Krtko, pomocník či pohroma? Biológ radí, ako minimalizovať škody, ktoré nepácha úmyselne

Nápadné kôpky zeminy v trávniku či pomedzi priesady zeleniny dokážu nejedného z nás pekne rozčertiť a snaha hospodáriť v súlade s okolitou prírodou tak neraz stojí na vážkach. Čo všetko vieme o krtoch?

Krt je jeden z najbežnejších zemných cicavcov strednej Európy. Je rozšírený od Veľkej Británie cez juh Škandinávie a Stredozemie až do Ruska. Na území Slovenska bol zistený na vyše 90 % územia, a to od nížin až do výšky 2 000 m n. m. vo Vysokých Tatrách. U nás rozoznávame jediný druh – krta európskeho (Talpa europaea).

Dĺžka jeho tela je len niečo málo cez 10 centimetrov a hmotnosť má približne ako mobilný telefón. Kožušinka na valcovitom tele je najčastejšie tmavosivá až čierna. Najnápadnejším znakom sú mohutné predné končatiny s pazúrmi pripomínajúce lopaty. Slúžia mu na to, čo mu ide najlepšie, hrabanie pôdy. V jemnej srsti sú ukryté aj drobné, len 1 mm veľké oči, ktorými však rozoznáva nanajvýš svetlo od tmy.

Hoci je takmer slepý, čuch a sluch má dobre vyvinutý. Citlivo vníma najmä nízke frekvencie, ktoré znamenajú, že sa v okolitej pôde hmýri nejaká korisť. Tú usmrcuje pomocou ostrých zubov. Vie výborne plávať. Jeho najvýznamnejšími predátormi sú líšky, kuny, hady a sovy. Na lúkach sa vyskytuje v hustote populácie 8 až 16 jedincov na hektár.

Samotári

Krty žijú pomerne osamelý život. Každý jedinec si vytvára sieť chodieb, ktorá nezvykne byť spojená s obydliami jeho susedov. Chodbičky siahajú do hĺbky asi pol metra a ich súčasťou sú aj hniezdne komory. Tie môžu mať veľkosť približne futbalovej lopty. V nich krt odpočíva alebo sa rozmnožuje. Často ich vystiela nanosenými suchými trávami a lístím.

Chodby môžu byť dlhé niekoľko desiatok, ba až stoviek metrov. Väčšinu z nich tvoria lovné chodby. Sú to úzke priestory tvorené tesne pod povrchom pôdy, ktorými sa krt prevŕtava v snahe nájsť si potravu. Vytvára pritom kôpky pôdy – krtince. Väčšina z nich má jednotnú veľkosť, no občas možno pozorovať násobne väčšie krtince, ktoré sú výsledkom budovania hniezdnych komôr v čase rozmnožovania. Jeden krt môže takto za svoj život vyniesť na povrch až 750 kg pôdy.

2 až 9 mláďat

Chodby a komôrky si krty značkujú močom s prímesou feromónov. Vďaka nim vedia nájsť jedinca opačného pohlavia. Obdobie rozmnožovania nastáva na jar, keď dochádza k azda jedinému krátkodobému kontaktu dvoch jedincov. Samce sú spravidla väčšie.

Samica je gravidná 28 dní a rodí 2 až 9 mláďat, ktoré kŕmi materským mliekom približne tri týždne. Mláďatá sa pri nej následne zdržujú ešte niekoľko týždňov, až ju postupne opustia a začnú si budovať vlastné chodby v okolí. Pohlavne dospievajú už v prvom roku života. Krty mávajú len jeden, veľmi zriedkavo dva vrhy ročne. Dožívajú sa maximálne 7 rokov.

Krt má nadštandardný apetít

Krty sú aktívne najmä v noci. V priebehu 24 hodín majú zväčša tri fázy odpočinku a tri fázy aktivity. Typická je pre ne ohromná žravosť. Požierajú prakticky všetky tvory v útrobách zeme, ktoré dokážu premôcť. Najčastejšie sú to dážďovky, pandravy chrobákov, larvy iného hmyzu, stonôžky, mnohonôžky či húsenice. Výnimočne vyliezajú aj na povrch, kde takisto aktívne lovia.

Občas sa ich korisťou stanú aj myši či piskory. Zistilo sa, že za jediný deň zjedia približne polovicu svojej vlastnej hmotnosti. Neukladajú sa na zimný spánok, pôdnou faunou sa kŕmia celoročne. Usudzuje sa, že jeden krt môže za jeden rok zožrať aj viac ako 10 kilogramov potravy.

Rady biológa

Adrián radí, ako sa popasovať s krtmi v záhrade.

Krt vďaka svojmu apetítu pomáha eliminovať mnohé pôdne škodce, čo sa dá vnímať pozitívne. Pri budovaní chodbičiek však narušuje koreňový systém a v zeleninových záhonoch nadvihuje sadenice, ktoré potom vädnú a môžu aj uhynúť. Tým vlastne v záhradke nepriamo škodí. Ponadvihované rastliny čo najskôr pritlačíme späť do pôdy, aby nevyschli.
Ak nechceme mať krta v okrasnom trávniku, najjednoduchším riešením je prevencia použitím špeciálnych sietí, ktoré sa inštalujú pod trávnik.
Malé záhony so zeleninou ochránime pred krtom tvorbou vyvýšených záhonov, ktorých dno vybavíme sieťkou proti drobným zemným cicavcom. Nestačí ju na dno len položiť, ale ju nahusto pripevniť k rámu záhona, aby sa nedostal dovnútra väčšími medzerami.
Ako krta zo záhrady vyhnať? Účinné býva jeho vypudenie rôznymi pachmi. Do jednotlivých nôr preto vkladáme pomarančovú kôru, srsť zvierat, ostrihané ľudské vlasy (ideálne farbené), skúsiť môžeme aj šupy z cibule a cesnaku alebo octom nasiaknuté utierky. Krty odrádza aj pach bazy a ríbezlí. Vyvarujeme sa liatiu tvrdej chémie do nôr, a to vrátane benzínu či iných rozpúšťadiel, ktoré pôdu kontaminujú. Mnohým záhradkárom sa osvedčilo aj využitie akustických plašičov, no pravdou je, že si na ne krt môže časom zvyknúť.
Ďalšou možnosťou je si na krta počkať, chytiť ho a odniesť von do prírody. Keď prídeme do záhrady a uvidíme, že sa v záhone hýbe pôda, vezmeme rýľ, vedro a opatrným našľapovaním sa priblížime. Krta podryjeme, uchopíme do rúk chránených pevnými rukavicami alebo naložíme na rýľ, rýchlo vložíme do vedra (z neho nevie uniknúť) a odnesieme preč. Holými rukami sa ho nedotýkame, má totiž ostré zuby, ktorými môže v sebaobrane spôsobiť nepríjemné zranenie.
Krtince v trávniku či v záhone buď rozhrabeme, alebo túto pôdu zberáme a používame do kvetináčov, alebo ňou dopĺňame vyvýšený záhon.