Či už jahody pestujete priamo na záhone, v kvetináčoch, v konštrukcii pre ne vytvorenej, či vo vyvýšenom záhone, chuti doma vypestovaných plodov sa nič nevyrovná. Viete, ako sa o ne starať?
Jahody vysádzame na slnečné a chránené stanovište. Výskyt opeľovačov v záhrade je kľúčový, keďže jahody opeľuje hmyz. K dostatočnému opeleniu stačí pestovanie jednej odrody.
Od kvitnutia až po zrelý plod prejde približne mesiac. Ak jahody rýchlime v skleníku alebo vo fóliovníku, vyžadujú ručné opeľovanie. Zvyčajne stačí, keď jemne prechádzame rukou cez otvorené kvety.
Veľmi skoré odrody pestované vonku chránime pred prípadnými mrazmi zakrývaním porastu veľkými plastovými krytmi alebo bielou netkanou textíliou. Kvety poškodené mrazom v strede sčernejú.
Ako zalievať jahody?
Jahody patria k smädným rastlinám. Pomôže nám kvapková automatická zálievka, obohatenie pôdy granulami schopnými zadržiavať vodu alebo pri pestovaní v kvetináčoch uprednostníme samozavlažovacie typy.
Pri zakoreňovaní sa koreňový systém pomerne rozrastá, preto na pestovanie väčších rastlín nie sú vhodné nádoby s malým priemerom. Voda zo zálievky nemá zmáčať plody, inak sú výrazne náchylné na hnilobu.
Hnojenie jahôd
Na začiatku sezóny použijeme hnojivo s vyváženým obsahom prvkov. Keď sa objavia zhluky kvetných pukov, prejdeme na hnojivo s vyšším podielom draslíka, použiť sa dá aj hnojivo na paradajky. Tekutá forma hnojiva je v prípade jahôd určite lepšia, pretože v porovnaní s pevným hnojivom ho rastliny dokážu rýchlo prijať.
Ak sa nechceme venovať hnojeniu počas sezóny, jednoduchšie je na jar primiešať do substrátu či do pôdy hnojivo s pomalým uvoľňovaním živín, i keď na rozdiel od hnojenia tekutými hnojivami nezohľadňuje sezónnu premenu jahôd.
Čo s drozdami, ktoré tiež milujú jahody?
Vtáky, najmä drozdy, radi siahajú po úrode v momente, keď sa plody začnú vyfarbovať. Keď jahody pestujeme na miestach, kde sa vyskytujú vo väčších množstvách, začiatkom leta si pripravíme ochranu proti vtákom.
Najjednoduchšie je použiť sieť. Nad porastom ju musíme správne natiahnuť, aby sme zamedzili zapleteniu vtákov do nej, ich zraneniu a pomalej, bolestivej smrti. Sieť, napríklad zo zajačieho pletiva, natiahneme na drevené stĺpiky, ktoré zatlčieme okolo plochy s jahodami. Premyslíme dobrý prístup k plodom, v čase sezóny prebieha zber aj každý druhý deň.
Najčastejšie choroby a škodce jahôd
V krytých pestovateľských priestoroch napádajú listy vošky alebo roztočce. Porast udržiavame zdravý pomocou prírodných postrekov (napríklad po objavení prvých škodcov použijeme prípravok Rock Effekt). Rastliny nikdy nestriekame insekticídmi počas kvitnutia, zabili by sme aj opeľovače.
Kontrolujeme i výskyt slizniakov, radi si pochutnávajú na dozrievajúcich plodoch. Problémy môže spôsobiť aj chrobák nosánik a jeho larvy, obzvlášť pri jahodách pestovaných v kvetináčoch. Ak ho zistíme, porast na začiatku jesene ošetríme biologickým prostriedkom.
Prevenciou chorôb je, že jahody zalievame radšej ráno ako večer. Aj dostatočné prúdenie vzduchu medzi rastlinami zníži riziko výskytu plesní, rastliny preto nevysádzame príliš nahusto. Pod výhonky s plodmi podkladáme slamu, aby sa jahody neznečistili od hliny. Budú tiež menej náchylné na hnilobu a plesne, ako keď sa dotýkajú vlhkej pôdy.
Zbierate jahody správne?
Jahody dozrievajú zo zelenej cez červenkastú, červenú až po hlbokú červenú. Stupeň červenosti sa môže trochu líšiť podľa odrody. Zberáme ich, keď dosiahnu tmavočervený odtieň, vtedy sú najsladšie a najchutnejšie. Plody nenechávame „prezrievať“, inak sa ich chuť „zlomí“ a môžu začať odhnívať.
Zberáme ich aj so stopkou v suchom počasí, stopku odstrihneme alebo odštipneme. Plod bez stopky sa rýchlo kazí a stopka i s malým zvyškom plodu ponechaná na rastline býva vstupnou bránou pre plesne.
Jahody sú na konzumáciu ideálne čerstvé. Niekoľko veľmi málo dní ich môžeme skladovať v chladničke. Keď ich z nej vyberieme, necháme ich odstáť, aby získali teplotu okolia, len tak sa ich chuť opäť plne rozvinie.
Pestovanie v druhom a treťom roku
Jahody sú plne mrazuvzdorné trvalky, ktoré prinášajú dobrú úrodu tri až štyri roky, potom rastliny starnú a slabnú. Nie je nutné ich počas zimy chrániť pred mrazmi. Po zbere plodov odstránime poplazy, odstrihneme tesne nad pôdou vädnúce či usychajúce listy.
Až do jesene ich občasne zalievame a dožičíme im hnojivo s vyváženým pomerom prvkov. Dobrý rast listov priamo ovplyvní úrodu v ďalšom roku. Po troch až štyroch rokoch sa znižujú výnosy, rastliny sa stávajú náchylnejšie na vírusy a problémy s koreňmi. Preto si zo zdravých poplazov a silných poplazov založíme na inom mieste nové jahodovisko.
Použitie vlastných poplazov vyrastajúcich zo zakúpených rastlín nám umožní dlhodobé pestovanie z jedinej pôvodnej investície. Ideálne je použiť prvé rastliny na poplaze. Zakorenia sami alebo im pomôžeme tak, že ich mierne ponoríme do pôdy, aby dobre zakorenili. Na jeseň alebo ďalšiu jar ich vykopeme a presadíme. Narábame s nimi ako s novými sadenicami.
Celoročne plodiace jahody tvoria málo poplazov, ale dajú sa množiť delením na jeseň. Nové jahodovisko nezakladáme na mieste, kde sme posledné 3-4 roky pestovali jahody alebo v minulom roku paradajky či zemiaky, čo je prevencia proti nepríjemnej chorobe – verticíliovému hnitiu koreňov.
Text: Monika Felixová, Lucy Chamberlain
Foto: Neil Hepworth/Gardener´s World, isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada
Viete mi niekto poradit s pestovanim Alocasie? Kupila som si pred par mesiacmi j…