Ježko – tajomný nočný obyvateľ záhrad

Pod rúškom noci sa za hlučného šuchotania lístia a funenia nozdier premáva v okolí krovín jeden z najvýznamnejších záhradných predátorov – ježko.

Hoci ježka na obrázku spozná už aj malé dieťa v škôlke, nie každý má to šťastie uzrieť ho i naživo. Niekedy je pri hľadaní živočíchov namiesto zraku potrebné použiť aj iné zmysly, napríklad v prípade ježka sluch. Na území Slovenska rozoznávame dva druhy ježkov – jež tmavý (Erinaceus europaeus) a jež východný (Erinaceus roumanicus). Oba sú približne rovnako veľké s maximálnou dĺžkou tela približne 30 cm a hmotnosťou asi 1,5 kg. Kým jež východný žije na celom území Slovenska, jež tmavý sa vyskytuje iba na krajnom západe.

Je dobrý šprintér

Charakteristickým znakom ježka sú ostré pichliače, ktorými je pokrytá vrchná časť tela. Môže ich byť aj vyše 6 000. Neustále rastú a obmieňajú sa, podobne ako naše vlasy. Vďaka špeciálnemu svalstvu je jež schopný stočiť sa do klbka a chrániť si tak zraniteľnú brušnú časť. Robí tak nielen v nebezpečenstve, ale aj počas spánku. Okrem toho je i vynikajúci bežec – za sekundu dokáže prebehnúť aj 2 m!

Ježko v domčeku

Je rád blízko ľudských obydlí

Jež je typickým obyvateľom kultúrnej krajiny. Ľudská prítomnosť mu vyhovuje, napokon v blízkosti našich obydlí nachádza dostatok potravy, ale aj úkrytov. Zdržuje sa najmä na miestach s dostatkom krovín. Tam si vytvára jednoduché obydlia v lístí, pod padnutými kmeňmi stromov alebo v komposte tvoreným hrubšími konármi. Je schopný si vytvárať aj plytké nory, ktoré vystiela machom.

Rozmnožovanie sa začína skoro na jar, samce najprv predvádzajú neľútostné súboje o teritórium a následne vyhľadávajú samice. Pária sa približne v apríli, pričom následná gravidita trvá asi 35 dní. Samice zvyknú vrhnúť štyri až šesť slepých mláďat, ktoré dojčia asi päť týždňov. Po osamostatnení sú mláďatá schopné pohlavne dospieť už do konca toho istého roka. Niekedy sa narodí aj druhý vrh koncom leta, no tieto mláďatá si do začiatku zimy nestíhajú vytvoriť dostatok tukových zásob, následkom toho zväčša hynú.

Pestrý jedálniček

Jež nie je náročný na potravu a denne jej spotrebuje takmer 200 g. Zožerie takmer úplne všetko živočíšneho pôvodu – najčastejšie dážďovky, húsenice, slimáky, chrobáky, ale aj väčšie živočíchy napríklad žaby, menšie hady, jašterice, ba dokonca vtáčatá na zemi hniezdiacich druhov vtákov. Nerobí mu problém požrať aj zdochliny. Má pomerne slabý zrak, a tak potravu vyhľadáva najmä sluchom a čuchom. Hoci je v detských knihách často vyobrazovaný s ovocím nabodnutým na pichliačoch, dužinaté plody konzumuje len veľmi zriedkavo. Jeho prirodzenými nepriateľmi sú výry, jazvece a líšky.

Ježko sa v záhrade kŕmi granulami

Cesty ako smrteľná pasca

Nedá sa nevšimnúť si, že množstvo ježov každoročne zahynie pod kolesami áut. Okrem nebezpečenstva z dôvodu prirodzenej migrácie skrz cestu je častou príčinou paradoxne ich vlastná korisť – dážďovky. Tie počas daždivého obdobia vyliezajú na chodníky a cesty a snažia sa po mokrom povrchu presunúť na nové stanovištia. Takto ľahko dostupná potrava láka ježe, ktoré sa na asfalt prídu doslova napásť, čo sa im často stáva osudným.

Tento jav máme možnosť pozorovať najmä teraz na jeseň, keď potrebujú nabrať čo najviac tuku a pripraviť sa na zimný spánok. Ten sa začína zvyčajne v novembri a trvá do prvých teplých jarných dní. Mierna zima môže byť dôvodom vyššej úmrtnosti ježov, keďže pri vyšších teplotách v spánku ich telá spaľujú výrazne viac energie uloženej v tuku. Ten im tak nemusí vydržať až do jari, a preto ježe hynú na vyčerpanie.

Ježko v rukách záhradkára

Rady biológa

Odborník Adrián radí, ako ježom pomôcť prežiť v meniacom sa podnebí.

Ježe uvítajú celoročne dostupnú plytkú misku s vodou, napríklad ňou môže byť podložka pod kvetináč. Vodu pravidelne meníme.
Nikdy im neponúkame na pitie misku s mliekom. To je pre veľkú časť živočíchov takmer nemožné stráviť a ježom ním môžeme spôsobiť črevné problémy.
Ježe si často pochutnajú na granulách či inom krmive pre psy a mačky. Pokiaľ ich však chceme kŕmiť v záhrade cielene, v súčasnosti je možné zakúpiť špecializované granule pre ježe. Kŕmime však s mierou.
Prilákať ježe do záhrady dokážeme najmä prírode blízkym hospodárením. Živá pôda plná dážďoviek je pre ne najväčším lákadlom.
Odstránime plastové sieťky, pletivá a iné podobné predmety v miestach, kde hrozí, že by sa do nich ježe mohli počas migrácie cez náš pozemok zakliesniť.
Ak objavíme hniezdo s mláďatami, nikdy ich nechytáme do rúk. Samica svoje mladé rozoznáva vďaka pachu a cudzí pach by mohol spôsobiť, že ich usmrtí.