Zadržiavať dažďovú vodu, prípadne využívať odpadovú vodu z domácnosti na polievanie okrasnej časti záhrady, sú dve možnosti, ako šetriť vodou.
Dažďová voda
S vodou začínajú byť problémy. Meteorológovia hlásia za posledné roky dlhodobý nedostatok zrážok. Navyše, prší málo a nepravidelne. V suchých letách sa potom ľahko môže stať (aj sa to už v niektorých lokalitách stáva), že mesto alebo obec vyhlásia zákaz používania pitnej vody nielen na napúšťanie bazénov, ale aj na polievanie. A nechať vyschnúť nedozretú úrodu, najmä zeleninu, ktorú už od jari pestujeme, je pomerne hrozivá predstava. Preto je najvyšší čas zamyslieť sa a pripraviť si alternatívne riešenia.
Dažďové zrážky, ktoré sa nám podarí zozbierať, sú pre záhradu plusom. Ideálne miesto zberu je vlastná strecha a funkčný odkvapový systém. Sudy na vodu postavené pod odkvapovú rúru sú síce fajn, ale nepostačujú. Na rozdiel od minulosti, keď ich zrážky pravidelne dopĺňali, sa dnes stretávame s dlhšími obdobiami sucha, keď nepadne ani kvapka. A potom prídu prívalové dažde.
Čiastočne pomôže postaviť do radu niekoľko veľkých nádob (sudov) tak, aby z plných mohla voda pretekať do prázdnych. Lepším riešením sú veľké podzemné nádrže na vodu s objemom niekoľko stoviek litrov, ktoré sa dajú kúpiť po jednom kuse. Niektorí výrobcovia ich dokonca vyrábajú z plastu určeného na potravinárske účely, čo je pri zalievaní úžitkových rastlín celkom zaujímavá prednosť.
Odporúčaný objem sa odvíja najmä od plochy strechy. Na rozdiel od sudov je výhodou, že voda sa v nich neprehrieva, nekazí a nežijú v nej drobné vodné živočíchy, dokonca ani komárie larvy. Keďže sa situujú pod povrch zeme, voda v nich vydrží bez ujmy až do jari, na rozdiel od nadzemných nádrží ju netreba vypúšťať. Nevýhodou je vyššia finančná investícia (niekoľko stoviek eur) plus zemné práce. Dôležité je nezabudnúť naplánovať aj spôsob odtekania vody v prípade naplnenia.
Odpadová voda z domácnosti
Priemerná spotreba pitnej vody na osobu v domácnosti je 100 litrov. Zvyčajne väčšina odchádza bez úžitku do kanalizácie, na ktorú je každý povinný sa napojiť, ak je zavedená.
Ak však nie je, ponúkajú sa dve možnosti s následným využitím vody na polievanie. Jednou je klasická domáca čistiareň odpadových vôd, ktorá pracuje na princípe bakteriologického čistenia, druhou je rastlinná (koreňová) čistiareň odpadových vôd. Aj v druhej spomenutej možnosti odpadové látky rozkladajú baktérie – konkrétne na korienkoch, pričom rastliny zužitkujú uvoľnené živiny pre svoj rast. Aby boli baktérie v čističkách schopné dobre fungovať, treba prejsť na šetrnejšie chemické čistiace prostriedky a pracie prášky, ekologicky odbúrateľné, ktoré sú dnes bežne v predaji. Ale pozor, podľa platných noriem je z hygienických dôvodov vyčistenou vodou možné zalievať iba okrasnú časť záhrady.
Mulčovanie je dôležité
Zakrývanie pôdy a správny výber rastlín sú ďalšie kroky k prosperujúcej záhrade.
Slnko páliace priamo na pôdu ju prehrieva, čím sa enormne zvyšuje vyparovanie vody. Aj preto sa v nedávnej minulosti začala pri pestovaní napríklad teplomilných paprík používať na pôde položená čierna netkaná textília. Okrem toho, že bráni vyparovaniu, v chladnejších dňoch udržiava teplo. Bohužiaľ sa však pod ňou zhoršuje štruktúra pôdy. Naopak je to, ak mulčujeme rastlinným materiálom. Ten sa pri styku s pôdou začína rozkladať, čo zvyšuje aktivitu pôdneho života.
Na mulčovanie sa dá používať napríklad slama, ale aj rôzne zdravé a bezsemenné rastlinné zvyšky zo záhrady, ako napríklad vytrhané mladé jednoročné buriny, rôzne nasekané odrezky okrasných rastlín. Hrubšie časti rastlín sa môžu zasypať malou vrstvou pokosenej trávy. Čerstvé rastliny zanedlho vyschnú, preto vrstvu mulča priebežne dopĺňame. Na jeseň, po zbere úrody, alebo až na jar ho zarýľujeme do pôdy. Mulču sa vyhneme, ak máme v záhrade veľa slimákov bez ulity, používajú ho ako skrýšu a množiareň.
Ak krátko po výseve alebo výsadbe zelenín nastanú intenzívne horúčavy, plochu alebo porast zakryjeme bielou netkanou textíliou, pokojne i na niekoľko dní. Je veľmi vzdušná a prechádza cez ňu zálievka aj dážď. Nedochádza k prudkému vyparovaniu a rastliny majú oveľa lepšie šance na prežitie.
Výber rastlín ovplyvní množstvo budúcej zálievky
Aj výberom rastlín ovplyvníme množstvo budúcej zálievky. Ich kúpu si dopredu premyslíme, zvážime podmienky v našej lokalite. Druhy vyberáme tak, aby tu dokázali prežiť bez závlahy, prípadne s malým množstvom závlahy v kritických dňoch. Týka sa to okrasných rastlín, ale aj ovocných druhov. Je pravda, že prvý rok po výsadbe je zálievka nutná prakticky vždy, kým sa rastliny uchytia a dokážu čerpať vodu z väčších hĺbok.
Medzi najviac suchomilné druhy patria napríklad mandle, figovníky, čiastočne aj broskyne a marhule, z okrasných levandule, šalvie, perovskie, kocúrniky, rozchodníky, rebríčky. Ak máme veľkú záhradu, zaujímavou možnosťou je výsev kvetinovej lúky. Keď vytvorí súvislý porast, istej miery chráni vlhkosť v pôde (tieni ju) a na jej povrchu tiež nedochádza k takým výrazným teplotným výkyvom. Lúka sa kosí približne dvakrát ročne, zvážime, ako na to – vhodná je veľká ručná kosa alebo špeciálne kosačky na vysokú trávu.
Text: Ing. Monika Králová
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada
Ďalšie zaujímavé články
Klimatické zmeny nie sú výmyslom, ale krutou realitou. Ako proti nim bojovať vo vlastnej záhrade?
Ako hospodáriť s vodou v záhrade?
8 tipov, ako šetriť vodou
Každá kvapka sa počíta! 8 princípov, ako v záhrade minúť menej vody a ušetriť
Máj v okrasnej záhrade: Pozrite sa, čo všetko by ste mali počas tohto mesiaca urobiť
Predvianočné aktivity v úžitkovej záhrade: Viete, čomu sa teraz venovať?
V apríli sme vysiali trávnik, krásne vzišiel, všetko bolo ok. V priebehu troch d…