Hlošina má schopnosť ozdravovať pôdu. Očarí vzhľadom i chutnými plodmi

Známe sú najmä druhy, ktoré sa pestujú na okrasu. V posledných rokoch sú však vyhľadávanejšie také druhy a odrody, ktoré poskytujú chutné plody.

Hlošina

Hlošiny (Elaeagnus) patria do čeľade hlošinovité (Eleagnaceae). Nájdeme medzi nimi opadavé aj vždyzelené druhy, ktoré môžu mať podobu krov, menších stromčekov alebo dokonca popínavých rastlín.

Ide o nenáročné, prispôsobivé, rýchlo rastúce a ľahko pestovateľné rastliny, ktoré majú unikátnu schopnosť ozdravovať pôdu. Aj preto ich môžeme vysádzať tam, kde ju chceme zúrodniť. Celý tento proces sa deje vďaka baktériám, ktoré žijú v hľúzkach na koreňoch tejto dreviny.

Hlošiny pôvodne rastú v Severnej Amerike, Ázii aj Európe, ale vyskytujú sa aj v Austrálii. Opadavé druhy sú najodolnejšie, výborne odolávajú aj mrazom. Majú užšie listy pokryté striebristými či hnedastými šupinkami. Kvety sú menšie, voňavé, žltozelené, nápadnejšie sú však plody.

Hlošiny s jedlými plodmi obvykle bývajú vysokoúrodné. Najlepšie chutia až po úplnom dozretí. Vždyzelené druhy sú, naopak, citlivejšie a pútajú dekoratívnymi kožovitými, niekedy žlto panašovanými listami. Kým opadavé druhy sú určené na pestovanie v stredne veľkých až väčších záhradách a ovocných sadoch, vždyzelené sa vojdú aj do menších záhrad. Dajú sa dobre tvarovať.

Hlošina

Kde sa bude hlošinám dariť?

Opadavým hlošinám najlepšie vyhovuje slnečné miesto alebo polotieň. V tieni málo plodia. Ideálne sú pre ne hlinité a hlinitopiesočnaté pôdy, no neprekáža im ani suchšia, piesočnatá a menej výživná pôda. Znášajú aj veternejšie a chladné miesta a tiež znečistenejšie ovzdušie. Vyhradíme im dostatok miesta, pretože sa zvyknú rozrásť do šírky. Vždyzelené druhy žiadajú svetlé (nie veľmi slnečné) alebo polotienisté a chránené miesto.

Výsadba a starostlivosť

Opadavé druhy vysádzame na jar alebo na jeseň, vždyzelené na jar alebo začiatkom leta. Po výsadbe zavlažujeme, neskôr tolerujú aj sucho.

Opadavé hlošiny pestujeme v tvare voľne rastúcich krov. Nie sú náročné na pozornosť, netrpia chorobami ani nebývajú napádané škodcami. Bývajú dlhoveké. Režeme len v prvých rokoch po vysadení. Priebežne presvetľujeme príliš rozrastené porasty. Odstraňujeme mladé rastliny vyrastajúce v okolí materskej rastliny. Vždyzelené druhy chránime počas mrazivej zimy netkanou textíliou.

Ktoré si vybrať?

Hlošina pichľavá ʻMaculataʼ (Elaeagnus pungens)

Hlošina pichľavá

Atraktívny, panašovaný odolný a vždyzelený kultivar. Kvitne na jeseň. Jedlé červenohnedé plody (dlhé cca 1,5 cm) dozrievajú až v ďalšom roku, v našich podmienkach len počas teplej zimy.
v. × š.: 150 – 250 × 150 – 300 cm

Hlošina Ebbingeova (Elaeagnus ebbingei)

Hlošina Ebbingeova

Ide o vždyzelený netŕnistý ker s lesklými, stredne veľkými a jemne bodkovanými listami. Kvitne na jeseň, kvety sú drobné, voňavé. Červené plody dozrievajú na jar. Sú jedlé. Potrebuje vlhkejšiu pôdu.
v. × š.: 200 × 200 cm

Hlošina okolíkatá (Elaeagnus umbellata)

Hlošina okolíkatá

Opadavý druh. Má najmä úžitkovú hodnotu. Plody sú podľa odrody červené alebo žlté, bývajú sústredné v zhlukoch. Dozrievajú v októbri a po odležaní majú sladkastú chuť. Hodia sa na priamu konzumáciu aj spracovanie.
v. × š.: 400 × 300 cm

Hlošina mnohokvetá (Elaeagnus multiflora)

Hlošina mnohokvetá

Opadavý druh, ktorý poskytuje chutné a väčšie šťavnaté kôstkovice červenej farby. Dozrievajú v lete. Dajú sa konzumovať čerstvé aj spracovávať. Má viacero odrôd a je pestovateľsky nenáročná a mrazuvzdorná.
v. × š.: 350 × 200 cm

Hlošina úzkolistá (Elaeagnus angustifolia)

Hlošina úzkolistá

Veľmi nenáročný a rýchlo rastúci dlhoveký opadavý druh pôvodom z Európy. Skoro rodí, plody sú vajcovité, podobné olivám a majú striebristý povlak. Zaužívalo sa aj pomenovanie „česká oliva“. Plody sa dajú rôzne spracovávať.
v. × š.: 500 × 300 cm

 

Text: Daniel Košťál
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada

Tagy: hlošina | kry

Najnovšie diskusie