Tradične späté s najkrajšími sviatkami v roku je imelo odpradávna. Prečo je tomu tak? Čím si zaslúžilo imelo toto neobyčajne významné postavenie?
Imelo má zaujímavý mýtický podtón
Imelo biele, Viscum album L., sa odpradávna vešalo v domoch v zimnom období ako ochrana pred zlými duchmi a zlom samotným. Na druhej strane malo poskytnúť príbytok všetkým dobrým duchom lesa. Mágia imela má svoj počiatok v škandinávskej legende o Balderovi. Jeho matka, bohyňa Frigga, patrónka materstva, manželstva a rodinného života, zabezpečila svojmu synovi Bladerovi ochranu pred všetkým, čo vzniklo zo zeme, vody, vzduchu, ohňa. Na ochranu pred imelom však zabudla. Keď je Balder šípom z imela zranený, ostatní bohovia ho zachránia a imelo sa tak stane zasväteným jeho matke Frigge, bohyni rodinného života. Plody imela sa v Škandinávii označujú aj ako Friggine slzy.
Prečo sa máme pobozkať práve pod imelom?
Vešanie imela je opäť spojené s legendou o Balderovi. Vtedy údajne imelo sľúbilo, že nikomu neublíži, pokiaľ sa nedotkne zeme. Preto sa imelo objavuje vždy vo visiacich dekoráciách. Imelo ako vianočná dekorácia tak umožňuje akejkoľvek žene získať bozk od muža stojaceho pod ním. Verilo sa, že muž, ktorému sa to nepodarí, zostane neplodný. Odtiaľ pravdepodobne vychádza legenda o imele ako o symbole plodnosti. V opačnom garde to platilo rovnako aj pre ženy. Podanie ruky a bozk pod imelom bol zároveň symbol zmierenia. Preto sa visiace imelo využívalo aj pri mierových rokovaniach.
Symbolika imela v kresťanstve – Herbe de la Croix
V kresťanstve bolo imelo považované za drevo z kríža, lignum sanctae crucis. Podľa legendy bolo imelo stromom, z ktorého dreva bol vyrobený kríž, na ktorom bol ukrižovaný Ježiš. Po tomto čine sa údajne z hanby a za trest stalo imelo parazitom. Zároveň sa stalo rastlinou takou malou, aby sa jej drevo už nikdy nedalo použiť na hanebné účely. Svojej symboliky sa imelo nikdy úplne nezbavilo a aj dnes je v niektorých častiach sveta zakázané pri výzdobe kostolov.
Vetvička imela do kolísky
Máloktorá rastlina je opradená toľkými poverami a mýtmi ako práve imelo. Antickí autori považovali imelo za mocný liečivý prostriedok. Mal zabezpečiť ochranu proti všetkým jedom. V zmesi s inými vonnými bylinami ho Rimania používali na vydymovanie domov ako ochranu pred zlom.
V 17. storočí bolo zvykom z visiaceho imela odobrať po každom bozku jeden plod a keď sa plody minuli, už sa pod imelom nebozkávalo. Keďže imelo ochraňuje pre všetkým zlým, vôňa a vzhľad imela mali v tom období odpudzovať aj víly. Tradoval sa zvyk , keď sa vetvička imela dávala do kolísky novorodenca, aby dieťa neukradli víly alebo čarodejnice. V tom čase sa verilo, že imelo pôsobí proti čarám a zaháňa Satana, preto sa z neho vyrábali aj náhrdelníky pre malé deti.
Imelo ako magický liek
Okrem toho, že je imelo vo svete považované za magickú rastlinu spájajúcu sa s obradmi zimného slnovratu, je zároveň uznané ako rastlina s liečivými účinkami.
Ľudstvo odpradávna využívalo jedovaté látky z rastlín v malých množstvách na liečenie rôznych chorôb. Už v 1. storočí nášho letopočtu bolo imelo považované za liek, protijed aj prostriedok proti neplodnosti. Neskôr sa stalo liekom na ochorenia pečene, sleziny, menštruačných aj pôrodných bolestí. Imelo z hrušky sa údajne používalo na výrobu masti proti mŕtvici. V 18. storočí sa imelom liečila epilepsia, choroby pľúc a pečene, srdcová slabosť. V 19. a 20. storočí bolo imelo považované za jedovaté a od jeho používania sa upúšťalo.
V súčasnosti sa imelu pripisujú protisklerotické účinky. Účinne znižuje krvný tlak a spomaľuje tep. Pomáha predísť infarktu. Má schopnosť zmierňovať krvácanie, preto sa využíva napríklad pri dlhotrvajúcej menštruácii, pri hemoroidoch, pri maternicovom krvácaní alebo aj krvácaní z nosa. Obmedzuje výskyt kŕčových žíl. Aj dnes sa imelo odporúča pri problémoch s neplodnosťou. Imelo pomáha pri nespavosti, úzkosti, pri ťažkostiach v menopauze, pri návaloch, búšení srdca.
Odborníci neodporúčajú zbierať imelo rastúce na topoľoch, pretože obsahuje toxíny (foratoxín a tyramín), ktoré spôsobujú rozmazané videnie, nevoľnosť, bolesti brucha, hnačky, zmeny krvného tlaku, ba dokonca smrť.
V imele sa nachádza množstvo liečivých látok. Obsahuje glykoproteidy, bielkovinové toxíny (predovšetkým viskotoxín), vodorozpustné polysacharidy, alkaloidy, cholín, acetylcholín, histamín, organické kyseliny, triterpény, fenylové zlúčeniny a množstvo ďalších látok. Napriek tomu, že za silne jedovaté sa považujú bobuľky imela, odporúča sa ho celkovo užívať veľmi opatrne a v malých dávkach.
Snívať o imele znamená liečenie, ochranu alebo šťastie
Niektoré snáre tvrdia, že snívanie o imele je pozitívne, prináša dobré znamenie a radosť. Imelo v spálni prináša sny odhaľujúce tajomstvo nesmrteľnosti. Uložené pod vankúšom alebo priviazané v bielom vrecúšku o posteľ pôsobí proti nespavosti a nočným morám.
V susednom Rakúsku dávajú ako ochranu pred zlými snami a nočnými morami, vetvičku imela na prah spálne. Snívať o imele znamená liečenie a ochranu. Po Troch kráľoch by sa však údajne malo imelo spáliť, aby sa zabránilo 12 mesiacom nešťastia v roku.
Kde rastie imelo?
Magické imelo rastie medzi nebom a zemou, jeho semienka rozširujú vtáci – poslovia bohov. Je zelené aj keď jeho hostiteľ spí. Toto všetko vraj z neho robí obzvlášť magickú a posvätnú rastlinu.
Hoci názory odborníkov na liečivé účinky imela sa rôznia, zhodujú sa vo fakte, že účinky imela sa menia v závislosti od stromu, na ktorom rastie. Riziko otravy z imela závisí od toho, na ktorých druhoch stromov rastie. Z hľadiska liečivých účinkov sa za najkvalitnejšie imelo považuje to, ktoré rastie v korunách jabloní, hlohov, dubov a borovíc. Naopak, imelo z topoľov obsahuje viac toxických látok.
Imelo sa zbiera len zo zdravých stromov. Sušíme ho zavesené dole hlavou. Konáriky nie sú jedovaté, najvyššiu koncentráciu toxických látok obsahujú listy a bobule. Priemerný zdravý dospelý človek znesie bez rizika niekoľko bobúľ. Riziko otravy je však vyššie pre deti a aj u domácich zvierat.
Bobuľky zmiešané s bravčovým sadlom na vazelínu sa používajú na omrzliny.
Zoťať strom, na ktorom rastie imelo, sa považuje za nešťastie. V minulosti sa dokonca verilo, že ľudia, ktorí zoťali strom s imelom skončili strašnou a násilnou smrťou.
Sušenie imela
V období od decembra do februára zbierame mladé vetvičky imela s listami tenšími ako 5 mm. Listy a stonky sušíme v tenkých vrstvách, alebo v zavesených zväzkoch, pri teplote do 40oC. Imelo schne veľmi pomaly. Usušené má žlté alebo olivovozelené sfarbenie, slabý charakteristický pach a sladkastú slizovitú, neskôr horkú chuť. Po vysušení imelo skladujeme v sklenenej alebo kovovej nádobe. Pomer zoschnutia je 3 : 1. Pozor! Odporúčaná maximálna denná dávka suchej vňate imela je 5 g na 300 ml vody.
Čaj z imela
Jednu polievkovú lyžicu zmesi imela zalejeme 3 dcl vriacej vody, približne 5 minút varíme a následne scedíme. Pri príprave čaju postupujeme rovnako, ako pri príprave klasických bylinkových čajov. Čaj pijeme maximálne 3 x denne v množstve maximálne 80 ml. Tri šálky čaju z imela denne vám normalizujú činnosť srdca. Čaj sa odporúča ľuďom trpiacim na poruchy látkovej výmeny.
Imelová tinktúra
Pripravujeme ju za studena. Čerstvé posekané lístky nasypeme do vhodnej nádoby. Zalejeme čistým liehom alebo bielym alkoholom tak, aby bol obsah prekrytý. Necháme na tmavom mieste vylúhovať 6 až 8 týždňov, občas pretrasieme. Scedíme a uskladníme. Užívať sa odporúča 15 – 20 kvapiek, nie viac, v pol pohári vody, ideálne dvakrát denne.
Tinktúra napomáha regulovať krvný tlak, vysoký znižuje a naopak, nízky zvyšuje. Priaznivo ovplyvňuje srdcovú a nervovú činnosť. Pôsobí protiskleroticky. Odporúča sa užívať aj preventívne proti nádorovým ochoreniam.
Text: Zuzana Paprskárová
Foto: isifa/Shutterstock
... v pripade skusenosti, prosim o odporucenie dobrych sort ribezli a egresov..…