 m) môžeme zaradiť:

  • vysoké kultivary liesky (Coryllus avelana), či už červenolisté, zelené, alebo aj ich kombinácie,
  • o niečo nižšie rastúce sú vyššie odrody duly (Cydonia oblonga),
  • drieň (Cornus mas),
  • figovníky (Ficus carica),
  • rakytníky (Hypophae rhamnoides),
  • krovité formy moruše (Morus nigra cv.) či višne (Prunus fruticosa x P. cerasus cv).

Ako mohutnejšie kry sa po estetickej a úžitkovej stránke môžu osvedčiť rôzne kultivary bazy čiernej (Sambucus nigra) so zelenými listami rôznych tvarov, žltozelené, ale aj tmavobordové, tiež klasického tvaru či strihanými listami. Z tejto rastliny môžeme zužitkovať nielen kvety, ale aj plody. Aj v prípade červenolistých druhov môžeme ružové súkvetia použiť na výrobu sirupov a čajov.

Do zmiešanej výsadby môžeme použiť aj mišpuľu (Mespilus germanica), jostu (Ribes × nidigrolaria) a krovité formy všetkých druhov ríbezlí. Maliny, vzhľadom na ich spôsob rastu a aktívneho rozrastania, veľmi neodporúčame.

Na spestrenie môžeme siahnuť aj po menej známej, no o to atraktívnejšej hlošine okolíkatej (Elaeagnus umbellata cv.). K dispozícii sú červenoplodé i žltoplodé odrody.

Hlošina okolíkatá (Eleagnus umbellata cv.)
Hlošina okolíkatá Foto: Shutterstock

Vhodným krom do kombinovanej výsadby je i muchovník (Amelanchier sp.). Vybrať si môžeme z veľkého množstva rôznych odrôd, viacerých druhov a ich krížencov, s rôznym štýlom rastu a typmi a dobou zrenia plodov. Mali by sme však myslieť na to, že muchovníky často rastú relatívne riedke, preto je vhodné zakomponovať ich do porastu s druhmi, ktoré túto vlastnosť vyvážia.

Využiť sa dajú aj plodové typy ruží, napr. Rosa villosa ‚Karpatia‘, arónia čiernoplodá (Aronia melanocarpa) aj pomerne málo známa višňa plstnatá (Prunus tomentosa). Vhodné sú aj vyššie odrody zemolezov kamčatských (Lonicera kamchatica).

Rosa villosa 'Karpatia'
Rosa villosa ‚Karpatia‘ Foto: Shutterstock

Spomedzi liečivých druhov si pozornosť zaslúži málo známy, ale vizuálne veľmi atraktívny vitex jahňací (Vitex agnus-castus). Má konopu pripomínajúcu listy a efektné bielo alebo modro zafarbené súkvetia. „Plody“ slúžia ako korenie, ale využívajú sa aj ako prostriedok na reguláciu hormónov.

Týmto môžeme zoznam úžitkových rastlín uzavrieť. Ak ich budeme kombinovať s okrasnými rastlinami, treba mať na zreteli, že okrasné druhy sú nejedlé a neraz jedovaté. Oberanie úrody môže byť potom problematické a neodporúča sa deťom alebo osobám, ktoré jednotlivé plody či kvety nevedia rozoznať.

Vitex jahňací Vitex agnus castus
Vitex jahňací Foto: Shutterstock

Okrasné druhy vhodné do kombinovaného živého plota

Z okrasných druhov vymenujeme tie najvhodnejšie s ohľadom na ich spôsob rastu, okrasný efekt, odolnosť, alebo relatívne dobrú dostupnosť.

Opäť začneme najvyššími:

  • trojpuk drsný (Deutzia sp.),
  • voňavý pajazmín (Philadelphus coronarius),
  • nežná kolkvícia (Kolkwitzia amabilis),
  • populárna budleja (Buddleia davidii),
  • tradičný orgován (Syringa vulgaris) či
  • nevšedná škumpa vlasatá (Cotinus coggygria), ktorá je v ponuke s rôznym zafarbením listov rovnako ako tavoľa kalinolistá (Physocarpus opulifolius cv.).
Kolkvícia (Kolkwitzia amabilis),
Kolkvícia Foto: Shutterstock

Efektné súkvetia ponúka obľúbená kalina obyčajná (Viburnum opulus), obzvlášť vo verzii loptičkovitých súkvetí (V.o. cv. Roseum). Kalina bodnantská (Viburnum bodnantense) je zase atraktívna pôvabným ružovým kvitnutím v zimnom období, kedy ešte ostatná príroda odpočíva.

Spomedzi neopadavých a zároveň tieň znášajúcich rastlín spomenieme:

  • kalinu vráskavolistú (Viburnum rhytidophyllum),
  • populárne červienky (Photinia x fraseri),
  • vavrínovce (Prunus laurocerasus), ktoré ponúkajú verzie nielen veľmi vysokých a mohutných kultivarov (P.l. Novita a P.l. Caucasica), ale aj nízkych a do šírky rastúcich (P.l. Otto Luyken).
Škumpa vlasatá (Cotinus coggygria)
Škumpa vlasatá Foto: Shutterstock

Atraktívne kvety majú aj dulovce (Chaenomeles sp.). V ponuke sú rôzne druhy a kultivary, ktoré sa líšia farbami kvetov a spôsobom rastu – nízke, mohutné a vysoké. Ich plody poslúžia ako aromatická dekorácia interiérov. V Anglicku sa využívajú aj na konzervovanie, ale sú veľmi tvrdé a trpkokyslé.

Rovnako nie veľmi chutné, horkokyslé, sú aj plody jediného druhu citrusu, ktorý môžeme u nás celoročne pestovať aj v exteriéri. Sú to guľovité, aromatické a zamatovo hebké plody citrónovca trojlistého (Poncirus trifoliata). Citrónovec zaujme okrem plodov aj kvetmi a nápadnými ostňami, ktoré zaručia, že cez takýto živý plot nikto neprenikne. Je mrazuvzdorný do -20 °C, niekedy sa uvádza až -27 °C.

Citrónovec trojlistý (Poncirus trifoliata)
Citrónovec trojlistý Foto: Shutterstock

Ak túžime po tom, aby bol plot pre neželaných návštevníkov nepreniknuteľný, spoľahlivo túto úlohu zvládnu dráče (Berberis sp.), opadavé (Berberis vulgaris, B. thunbergii) alebo neopadavé (B. julianae ). Ich plody sú síce nejedlé, ale veľmi pôsobivé.

Plodmi veľmi atraktívny, zatiaľ pomerne málo známy druh, je aj krásnoplodka (Callicarpa bodinieri), ktorej plodíky v súplodiach zaujmú efektným odtieňom fialovej. Plody ostávajú na kroch od konca vegetačnej sezóny a počas zimy.

Krásnoplodka (Callicarpa bodinieri)lodka (
Krásnoplodka Foto: Shutterstock

V prípade, že preferujeme okrasné listy, môžeme siahnuť po svíboch (Cornus alba). Majú bujný rast a kúpiť môžeme kultivary so zelenými, zlatozelenými, bordovými a panašovanými listami. Okrem tohto sú atraktívne aj svojským a nevšedným efektom – výraznou farbou kôry na konárikoch. Tá vynikne najmä v zime na snehu, keď kry zhodia listy. V obchodoch nájdeme kultivary s prútmi rôzneho zafarbenia – od červených, sírovo žltozelených až po konáriky s oranžovými prelivmi.

Ak sa rozprávame o živých plotoch, určite by sme nemali vynechať ani obľúbené zlatovky (Forsythia sp.) a vajgélie (Veigela florida cv.), ktoré nám dávajú na výber medzi rôznym farebným typom olistenia a kvetov.

Svíb (Cornus alba)
Svíb Foto: Shutterstock

Z klasických „staromódnych“ druhov stojí za zmienku:

  • kéria (Kerria japonica),
  • tavoľníky (Spirea sp.),
  • krovité druhy zimolezov (Lonicera fragrantissima,L. tatarica).

V tieni bude prosperovať:

  • hortenzia kalinolistá (Hydrangea macrophylla),
  • listami i prípadnými plodmi atraktívna aukuba (Aucuba japonica),
  • tiež neopadavé bršleny japonské (Euonymus japonica) a
  • pierisy (Pieris japonica).

Posledné spomenuté druhy spája okrem tieňomilnosti aj obľuba kyslejších substrátov.

Ak sa rozhodneme pre kombinovaný živý plot, nič nepokazíme, ak do neho zakomponujeme aj stromy. Nezáleží na tom, či siahneme po úžitkových alebo okrasných, každý jeden zvýši estetický efekt evokujúci prirodzenú prírodu. Zároveň tým prírode poskytneme zázemie pre divožijúce druhy zvierat a hmyzu. Takéto živé ploty poslúžia aj ako vetrolamy.

Pri plánovaní výsadby

Tento článok nemal za cieľ vymenovať všetky použiteľné druhy rastlín pre podobný spôsob použitia či podrobne popisovať nároky spomenutých druhov. Chceli sme vás inšpirovať k poňatiu živých plotov ako prvkov približujúcich sa k prírode.

V prípade, že nemáte k dispozícii veľký pozemok, viete uplatniť kombinované výsadby aj v menšom a vytvoriť pestré, v priebehu roka meniace sa živé ploty. Budú zaujímavé nielen pre nás a okoloidúcich, ale aj pre hmyz a zvieratá.

Pri plánovaní takejto výsadby si vždy prečítajte jednotlivé nároky rastlín a oboznámte sa so spôsobom ich rastu. Až potom sa vrhnite na kombinovanie a výsadbu, aby bol váš živý plot vhodne usporiadaný.

Text: Martin Kohútek
Foto: isifa/Shutterstock

Diskusie na tému článku