Zoltán Tamašek, uznávaný odborník na bioochranu, vysvetľuje, ako chrániť paradajky pred chorobami a škodcami.
Ochrana po vzídení pred hubami
Častým problémom sadeníc krátko po vzídení semien sú hubové choroby. Na ich ochranu vieme použiť užitočnú hubu Trichoderma asperellum, ktorá sa predáva pod obchodným menom Trifender. Okrem toho, že parazituje na škodlivých hubách, podporuje rast rastlín spustením zvýšenej produkcie stimulačnej látky kyseliny indolyloctovej a zvyšovaním obsahu fosforu i cukrov. Tým zrýchli rast rastliny až o 10 – 12 dní.
Porasty chráni dlhodobo pred hubovými chorobami, ako sú padanie klíčnych rastlín alebo pleseň zemiaková. Trifender aplikujeme už pri výseve. Osivo môžeme moriť alebo po vzídení rastlinky zalievame aspoň 2- až 3-krát zálievkou s hubou v intervaloch 10 až 14 dní.
Proti múčnatke i plesni zemiakovej
Pri neskoršom vývoji môže rastliny paradajok napadnúť múčnatka. Prevenciou, ktorá je používaná celosvetovo, je prípravok amazoN.
V daždivom období je rajčiny rovnako ako zemiaky veľmi ťažké ochrániť pred plesňou zemiakovou. Preventívne a i kuratívne (liečebne) ich postrekujeme prípravkom PlanTonic, ku ktorému pri silnom tlaku patogénu alebo po napadnutí rastlín pridáme CuproTonic. Tieto prípravky ich nielenže ochránia, ale zvýšia aj nutričné hodnoty.
Na molice moličiare
Pri prvom výskyte molíc na žltých lepových doskách zavesených v skleníku alebo vo fóliovníku objednáme moličiara, ktorého použijeme namiesto chemikálií. Ide o biologickú ochranu – „bioagens“. Počet škodcov znižuje na únosnú mieru, a pritom nenarušuje prírodnú rovnováhu.
Pri výskyte molice skleníkovej sa používa dravá osička moličiar skleníkový, ktorý je dostupný v obchodnom balení pod názvom En-strip. Moličiara nasadíme hneď pri prvých výskytoch molíc a jeho nasadenie opakujeme raz za týždeň, a to minimálne 3 – 4 týždne za sebou. Pri silnom výskyte molíc nasadenie opakujeme 5- až 7-krát.
Moličiar kladie svoje vajíčka do lariev molíc. Asi za 21 dní sa biele pupáriá molíc menia na čierne. Keďže vývin moličiara trvá kratšie ako vývin molíc, spoľahlivo eliminuje výskyt pomalšie sa vyvíjajúceho škodcu.
Na vošky voškáriky
V prípade, že na žltých lepových doskách nájdeme vošky, ktoré dokážu znečistiť paradajky, spomaliť ich rast a zároveň roznášajú vírusové ochorenia, tiež môžeme siahnuť po „bioagens“. S voškami si poradia parazitické osičky voškáriky dostupné pod obchodným názvom Ervipar alebo Aphipar.
Svoje vajíčka kladú do vošiek, kde prebehne celý ich vývoj. Napadnuté vošky menia svoju farbu na béžovú až sivú a nepohybujú sa, pretože sú prilepené na list. Za 12 – 14 dní sa liahnu dospelé voškáriky, pričom jeden za svoj dva mesiace trvajúci život nakladie vajíčka do 200 – 300 vošiek.
Aj na mínerky osičky
Niekedy na žltej lepovej doske môžeme nájsť málo známe mínerky, ktoré vyhrýzajú do listov chodbičky, voláme ich aj míny. Listy potom odumierajú, rastliny zle rastú, výnosy klesajú. Čím menšie sú rastliny, respektíve čím väčšie je napadnutie, tým vyššie je riziko úplného zničenia rastlín.
Mínerky tiež podporujú šírenie bakteriálnych ochorení. Tohto škodcu si do záhrady neraz prinesieme spolu so zakúpenými sadenicami kvetov i zeleniny. Donesené mínerky majú veľký stupeň rezistencie proti chemickým postrekom. Práve preto sú najúčinnejším riešením parazitujúce osičky Diglyphus isaea a Dacnusa sibirica dostupné pod obchodným názvom Minusa. Veľkou rýchlosťou nájdu larvy škodcu v listoch rajčín a parazitujú na nich. Za svoj život zlikvidujú viac ako 300 míneriek.
Odborník radí:
Paradajky sú dobrým zdrojom draslíka, betakaroténu a užitočným zdrojom vitamínu C a E. Najnovšie výskumy ukazujú, že zabraňujú vzniku niektorých typov rakoviny. Skrátka to, čo konzumujeme, bezprostredne ovplyvňuje nielen naše zdravie, ale aj kvalitu a dĺžku nášho života. Vhodná ochrana pomôže v boji proti škodcom a chorobám a nepoškodzuje prírodu ani naše zdravie.
Pri vysádzaní rastlín do skleníka či fóliovníka včas vyvesujeme žlté lepové dosky približne 10 cm nad ne. Je na nich špeciálne lepidlo, na ktoré sa prilepí škodlivý hmyz. Dosky chránia rastliny pred prvými náletmi molíc, lietajúcich vošiek, smútiviek a míneriek. Na konštrukciu stačí pripevniť špagát, na ktorý pomocou háčika vyrobeného z drôtu zavesíme spomínané lepové dosky. Následne ich sledujeme a vďaka nim vieme veľmi rýchlo zistiť, aký škodca ohrozuje rastliny.
Opeľovanie je podmienkou rastu rajčín. Keď je studeno a vlhko alebo veľmi horúco a sucho, kvety rajčín sa opeľujú problematicky. Najspoľahlivejší pomocník je opäť z prírody, je to čmeľ zemný. Má zmysel vypustiť ho do dobre uzatvorených skleníkových kultúr. Dá sa zakúpiť v malých úľoch. Opelenie prebehne tak dokonale, že úroda paradajok sa zvýši až o 30 %. Zároveň sú plody rovnomerné. Táto metóda dobre funguje, keď sa čmelie úle do skleníka umiestnia každý štvrtý týždeň.
Ak chceme mať úspech s biologickým ošetrovaním plodín, „zelený systém“ musíme zaviesť v celej záhrade. Keď chemické prípravky vylúčime napríklad len zo zeleninovej záhradky, získame síce zeleninu bez zvyškov chemikálií, ale nepodarí sa nám obnoviť prírodnú rovnováhu, ktorá má pre obmedzenie škodcov a chorôb zásadný význam. Ak budeme napríklad ruže stále striekať insekticídmi, riskujeme, že zabijeme nielen vošky, ale aj užitočný hmyz, ktorý prichádza, aby ich zlikvidoval alebo aby opelil rastliny v záhrade.
Viac informácií nájdete na www.biotomal.sk.
Foto: Shutterstock
Zdroj: PR článok bioTomal, s.r.o.
Ďalšie zaujímavé články
Ako proti chorobám a škodcom uhoriek? Siahnite po tejto klasickej, alebo ekologickej ochrane
Prehľad najčastejších letných chorôb a škodcov v úžitkovej záhrade
Škodce v skleníkoch a interiéri
Zbavte sa vošiek bez chémie: 10 overených tipov, ako pred nimi ochrániť záhradu
3 najčastejšie škodce v skleníku a ako nad nimi zvíťaziť
Záhradný doktor: Ekologicky proti mravcom
Tešila som sa z dobrej úrody