Huba s bohatou históriou, hliva ustricová, patrí medzi výživné potraviny, neskromne sa pýšiace množstvom liečivých účinkov na zdravie človeka.
V tradičnej čínskej medicíne bola odporúčaná pri stuhnutých svaloch a kĺboch a na posilnenie žíl. Dnes sa využíva na posilnenie imunity a detoxikáciu.
Hliva ustricová – zázrak slovenských lesov a záhrad
Z niekoľko miliónov húb rastúcich po celom svete môžeme za jedlé považovať približne dve tisícky z nich. Huby sú typické absenciou chlorofylu a zároveň obrovským prínosom pre človeka. Zasýtia i vyliečia. Využívajú sa v domácnostiach, v potravinárskom i farmakologickom priemysle, pri výrobe liekov, antibiotík, výživových doplnkov. Hliva ustricová nesie svoj názov Pleurotus ostreatus od roku 1871.
Hliva ustricová sa s obľubou pestovala v Nemecku počas 1. svetovej vojny, kedy slúžila ako výživný zdroj obživy. Svoj názov získala vďaka podobnosti s ustricou. Hliva má podobnú konzistenciu a chuť ako tento druh lastúrnikov.
Je to saprofytická huba, iba zriedkavo parazitická. V prírode sa vyskytuje v listnatých, ojedinele ihličnatých lesoch na odumierajúcich alebo už odumretých stromoch. Uprednostňuje dreviny dub a buk. Rastie na odlomených konároch, či na pňoch po výrube.
Výživová hodnota hlivy ustricovej
Hliva ustricová má vysoký obsah bielkovín, sacharidov, minerálnych látok, ako je vápnik, železo, fosfor, vitamíny niacín, tiamín, riboflavín, kyselinu listovú a vitamín C. Huby sú jedny z mála organizmov, ktoré vedia nášmu telu dodávať vitamín D priamo z jedla.
Huby sú celkovo ťažšie stráviteľné, pretože obsahujú pomerne veľa vlákniny a aj iné ťažko stráviteľné látky. Obsahujú chitín, prvok, ktorý je pre náš organizmus nestráviteľný. Ak máte pocit, že vaše telo huby odmieta, nenúťte sa do nich. Organizmus nám často podvedome naznačí, čo je preňho dobré a čo nie.
Na druhej strane majú huby nepopierateľne veľa účinných látok, nie nadarmo sú tisícky rokov súčasťou tradičnej čínskej medicíny. Malé nenápadné kuriatko, napríklad, obsahuje viac vitamínu A ako mrkva. Huby majú také silné látky proti baktériám, že doslova pôsobia ako antibiotiká. Huby a baktérie sú jediné organizmy, ktoré dokážu rozkladať celulózu a teda ide o najväčších potravinových konkurentov.
Mäsožravé tajomstvo hlivy ustricovej
Vedeli ste, že fylogeneticky a vývojovo sú huby niekde medzi rastlinami a živočíchmi a tvoria tak samostatnú ríšu? A že hliva ustricová je dokonca mäsožravá, takmer ako dravec? Miesto, na ktorom hliva rastie je prerastené podhubím, v ktorom žijú rôzne drobné organizmy, napríklad háďatká. Huba vo svojich vláknach obsahuje ostreatín, neurotoxín, ktorý háďatá či iné živočíchy ochromí a usmrtí. Hliva ho následne svojimi vláknami prerastie a doslova zožerie. Takto strávené organizmy má ako spôsob získavania dusíka.
Betaglukány – poklad pre naše zdravie
Existuje mnoho glukánov, prírodných látok tvorených rôzne vyskladanými reťazcami glukózy. Biologicky najcennejšie sú však práve betaglukány, ktoré sa nachádzajú aj v hlive ustricovej. Množstvo klinických štúdií dokázalo výnimočnosť betaglukánov na ľudský organizmus. Kombinácia molekúl v betaglukánoch je najbližšia ľudskému organizmus a má najväčší účinok na imunitný systém. Za jedinečný zdroj betaglukánov sa považuje huba Reishi, ktorá má prezývku cisárska huba nesmrteľnosti. U nás ju však dôstojne zastúpi hliva ustricová.
Betaglukány sa používajú samostatne alebo v kombinácii s inými vitamínmi a minerálmi. Ich hlavným cieľom je podporiť imunitný systém. Stimulujú a aktivujú imunitné bunky. Odporúčajú sa pri vírusových, bakteriálnych, plesňových aj parazitických ochoreniach. Rovnako ako probiotiká, aj betaglukány sa odporúčajú užívať pri liečbe antibiotikami. Na jednej strane zosilňujú antibiotický efekt, na strane druhej chránia organizmus pred nežiaducimi účinkami antibiotickej liečby. Predchádzajú hnačke a narušeniu tráviaceho systému.
Betaglukány pomôžu aj pri zápaloch močových ciest, gynekologických zápaloch, preventívne pomáhajú bojovať proti civilizačným ochoreniam, vzniku nádorov, vysokému tlaku, cholesterolu, podporujú krvotvorbu. Navyše nás chránia pred účinkami žiarenia v domácnosti. Existuje množstvo štúdií a dôvodov, pre ktoré sa oplatí zaradiť hlivu ustricovú do bežného jedálnička.
Širokospektrálne účinky hlivy ustricovej:
- podporuje imunitný systém
- bojuje proti baktériám
- znižuje krvný tlak
- pôsobí ako antioxidant
- reguluje hladinu cholesterolu
- chráni telo pred rakovinou
- má protizápalové vlastnosti
- preventívne pôsobí proti vzniku Alzheimerovej a Parkinsonovej choroby
Pestovanie hlivy zvládnete aj doma v komore
Pestovanie hlivy je v domácich podmienkach pomerne jednoduché. Najdôležitejšie je vybrať a zabezpečiť si vhodné prostredie na pestovanie. Miesto by malo mať stabilnú teplotu, vlhkosť a svetlo. Substrát na pestovanie hlivy musí byť sterilizáciou zbavený nečistôt, mikroorganizmov a iných konkurenčných húb. Na pestovanie hlivy sa bežne používajú pivnice či garáže s oknom. Miestnosť by mala mať vysokú vlhkosť vzduchu, stabilnú teplotu 8 – 15 °C, mala by mať okno na ventiláciu a prepustenie prirodzeného slnečného svetla.
Hlivu ustricovú je možné pestovať aj vonku, napríklad na klátoch dreva, no v tomto prípade sme obmedzený vhodným ročným obdobím. Z toho dôvodu sa odporúča pestovanie hlivy ustricovej skôr v interiéri. Výrazným uľahčením a šetrením času je zakúpiť si priamo zaočkovaný substrát na pestovanie hlivy. Pre pestovanie hlivy ustricovej je ideálnym časom jar a jeseň.
Hlivu zbierame ihneď, ako sú plodnice dostatočne veľké a získajú bledú farbu. Očakávať môžeme 2 až 5 sérií tvorby plodníc. Hliva sa konzumuje čo najskôr, uskladniť na neskôr sa môže formou sušenia, mrazenia alebo zavárania.
Uchovajte si cenné látky z hlivy v sušenej podobe
Ak chcete podporiť svoj imunitný systém v tomto rizikovom období roka, ak vám stačí jeden chorľavý kolega v práci, alebo vám deti zo škôlky pravidelne nosia sople a bacily, stojí za to robiť si pravidelnú preventívnu hlivovú kúru. Pomôže dospelým aj deťom a najmä, budete mať istotu, že ide o váš domáci, čisto prírodný produkt bez pridania chémie.
Hlivové časti zbavte nečistôt a hlivu nakrájanú na menšie kúsky nechajte usušiť, rovnako ako iné druhy húb. Usušenú hlivu najemno pomeľte, napríklad v kávovom mlynčeku, uskladnite v sklenenej nádobe. Hubové extrakty z hlivy ustricovej sa vyznačujú antioxidačnými vlastnosťami.
Odporúčané dávkovanie práškovej hlivy je 1,5 – 8 g denne. Jemný hlivový prášok môžete denne pridávať do akéhokoľvek jedla, v množstve jednej polievkovej lyžice pridajte či už do polievok, omáčok, šalátu, jogurtu, k dusenému mäsu, cestovinám. Nemusíte sa obávať, pokrm nebude mať príchuť húb. Takáto hlivová kúra je vhodná aj pre malé deti, ktoré prechádzajú z choroby do choroby. Odporúčaná doba užívania je 2 – 3 mesiace.
Text: Zuzana Paprskárová
Foto: isifa/Shutterstock
Ma niekto sortu hurmikaki ktora nie je trpka, ktora sa da jest rovno zo stromu b…