Menej známe ovocné druhy sú odnepamäti súčasťou našich záhrad, hoci sa pôvodne ich plody zberali takmer výhradne iba v prírode. Neskôr sa dostali aj priamo do záhrad, ktoré však skrášľovali bez koncepcie a vo svojej pôvodnej divokej forme a voľnom tvare.
Z pôvodných foriem sa neskôr vyšľachtili kultúrne odrody s väčšími plodmi, vyššími úrodami a lepšími pestovateľskými vlastnosťami. Spustenie ich veľkovýrobného pestovania malo zasa na svedomí vývoj nových pestovateľských tvarov a technológií a ich zavádzanie nielen do sadov, ale i do menších záhrad.
Nedocenený ovocný druh
To je aj prípad drieňa, ktorý stále nie je dostatočne docenený. Pritom ide o ovocnú drevinu, ktorá v našich lesoch tvorí prirodzený podrast. Zvlášť vhodné pre jeho pestovanie sú slnečné stráne s vápencovým podložím, ktoré tvoria jeho prirodzený biotop. Na Slovensku sa drieň nachádza prakticky na celom území, zvlášť sa však s jeho do žlta rozkvitnutými krami môžeme v jarnom období stretnúť vo východnej časti našej krajiny.
Drieň – atraktívne ovocie
Drieň je veľmi atraktívna rastlina. Patrí medzi vôbec prvé kvitnúce dreviny, kvitne dokonca ešte pred olistením, záhradu preto veľmi skoro na jar zdobí bohatou násadou žltých kvetov. V priebehu vegetácie vyniká krásnou sýtou farbou listov, ktoré v letnom období dopĺňajú strapčeky lesklých červených plodov. V jesennom období zas drieň zaujme do purpurova sa sfarbujúcimi listami. Odrody drieňa vynikajú veľkou variabilitou nielen tvarov a veľkostí, ale tiež farbou plodov. Štandardne rodí červené plody rôznej intenzity. Existujú však odrody takmer bez farbiva, ktoré sú v zberovej zrelosti žlté alebo biele, ale tiež odrody s naopak nadmerným množstvom farbív, ktorých plody sú takmer čiernej farby.
Rez a tvarovanie
Rastliny drieňa rastú v prírode v prirodzenom tvare kra. Túto prirodzenosť prenášame i do záhrad a kríkový tvar zachovávame i tam. Drieň je však veľmi dobre tvarovateľný, preto je možné i jeho pestovanie v tvare menších stromčekov do celkovej výšky 3-4 metre. V obidvoch prípadoch nie je problém rezom udržať nižší pestovateľský tvar, čo umožňuje pestovanie drieňa aj v menších záhradách. Vďaka vitálnemu rastu a dobrej reakcii na rez je drieň dokonca vhodný aj na pestovanie vo forme či už voľne rastúcich, alebo prísne tvarovaných živých plotov. Rez sa však musí vykonávať veľmi skoro na jar, neskorý termín vedie k slzeniu z rezných rán.
Pestovanie
Na celkovú agrotechniku driene nie sú náročné. Pôda ich poteší výživná, nemajú však problém vyžiť i v pôdach chudobnejších. Rastliny drieňa dokážu veľmi dobre hospodáriť s vodou, čo im umožňuje bezproblémové prekonanie stresových suchších období. Prihnojujeme ich minimálne klasickými hnojivami, zásadou je, že radšej menej ako viac. Driene v záhradách prakticky netrpia chorobami ani škodcami. Nie je vyvinutá žiadna špeciálna technológia ochrany a ani nie je potrebná – pestujú sa bez akéhokoľvek postreku.
Plody
Drieň plodí malé kôstkovice dosahujúce veľkosť 2 až 4 cm. V nedozretom stave sú pomerne trpké, nechávame ich preto dokonale vyzrieť. Ich chuťové vlastnosti sa najlepšie prejavia tesne po odpadnutí plodov. Tie opadávajú postupne, je preto vhodné pred dozrievaním plodov rozprestrieť pod rastlinami drieňa plachty, kartóny či iný vhodný podkladový materiál, z ktorého plody pravidelne zbierame. Vhodné sú na univerzálne spracovanie. Povestná je najmä známa drienkovica, plody však možno zavárať, mraziť, robiť z nich likéry či rôzne výrobky. Ako v prípade väčšiny ovocných druhov však platí, že čo najviac plodov sa odporúča zjesť najmä v čerstvom stave.
Výber odrôd
V našich záhradných centrách je drieň stále z nejakého dôvodu nedostatkový tovar. Potešujúcou informáciou však je, že situácia sa z roka na rok mení a my sa stretávame s najrôznejšími odrodami. Tu je prehľad tých známejších a dostupnejších.
DEVÍN
Pôvodná slovenská odroda, ktorá bola vyselektovaná vo VÚOOD v Bojniciach. Rastie stredne bujne, vďaka čomu sa bezproblémovo pestuje v tvare nízkych stromčekov či krov do celkovej výšky do 2 m. Vyhovujú mu zásadité ľahšie pôdy, vyhnúť by sme sa mali pôdam kyslým. Plody dozrievajú v septembri, sú elipsovitého tvaru, šupka je atraktívnej tmavočervenej farby. Dužina je chutná, červenej farby. Odroda je úrodná, rodí pravidelne.
TITUS
Podobne ako pri odrode Devín ide o slovenskú odrodu z bojnických selekcií. Rastie bujnejšie, koruny tvorí širšie, s previsnutejšími výhonmi. Pôdy vyžaduje rovnaké ako odroda Devín, rovnaká je tiež vhodnosť pestovateľských tvarov. Guľovité plody dozrievajú koncom augusta, sú tmavočervené, v prípade prezretia až čierne. Úrodnosť je pravidelná a vysoká.
JOLICO
Veľmi nízko a kompaktne rastúca odroda. Zahustené kry pyramidálneho tvaru dorastajú iba do výšky 1,2 až 1,3 m. Odroda je pomerne náročná na stanovište, jeho kvalita je v priamej úmere s celkovou úrodnosťou. Ide o neskorú odrodu dozrievajúcu až v druhej polovici októbra. Plody sú veľké, pravidelného oválneho tvaru, pri dozretí sa dobre oddeľujú od stopky. Šupka je tmavočervená, dužina je šťavnatá, sladko-kyslej príjemnej chuti. Odroda je výnimočne vhodná do malých záhrad, prípadne i na pestovanie v nádobách.
FRUCHTAL
Ide o veľmi nízko rastúcu kompaktnú odrodu, ktorá dorastá iba do výšky 1,35 m. spodná časť korunky tvorí previsnuté výhony, horné partie sa kompaktne zahusťujú. Ide o stredne skorú odrodu, dozrieva od konca augusta. Plody sú stredne veľké, atraktívneho oválneho tvaru, tmavočerenej farby. Dužina je príjemne kyslastá, šťavnatá. Odroda vyniká vysokými úrodami, ale tiež veľkou odolnosťou proti stresovým faktorom a prispôsobivosťou na prostredie.
ELEGANTNIJ
Nižšie rastúca odroda dosahujúca výšku do 1,7 až 1,8 m. Rastie pomerne úzko, korunka je stredne hustá. Odroda je stredne skorá, dozrieva od konca augusta. Plody sú stredne veľké až veľké, pravidelného hruškovitého tvaru a majú šupku tmavovišňovej farby. Dužina je tmavočervená, šťavnatá, vyniká špecifickou arómou. Odroda vyniká prispôsobivosťou k prostrediu, pravidelnými úrodami a odolnosťou proti suchu i mrazom.
Text a foto: Ing. Marián Komžík, Kohaplant, Levice
Zdroj: časopis Záhrada
... v pripade skusenosti, prosim o odporucenie dobrych sort ribezli a egresov..…