Predstavte si pomocníka v záhrade, ktorý pracuje dennodenne a zadarmo. Obrába pôdu, živí sa rastlinným odpadom a ešte ju aj hnojí. Reč je o dážďovkách, neoddeliteľnej súčasti každej zdravej záhrady.
Na našom území sa vyskytuje viac ako 60 rôznych druhov, no len niektoré z nich dobre znášajú život v ľuďmi obhospodarovanom prostredí. V humóznej pôde môžeme nájsť na jednom metri štvorcovom aj viac ako 300 jedincov. Vďaka svojmu vlhkému až slizkému povrchu tela sú schopné predierať sa pomedzi pukliny v pôde, pričom sliz pôsobí ako mazivo proti poškodeniu povrchu tela rôznymi ostrými predmetmi. Nevyhovuje im zhutnená pôda a nadmerné používanie chemických prostriedkov.
Čím viac je ich v pôde, tým lepšie
Počas pohybu pôdou ju spolu s prímesami aj intenzívne požierajú. Vedci vypočítali, že tráviacim traktom dážďoviek môže na ploche jedného hektára prejsť až 250 ton substrátu ročne. Hlavnou zložkou potravy sú odumreté nadzemné časti rastlín, korene, pôdne huby a trus zvierat. Niektoré druhy vytvárajú chodby do hĺbky až jedného metra, kde sú schopné potravu vtiahnuť a skonzumovať. Svojou činnosťou tak prenášajú esenciálne živiny z povrchu pôdy hlboko do pôdneho profilu, kde sú po spracovaní v podobe živín dostupné pre rastliny. Vytvorené chodby využívajú rastliny k ľahšiemu zakoreňovaniu. Pôda s dobrou populáciou dážďoviek je ďaleko bohatšia na pôdny kyslík a zároveň lepšie absorbuje intenzívne zrážky. Steny chodbičiek často spevňujú svojím trusom, na ktorom hodujú kultúry pôdnych mikroorganizmov viažucich dôležitý dusík. Ich prítomnosť v pôde spoznáme aj vďaka malým hrudkovitým kôpkam trusu na povrchu, ktoré sú ľahko pozorovateľné v trávnikoch a na obrábanej pôde.
Súčasť potravových reťazcov
Dážďovky sú významnou súčasťou ekosystému záhrady aj v potravových reťazcoch. Sú potravou pre krty, ježe, drozdy, škorce a iné vtáky. Majú vysokú regeneračnú schopnosť a pri odtrhnutí kúska koncovej časti tela sú schopné dorastať. V tomto prípade však vždy prežije iba hlavová časť, koncová po krátkom čase odumrie. Ak je dážďovka pretrhnutá uprostred, nikdy neprežije.
Prečo počas dažďa vyliezajú von?
Isto ste si už kládli otázku, prečo sa počas intenzívneho dažďa nachádza na spevnených plochách, ako sú chodníky či terasy, toľko dážďoviek. Traduje sa, že príčinou je vytápanie ich chodbičiek a snaha uniknúť pred udusením. Hlavným dôvodom je však migrácia na nové stanovištia, keď sa im lepšie plazí po mokrom povrchu ako počas sucha.
Dlhoveká dážďovka obyčajná
Najznámejším druhom je dážďovka obyčajná (Lumbricus terrestris). Je to veľký druh dosahujúci úctyhodnú dĺžku až 30 centimetrov. Vytvára rozsiahle systémy zvislých chodieb, ktoré obýva aj niekoľko rokov. Aktívne zbiera úlomky rastlinných častí na povrchu pôdy a zaťahuje ich desiatky centimetrov hlboko pod zem. Dokáže tak prevzdušniť pôdu aj v hĺbkach, kde je už pre ostatné druhy príliš zhutnená. Dážďovky obyčajné sú extrémne dlhoveké a bežne sa v prírode dožívajú aj viac ako 10 rokov. Ich výskyt v záhradnej pôde je pre každého záhradkára výhrou.
Dážďovka poľná vládne vrchnej vrstve pôdy
Veľmi často sa v záhradách vyskytuje aj dážďovka poľná (Aporrectodea caliginosa). Oproti tej obyčajnej je síce menšia (6 – 12 cm), no je rovnako užitočná. Nevytvára si hlboké chodby, intenzívne prekypruje substrát do hĺbky 25 centimetrov. Keďže si nehĺbi trvácne chodbičky, je schopná preliezať v dočasných horizontálnych chodbách pomerne veľké vzdialenosti. Takmer vôbec nevylieza na povrch a živí sa prevažne odumretými koreňmi rastlín, či spracúva materiál, ktorý do pôdy vnesie hospodár.
Rady biológa
Ak chceme dážďovkám dopriať pohodlný život v našej záhrade, dodržiavame tieto rady.
- Vyvarujeme sa zhutňovaniu pôdy. Orbu vykonávame šetrným spôsobom. Keď ju chceme rozdrobiť, nepoužívame frézu, ktorá by ich nemilosrdne zničila.
- pH pôdy udržiavame bližšie k neutrálu. Kyslejšia pôda (s pH menej ako 5,5), môže byť pre ne nebezpečná.
- Na jeseň neodstraňujeme z povrchu trávnikov a ornej pôdy všetok rastlinný odpad. Dážďovky sú schopné ho počas jesene a teplejšej zimy efektívne zapracovať do pôdy.
- Ak máme možnosť získať maštaľný hnoj, uprednostníme ho pred použitím tekutých a granulovaných hnojív.
- Týmto tvorom prospieva zelené hnojenie, konkrétne výsev ďateliny a jej následné zapracovanie do pôdy.
- Vyhovuje im aj mulčovanie zeleninových záhonov, keď sa im menšie častice rastlín ľahšie vnášajú do pôdy. Navyše, vrchná vrstva pôdy sa natoľko nevysušuje a neprehrieva.
- Ak počas prác v záhrade natrafíme na dážďovku, neodhadzujeme ju na udusenú pôdu, kde sa môže stať ľahkým terčom predátorov, ale radšej ju položíme alebo opatrne zahrabeme do skyprenej pôdy.
- Umelé umiestňovanie dážďoviek na nové stanovištia nie je vždy účinné riešenie, pretože pri strese zo zmeny prostredia často hynú. Efektívnejšie býva hospodáriť bližšie k prírode a vyčkať, kým sa populácia obnoví prirodzene.
Text: Mgr. Adrian Purkart
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada
... v pripade skusenosti, prosim o odporucenie dobrych sort ribezli a egresov..…