Zoltán Tamašek, uznávaný odborník na bioochranu, vysvetľuje, ako ekologicky chrániť ovocné stromy a vinič pomocou dravého roztoča Typhlodromus pyri.
Keď už niečo v záhrade pestujeme, zvyčajne sa snažíme dosiahnuť maximálny možný výnos. Neradi vidíme, keď naše stromy alebo vinič majú nejakú chorobu alebo škodcu. Použitím pesticídov, ktoré obsahujú veľké množstvo jedovatých látok, ničíme aj všetky užitočné organizmy, ako sú lienky, dravé roztoče, čo so sebou následne prináša výbušné rozmnoženie škodlivých roztočov a roztočcov.
Dnes už našťastie existuje aj riešenie odpozorované priamo v prírode, ktoré využíva klasický vzťah predátor – korisť.
Namiesto chémie predátor
Pomerne bežnými škodcami na rôznych rastlinách sú roztočce, a to roztočec chmeľový a ovocný. Na réve viničovej sa vyskytujú hálkovec viničový a vlnovníkovec viničový. Chemická ochrana využíva proti nim takzvané akaricídy. Naopak, prírodné riešenie je na stromy i na vinič dostať živočícha, ktorý sa týmito škodcami živí. Je ním dravý roztoč Typhlodromus pyri.
Ochrana aj zvýšenie výnosu
Likvidácia škodlivých roztočov a roztočcov pomocou dravého roztoča Typhlodromus pyri je vo svetovom meradle najrozšírenejší spôsob z pohľadu ekologickej ochrany, pričom je zabezpečený optimálny výnos i kvalita.
Škodlivé roztoče a roztočce sú v suchých rokoch jedným z najvážnejších škodcov ovocných stromov a viniča. Proti nim by sme mali aplikovať takzvané akaricídy 2- až 3-krát za sezónu. Nasadením dravých roztočov T. pyri do vinice alebo sadu nastane biologická rovnováha a chemické prípravky nebudú potrebné. Táto technológia znamená menšie výdavky na ochranu a očividne i rýchlejší jarný štart a o 14 dní dlhšie vegetačné obdobie.
Je dokázané, že T. pyri udržuje biologickú rovnováhu, čím môže zvýšiť výnos až o 30 %. Dravé roztoče sa musia nasadiť do viníc, sadov alebo na ovocné kríky v januári až vo februári. Nezabijeme pritom ani užitočné organizmy, ktoré zadarmo pomáhajú bojovať v našich sadoch a viniciach proti iným škodcom.
O význame roztoča T. pyri v súčasnosti svedčí skutočnosť, že v krajinách s najvyspelejším chemickým priemyslom a zároveň najvyššími nárokmi na kvalitu životného prostredia, kam určite patrí Švajčiarsko a Nemecko, dnes už vôbec nie je možné zaregistrovať v ochrane viníc a sadov nový pesticíd, ktorý by bol proti tomuto predátorovi toxický.
Výsledky experimentu
Nastupujúce, ale i staršie generácie našich vinohradníkov a sadárov sa doposiaľ stretli len s malým množstvom informácií o význame tohto dravého roztoča a často sa pýtajú, ako vlastne funguje. Pre riadenie ochrany ovocných druhov a révy vinnej na profesionálnej úrovni, ale aj v menších sadoch a viniciach, je dobré mať viac informácií o tejto metóde.
Na štyridsiatich kríkoch révy vinnej sa uskutočnil pokus. Na kríky bol aplikovaný T. pyri. Kry boli sledované v štrnásťdňových intervaloch. Výsledkom sú experimentálne dáta umožňujúce matematickú analýzu systému predátor – korisť. Sledované boli populácie dravého roztoča T. pyri a jeho koristi (dvoch druhov roztočcov – chmeľového a ovocného) a tiež dvoch druhov škodcov z čeľade Eriophyidae – hálkovca viničového a vlnovníkovca viničového.
Zistili sa mnohé ďalšie zaujímavé poznatky o fungovaní dravých roztočov. Výsledky ukázali, že množstvo predátora riadi množstvo koristi. Táto situácia je ekológmi zisťovaná pomerne vzácne.
Bolo pozorovaných aj niekoľko neobvyklých vlastností druhu T. pyri. Tento druh nie je potravne viazaný iba na uvedenú korisť, ale je schopný prežívať a dokonca sa aj rozmnožovať na náhradných zdrojoch potravy, a to na peľových zrnách rôznych druhov rastlín alebo na vláknach múčnatky. Keď príde nový atak škodcu, predátor bude mať šancu pustiť sa doňho.
Vedeli ste, že…
samotný škodlivý vlnovníkovec viničový je ľudským okom neviditeľný?
Prečo sa dravý roztoč ujme svojej úlohy vo vinohrade plnohodnotne až v druhom roku?
Po zimnej aplikácii Typhlodromus pyri do vinohradu sa účinok proti vlnovníkovcom spôsobujúcim plstnatosť v prvom roku až tak výrazne neprejaví. Vlnovníkovce totiž zaliezajú na prezimovanie do očiek už v priebehu augusta a septembra predošlého roka a začínajú sa množiť na listových pletivách v očku už v predjarí, ešte pred vypučaním letorastov.
Keďže aplikujeme T. pyri v zime, dravé roztoče sa nemôžu dostať do očka cez kryciu šupinu chrániacu očko, preto nemôže ani teoreticky dôjsť k potlačeniu tohto škodcu už v prvom roku aplikácie. Neskôr dravý roztoč likviduje škodcu priamo v plsti na skučeravenom liste a potom aj na konci leta, keď sa škodca chce ukryť v nových očkách. Ďalšie roky bude už T. pyri vo vinohrade udomácnený a nedovolí škodlivým roztočcom a roztočom premnožiť sa.
Viac informácií na www.biotomal.sk.
Zdroj: PR článok bioTomal, s.r.o.
Mám na stromoch i egrešoch plste s dravými roztočmi. Proti akým chorobám je ešt…