Známe sú najmä druhy, ktoré sa pestujú na okrasu. V posledných rokoch sú však vyhľadávanejšie také druhy a odrody, ktoré poskytujú chutné plody.
Hlošiny (Elaeagnus) patria do čeľade hlošinovité (Eleagnaceae). Nájdeme medzi nimi opadavé aj vždyzelené druhy, ktoré môžu mať podobu krov, menších stromčekov alebo dokonca popínavých rastlín.
Ide o nenáročné, prispôsobivé, rýchlo rastúce a ľahko pestovateľné rastliny, ktoré majú unikátnu schopnosť ozdravovať pôdu. Aj preto ich môžeme vysádzať tam, kde ju chceme zúrodniť. Celý tento proces sa deje vďaka baktériám, ktoré žijú v hľúzkach na koreňoch tejto dreviny.
Hlošiny pôvodne rastú v Severnej Amerike, Ázii aj Európe, ale vyskytujú sa aj v Austrálii. Opadavé druhy sú najodolnejšie, výborne odolávajú aj mrazom. Majú užšie listy pokryté striebristými či hnedastými šupinkami. Kvety sú menšie, voňavé, žltozelené, nápadnejšie sú však plody.
Hlošiny s jedlými plodmi obvykle bývajú vysokoúrodné. Najlepšie chutia až po úplnom dozretí. Vždyzelené druhy sú, naopak, citlivejšie a pútajú dekoratívnymi kožovitými, niekedy žlto panašovanými listami. Kým opadavé druhy sú určené na pestovanie v stredne veľkých až väčších záhradách a ovocných sadoch, vždyzelené sa vojdú aj do menších záhrad. Dajú sa dobre tvarovať.
Kde sa bude hlošinám dariť?
Opadavým hlošinám najlepšie vyhovuje slnečné miesto alebo polotieň. V tieni málo plodia. Ideálne sú pre ne hlinité a hlinitopiesočnaté pôdy, no neprekáža im ani suchšia, piesočnatá a menej výživná pôda. Znášajú aj veternejšie a chladné miesta a tiež znečistenejšie ovzdušie. Vyhradíme im dostatok miesta, pretože sa zvyknú rozrásť do šírky. Vždyzelené druhy žiadajú svetlé (nie veľmi slnečné) alebo polotienisté a chránené miesto.
Výsadba a starostlivosť
Opadavé druhy vysádzame na jar alebo na jeseň, vždyzelené na jar alebo začiatkom leta. Po výsadbe zavlažujeme, neskôr tolerujú aj sucho.
Opadavé hlošiny pestujeme v tvare voľne rastúcich krov. Nie sú náročné na pozornosť, netrpia chorobami ani nebývajú napádané škodcami. Bývajú dlhoveké. Režeme len v prvých rokoch po vysadení. Priebežne presvetľujeme príliš rozrastené porasty. Odstraňujeme mladé rastliny vyrastajúce v okolí materskej rastliny. Vždyzelené druhy chránime počas mrazivej zimy netkanou textíliou.
Ktoré si vybrať?
Hlošina pichľavá ʻMaculataʼ (Elaeagnus pungens)
Atraktívny, panašovaný odolný a vždyzelený kultivar. Kvitne na jeseň. Jedlé červenohnedé plody (dlhé cca 1,5 cm) dozrievajú až v ďalšom roku, v našich podmienkach len počas teplej zimy.
v. × š.: 150 – 250 × 150 – 300 cm
Hlošina Ebbingeova (Elaeagnus ebbingei)
Ide o vždyzelený netŕnistý ker s lesklými, stredne veľkými a jemne bodkovanými listami. Kvitne na jeseň, kvety sú drobné, voňavé. Červené plody dozrievajú na jar. Sú jedlé. Potrebuje vlhkejšiu pôdu.
v. × š.: 200 × 200 cm
Hlošina okolíkatá (Elaeagnus umbellata)
Opadavý druh. Má najmä úžitkovú hodnotu. Plody sú podľa odrody červené alebo žlté, bývajú sústredné v zhlukoch. Dozrievajú v októbri a po odležaní majú sladkastú chuť. Hodia sa na priamu konzumáciu aj spracovanie.
v. × š.: 400 × 300 cm
Hlošina mnohokvetá (Elaeagnus multiflora)
Opadavý druh, ktorý poskytuje chutné a väčšie šťavnaté kôstkovice červenej farby. Dozrievajú v lete. Dajú sa konzumovať čerstvé aj spracovávať. Má viacero odrôd a je pestovateľsky nenáročná a mrazuvzdorná.
v. × š.: 350 × 200 cm
Hlošina úzkolistá (Elaeagnus angustifolia)
Veľmi nenáročný a rýchlo rastúci dlhoveký opadavý druh pôvodom z Európy. Skoro rodí, plody sú vajcovité, podobné olivám a majú striebristý povlak. Zaužívalo sa aj pomenovanie „česká oliva“. Plody sa dajú rôzne spracovávať.
v. × š.: 500 × 300 cm
Text: Daniel Košťál
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada
Pestujem Asiminu, drobné kiwi, figy, čučoriedky, a ešte nejaké drobnosti, mám ne…