Doprajte záhrade celoročnú zeleň. Po ktorých vždyzelených trvalkách siahnuť?

Obohaťte sortiment rastlín v záhrade aj o vždyzelené trvalky, ktoré v zime prekvapia zelenými listami. Ktoré to sú?

Bergénia srdcovolistá

Bergénia srdcovolistá (Bergenia cordifolia)
Jedna z najobľúbenejších trvaliek, ktorá znesie plné slnko i polotieň. Dobre si poradí aj s podmienkami v podraste urastených stromov. Rastie v suchšej aj vlhkejšej pôde. Dostupné sú odrody s ružovými, karmínovými aj bielymi kvetmi.
Obdobie kvitnutia: III – VI
v. × š.: 0,4 × 0,6 m

Tentokrát nie je reč o druhoch kvitnúcich počas zimy, zameriame sa na vždyzelené trvalky, ktoré rozširujú sortiment neopadavých drevín. Čo sa týka vždyzeleného efektu, jasným víťazom pre samotný efekt sú síce dreviny, keďže sú oveľa väčšie, no pri bližšom skúmaní záhrady dokážu zaujať a príjemne prekvapiť práve vždyzelené trvalky. Najlepšie vyniknú pri pohľade zblízka. Sú medzi nimi aj pôdopokryvné druhy, ktoré prvá väčšia snehová nádielka zakryje, ale vzrastlé papradie a niekoľko ďalších druhov s výškou nad 20 cm si určite všimneme.

Pri plánovaní záhrady ich vždy navrhneme na miesto, kde ich vždyzelený efekt oceníme, na väčšiu vzdialenosť budú skôr nenápadné. Špecifické využitie umožňujú rastliny (nižšie v texte ako „mikro“ trvalky), ktoré svojím charakterom rastu kopírujú terén. Nešetríme nimi najmä na skalkách, medzi nášľapnými kameňmi alebo v kamenných korytách. Pri pohľade zblízka vynikne ich zaujímavá štruktúra a neraz i sukulentný charakter.

Čistec vlnatý

Čistec vlnatý (Stachys byzantina)
Príbuznosť s hluchavkami nezaprie, čo prezradí jej kvet, no preň sa nepestuje, najkrajšie sú totiž jej striebristo plstnaté listy používané často aj na výrobu dekorácií. Znáša úpal aj suchšiu pôdu, ktorá by mala byť zásaditá. Vysádza sa do prérijných trvalkových záhonov aj iných typov výsadieb. Ľahko sa rozrastá a dokáže vytlačiť okolité rastliny, preto ju treba občas „krotiť“.
Obdobie kvitnutia: VI – VIII
v. × š.: 0,4 × 0,4 m

Trvalka alebo poloker?

Čo patrí k vždyzeleným trvalkám a čo k polokrom, je niekedy trochu zložité. Niektoré polokry, napríklad šalvie, levandule, santoliny, sú bežne uvádzané ako trvalky, ale keď si ich prezrieme detailne, zistíme, že na báze stoniek drevnatejú a správne patria naozaj do skupiny polokrov.

Za túto nepresnosť často môžu aj záhradníctva, ktoré ich pre zjednodušenie radia medzi trvalky. Polokrov s neopadavými listami je do počtu druhov viac ako skutočných vždyzelených trvaliek. Väčšina z nich pochádza zo Stredomoria a patria k nim mnohé obľúbené aromatické bylinky.

Pakost kantabrijský

Pakost kantabrijský ҅Karminaʼ (Geranium x cantabrigiense)
Odroda aromatického pakostu s jemne ružovými kvetmi, iné odrody bývajú skôr poloopadavé. Vhodná trvalka na slnko aj do polotieňa. Často sa vysádza do podrastov drevín, ale zaujímavo doplní napríklad aj prérijný trvalkový záhon, skalku alebo suchý múrik.
Obdobie kvitnutia: VI – VII
v. × š.: 0,3 × 0,4 m

Keď sa vrátime k sortimentu vždyzelených trvaliek, je obdivuhodné, že sa ich listy dokážu vyrovnať s nízkymi teplotami. Zaujímavé sú najmä pakosty (Geranium), z ktorých sa niektoré druhy a odrody môžu pochváliť aj aromatickými listami. Heuchera americká (Heuchera americana) je kráľovná sama osebe, jej listy patria právom k najobľúbenejším. Vyhľadávané sú najmä odroda ʻPalace Purpleʼ s listami sfarbenými do tmavopurpurova či podobná ʻPalace Purple Select Marvelousʼ s listami jemne vykrajovanými. Odroda ʻMarble Silverʼ je umelecké dielo samo osebe, sivozelené listy so striebornou kresbou vynikajú aj farebne výraznou žilnatinou.

Heuchera

Heuchera (Heuchera americana)
Táto trvalka sa nepestuje primárne pre kvety, tie sú totiž v porovnaní s pestrými listami trochu nenápadné. Podľa odrody môžu byť listy purpurovo fialové, striebristé alebo žlté či zelenkavé s farebným žilkovaním. Hodí sa na slnko aj do polotieňa do mierne kyslej pôdy bohatej na humus. Vynikne v popredí záhonov.
Obdobie kvitnutia: VI – VIII
v. × š.: 0,4 × 0,3 m

„Mikro“ trvalky

Najmenej vzrastlé trvalky si počas zimy užijeme skôr blízko terasy alebo na balkóne, ale majú oveľa širšie spektrum využitia. Napríklad rôzne druhy sukulentných rastlín, ako sú skalné ruže (Sempervivum) či rozchodníky (Sedum), vďaka svojim minimálnym nárokom porastú skvele na extenzívnych strešných záhradách, ale hodia sa aj do kamenných korýt, skaliek či ako výsadba medzi nášľapné kamene alebo do medzier v stenách suchých múrikov.

Výnimku spomedzi tejto skupiny rastlín predstavuje machovnička šidlolistá (Sagina subulata), ktorá sa uplatní skôr v polotieni a v nie príliš vysychajúcej pôde. Používa sa aj ako náhrada atraktívneho machu v ázijských záhradách.

Machovnička šidlovitá

Machovička šidlovitá (Sagina subulata)
Táto trvalka pripomínajúca mach sa vďaka pôdopokryvnému charakteru často vysádza do štrkových ciest, do ázijskej časti záhrady, do skaliek alebo na korunu múrika. Kvitne drobnými bielymi kvetmi. Zvládne slnko aj polotieň v mierne vlhkej pôde.
Obdobie kvitnutia: V – VIII
v. × š.: 0,05 × 0,3 m

Starostlivosť

Vždyzelené trvalky bývajú väčšinou pomerne mrazuvzdorné a nevyžadujú žiadnu špeciálnu starostlivosť, ale aj ich listy raz uschnú, pojem „neopadavosť“ je v tomto prípade trochu zavádzajúci.

Hlavne po zime je niekedy nutné nevzhľadne vyzerajúcu časť rastliny odstrániť. Zdravý koreň a srdiečko zachováme, trvalka tak rýchlo obrastie. Aby sa vždyzeleným trvalkám darilo, zvolíme pre ne vhodné podmienky. Nesvedčia im najmä ťažké ílovité pôdy, ktoré sú studené a zadržiavajú vodu. Riešením je úprava hornej vrstvy pôdy pod rastlinami zapracovaním napríklad piesku, čo pomôže s odvodnením v oblasti koreňov.

Čemerica purpurová

Čemerica purpurová (Helleborus purpurascens)
Jedna z najskôr kvitnúcich trvaliek poteší ružovofialovými kvetmi. Ľahko sa rozrastá aj bez väčšieho pričinenia v polotieni aj tieni v dobre priepustnej zemine bohatej na humus. Je to vhodná trvalka do lesných partií, skaliek i klasických trvalkových záhonov. Ľahko sa sama vysieva a na stanovišti vydrží dlhé roky.
Obdobie kvitnutia: II – IV
v. × š.: 0,3 × 0,3 m

Dobré rady

  • Nižšie druhy trvaliek sa najčastejšie vysádzajú do väčších skupín, aby vytvorili pôdnu pokrývku. Mimoriadne dôležité je to pri druhoch s podzemnými alebo nadzemnými výbežkami, čo je typické pre veľkú časť sortimentu pakostov.
  • Pokiaľ vždyzelené trvalky vysádzame do steny kamenného múrika, vždy im doprajeme zeminu zmiešanú so štrkom. Štrk totiž substrát vo výsadbovom vrecku oveľa lepšie zaistí, takže sa nebude vyplavovať.
  • Trvalky bývajú nenáročné na hnojenie, ale väčšina z nich vyžaduje pôdu bohatú na humus, preto pri výsadbe nešetríme substrátom s obsahom organickej hmoty alebo preosiatym kompostom.

Tarička rovnobežníková

Tarička rovnobežníkovitá (Aubrieta deltoidea)
Kobercovito rastúca skalnička vyžaduje slnko alebo polotieň a pôdu dobre priepustnú, skôr suchšiu než mokrú. Dostupná je v mnohých odrodách kvitnúcich vo farbách od bielej cez ružovú až po odtiene fialovej a modrej. Vhodná je aj do suchých múrikov a kamenných korýt.
Obdobie kvitnutia: IV – V
v. × š.: 0,1 × 0,3 m

  • Aj trvalkám doprajeme po výsadbe mulč, ktorý citlivejšie druhy ochráni pred kolísaním teplôt. Kyslomilné rastliny ocenia mulčovaciu kôru, druhy neznášajúce kyslú pôdu podsypeme drobným štrkom alebo preosiatym kompostom.
  • Pokiaľ si zo záhradníctva prinesieme trvalku citlivú na mráz, nevysádzame ju do prievanu ani do mrazovej kotliny.
  • O každej trvalke si zistíme informácie o jej dlhovekosti. Niektoré na stanovišti vydržia napríklad len tri roky, potom ich treba vymeniť za nový kus.
  • Ak listy vždyzelených trvaliek namrznú alebo uschnú, nebojme sa ich ručnými nožnicami odstrihnúť. Rastline neuškodíme, čoskoro dorastú nové.

Papraďovec

Papraďovec (Polystichum tsus-simense)
Dekoratívnej vždyzelenej papradi s lesklými listami sa najlepšie darí v tieni alebo polotieni vo vlhkej mierne kyslej pôde bohatej na humus. Najlepšie vynikne v podrastoch kríkov a stromov, ale pekne doplní aj iné tieňomilné trvalky okrasné kvetom.
v. × š.: 0,6 × 0,6 m

Text: Ing. Lucie Peukertová
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada

Diskusie na tému článku